Karl Adolph Gjellerup

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Karl Adolph Gjellerup
Karl Adolph Gjellerup
dánsky básnik, prozaik a dramatik

Narodenie 2. jún 1857
Roholte, Sjælland, Dánsko
Úmrtie 13. október 1919 (62 rokov)
Klotzsche, Nemecko

Karl Adolph Gjellerup (2. jún, 185713. október, 1919) bol dánsky básnik, prozaik a dramatik, ktorý v roku 1917 získal Nobelovu cenu za literatúru (spolu s ďalším Dánom Henrikom Pontoppidanom). Používal pseudonym Epigonos.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Gjellerup pochádzal z rodiny pastora a vyštudoval teologii. Kňazom sa však nikdy nestal a už na fakulte prejavoval dosť slobodomyselné názory. Záujem o náboženske otázky ho potom priviedol k podrobnejšiemu štúdiu budhizmu a následne k východnym myšlienkovým prúdom a k mystike. Popri indických vplyvov sa v jeho literárnom diele prejavilo taktiež programove spriaznenie s novoromantizmom. Od roku 1892 žil v Nemecku a písal tiež v nemčine.

Jeho vrcholné dielo Pútnik Kamaníta patrí spolu s Kameň mudrcov Johanna Ankera Larsena k najväčším skvostom mystickej dánskej literatúry 20.storočia. Je tiež dôkazom Gjellerupovho hlbokébo vhľadu do sfér stvorenia a zákonitostí vývoja duše.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: