George Bernard Shaw

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
George Bernard Shaw
George Bernard Shaw
anglický dramatik írskeho pôvodu

Narodenie 26. júl 1856
Dublin, Írsko
Úmrtie 2. november 1950 (94 rokov)
Ayot St. Lawrence, Anglicko
Nositeľ Nobelovej ceny

George Bernard Shaw [Šó] (* 26. júl 1856 Dublin – † 2. november 1950 Ayot St. Lawrence), bol anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1925. Je považovaný za zakladateľa modernej anglickej drámy.

Narodil sa v Dubline v nie veľmi zámožnej rodine. Keď mal asi 20 rokov, prišiel do Londýna a venoval sa žurnalistike. Vzdelanie získal ako samouk hlavne čítaním v knižnici Britského múzea. V 70. rokoch 19. storočia začal pracovať na svojej spisovateľskej kariére. V piatich, nie veľmi úspešných románoch opísal sociálne zábrany a prekážky vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi. Prvého úspechu sa dočkal ako hudobný a divadelný kritik v časopisoch Star a Saturday Review. Uverejňoval kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Aj titulok eseje Dokonalý Wagnerovec prezrádza jeho hudobné záľuby. Potom prešiel k dramatickej tvorbe.

G. B. Shaw je veľmi známy, predovšetkým vďaka svojim aforizmom. Na jeho drámu malo veľký vplyv dielo H. Ibsena. Spočiatku v rokoch 18791883 písal satirické romány, ktoré vyšli až v čase, kedy bol uznávaným autorom. Zaujímavá charakteristická črta Shawových vydávaných hier sú zdĺhavé predslovy, ktoré ich sprevádzajú. V týchto esejách písal Shaw viac o zvyčajne sporných názoroch na záležitosti, ktorých sa hry týkali, než o hrách samotných. Niektoré predslovy sú oveľa dlhšie ako samotná hra.

Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku.

G. B. Shaw sa angažoval i politicky, spolu s H. G. Wellsom založil Fabiánsku spoločnosť, ktorá šírila teóriu fabiánskeho socializmu. Tzn., že pomocou postupných reforiem zanikne kapitalizmus a vznikne socializmus. Do konca života sa hlásil k priateľstvu so Sovietskym zväzom.

V 1898 sa oženil s írskou dedičkou, Charlotte Payneovou-Townshend. V tom istom roku uviedli aj jeho prvú úspešnú drámu Candida. Povzbudený úspechom pokračoval sériou klasických komédií - drám, vrátane diel Pekelník, Muž budúcnosti, Živnosť pani Warrenovej, Človek a nadčlovek, Cézar a Kleopatra, Major Barbara, Androcles a lev, a Pygmalion. Po prvej svetovej vojne, v ktorej zastával sporné názory, uviedol vážnejšie drámy vrátane diel Dom zlomených sŕdc a Svätá Jana (1923).

Zomrel ako 94-ročný zámožný a známy človek a zanechal nadáciu pre toho, komu sa podarí zreformovať anglický pravopis. Jeho hry sa dodnes uvádzajú na mnohých svetových javiskách, populárny je aj u nás.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne jeho najlepšie a najúspešnejšie dielo. Dráma – komédia má 5 dejstiev, podľa nej vznikol úspešný muzikál F.Loewa – My Fair Lady, bola taktiež sfilmovaná Námet s Ovídiovej Premeny (cyperský umelec Pygmalion vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala) Londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec, Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou, za pol roka s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obĺúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je súčasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu.

Romány a zbierky esejí[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]