Giosuè Carducci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Giosuè Carducci
taliansky básnik
taliansky básnik
Narodenie 27. júl 1835
Valdicastello, Taliansko
Úmrtie 16. február 1906 (70 rokov)
Bologna, Taliansko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Giosuè Carducci

Giosuè Carducci (* 27. júl 1835, Valdicastello neďaleko Luccy, Taliansko – † 16. február 1906, Bologna, Taliansko) jeden z najväčších talianskych básnikov, považovaný za neoficiálneho moderného národného básnika. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru (1906).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Giosuè Carducci začal písať poéziu už v detstve pod vlyvom antických vzorov, čoskoro v nej však začal uplatňovať revolučné tendencie (bol synom dedinského lekára, člena hnutia za slobodu a obnovu národnej jednoty Talianska). Študoval vo Florencii a v Pise, vystupoval ako radikálny republikán a antiklerikál sympatizujúci so socialistickým a robotníckym hnutím. Odporcovia Rakúska-Uhorska v ňom videli vzor svojich oslobodzovacích tendencií.

Carducci bol aj uznávaným prekladateľom nemecky písanej poézie. Diela Heineho a Goetheho, ktoré prekladal, hlboko ovplyvnili aj jeho tvorbu.

Zjednotenie Talianska v roku 1870 mu dalo nové umelecké možnosti a prehĺbilo jeho básnickú inšpiráciu. Po stretnutí s kráľovnou Margheritou v roku 1878 sa priklonil k monarchii a umelecky ku klasickému realizmu (stal sa odporcom nielen kresťanského mysticizmu ale aj romatizmu Alessandra Manzoniho). Čoskoro je označovaný ako národný klasik a najvýznamnejší básnik jednotnej krajiny.

Vedľa básnických skladieb bol Carduci taktiež neúnavným bádateľom na poli literárnej histórie, vydavateľom a komentátorom starých klasických diel talianskej literatúry.

Vysokého ocenenia sa dočkal aj v aktívnej politike, stal sa čestným občanom v Bologni a v roku 1890 bol zvolený do senátu. Najvyššie literárne ocenenie v zahraničí, Nobelova cena za literatúru mu bola udelená „… nielen pre bohaté vedecké poznatky a kritické výskumy, ale predovšetkým ako hold tvorivej energii, štylistickej sviežosti a pôsobivej lyrickosti, ktoré charakterizujú jeho poeticky majstrovské diela“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie), nemohol už pre ochorenie v decembri roku 1906 osobne prevziať a o dva mesiace neskôr zomrel.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rime (1857, Verše),
  • Juvenilia (1857-1880),
  • Rime Nuove (1861-1887, Nové verše), s politickými a intimnými motívmi,
  • Levia gravia (1861-1871),
  • L'Inno a Satana (1865, Hymnus na Satana), táto báseň, v ktorej Carducci zobrazil Satana ako symbol pokroku, prírody a pozemskej radosti, urobil autora slávnym, avšak vzbudila tiež búrlivu polemiku.
  • Giambi ed epodi (1867, Jamby a epody),
  • Decennalia (1871),
  • Poesie (1871),
  • Nuove poesie (1873),
  • Studii letterarii (1874-1881, Literárne štúdie)
  • Odi Barbare (1877, Ódy barbarské), Nuovi Odi Barbari (1882, Nové ódy barbarské) a Terzi Odi Barbare (1889, Tretie ódy barbarské), tri zbierky lyrickej poézie, v ktorých geniálnym spôsobôm a s veľkou erudíciou napodobnil staré metrické prvky Horaciových ód a spracoval ich v novej čisto modernej poézii, plnej sily, ohňa a hlbokých citových akcentov.
  • La poesia barbara nei secoli XV. e XVI. (1881), odborné dielo,
  • Confessioni e battaglie (1882), odborné dielo,
  • Ça ira (1883),
  • Conversationi critiche (1884), odborné dielo,
  • Vite e ritratti (1885), odborné dielo
  • Piemonte (1890), historicko-politická óda,
  • Rime e ritmi (1897-1898)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]