Friedrich Schiller

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johann Christoph Friedrich von Schiller
Friedrich Schiller
nemecký dramatik, lyrik, estetik a historik

Narodenie 10. november 1759
Marbach am Neckar, Nemecko
Úmrtie 9. máj 1805 (45 rokov)
Weimar, Nemecko
Podpis Friedrich Schiller, podpis

Friedrich Schiller, celým menom Johann Christoph Friedrich von Schiller (* 10. november 1759, Marbach am Neckar, Nemecko – † 9. máj 1805, Weimar) bol nemecký dramatik, spisovateľ, básnik, estetik a historik. Bol vedúci predstaviteľ nemeckej klasiky, čestný občan Francúzskej republiky. Jeho dramatické dielo patetickým spôsobom obhajuje slobodu a práva človeka a ľudské bratstvo. Jeho názory sa utvárali pod vplyvom Rousseaua, Lessinga a hnutia Sturm und Drang. V estetike vychádza z Kanta. Umenie považoval za prostriedok formovania harmonickej osobnosti, ktorá slobodne tvorí dobro. Podľa neho iba umenie pomáha človeku získať skutočnú slobodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Friedrich Schiller sa narodil v Marbachu am Neckar vo Württembersku. Bol druhým dieťaťom Johanna Kaspara Schillera a Elisabeth Dorothey, rodenej Kodweißovej. Jeho otec bol nižší dôstojník a lekár v službách württemberského vojvodu Karola Eugena, ktorý patril k najhorším tyranom svojej doby. Friedrich bol jediným synom – mal päť sestier. V roku 1766, kedy sa narodila Friedrichova sestra Louise, sa celá rodina presťahovala do Ludwigsburgu.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia ho chceli dať na štúdium teológie, no na príkaz Karola Eugena musel ako 14-ročný začať študovať právo na vojenskej akadémii Karlsschule blízko Stuttgartu, kde bol až do svojich 21 rokov. V škole však vládla prísna disciplína, ktorú veľmi ťažko znášal. Žiadny voľný deň, prázdniny, či dovolenka. Tvrdá disciplína sa odrážala napríklad aj v tom, že svojich rodičov videl len krátku chvíľu počas návštev na ktorých však boli vždy prítomní aj dozorcovia. To bola príčina jeho nesmiernej túžbe po slobode. Napriek prísnym predpisom sa mu podarilo dostať k niektorým zakázaným knihám – boli to diela od Klopstocka, Kanta, Rousseaua, Montesquieta, Shakespeara, ktoré podnecovali jeho túžbu po slobode a v mnohom ho ovplyvnili. Sloboda bola aj silným motívom v jeho prvej hre, ktorú napísal, keď mal 23 rokov – Zbojníci. Toto dielo písal počas štúdia medicíny, na ktoré sa mu podarilo prestúpiť. Dielo Zbojníci malo veľký úspech už na svojej premiére v januári 1782 v mannheimskom divadle pod vedením Wolfganga Heriberta Dalberga. Schiller sa aj napriek zákazu kniežaťa Karola Eugena zúčastnil premiéry spolu s priateľom Andreasom Streicherom. Karol Eugen sa však o jeho účasti na premiére dozvedel a za trest ho na štrnásť dní poslal do väzenia. Taktiež mu dal prísny zákaz písať čokoľvek okrem medicínskych prác. Hra bola krátko po uverejnení zakázaná.

Útek zo Stuttgartu[upraviť | upraviť zdroj]

Socha F. S. Schillera a J. W. Goetheho

Pre neznesiteľný útlak sa Schiller rozhodol pre útek. V noci z 22. na 23. septembra 1782 utiekol s Andreasom Streicherom zo Stuttgartu. Následne sa vydal do Frankfurtu, Oggersheimu a Bauerbachu. Schillerov priateľ opísal túto cestu v knihe Útek zo Schillerovho pobyt v Stuttgarte a Mannheime, 1782 – 1785. Postupne sa začal úplne venovať literárnej tvorbe, pracoval ako novinár.

Roky 1783 – 1789[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1783 Schiller ochorel na maláriu, po tom ako sa vrátil do Mannheimu. V roku 1787 odchádza do Weimaru, kde pôsobila slávna trojica Wieland, Goethe, Herder. Od stretnutia veľa očakával, no dočkal sa len chladného prijatia. Preto sa utiahol a venoval sa štúdiu filozofie a histórie.

V roku 1789 mu Goethe pomohol získať miesto profesora dejín na univerzite v Jene v Sasku, čo mu zabezpečilo stály príjem.

Roky 1790 – 1799[upraviť | upraviť zdroj]

Charlotte von Lengefeld – manželka Friedricha von Schillera

22. februára 1790 oženil so svojou snúbenicou Charlottou von Lengefeld. Mali spolu štyri deti:

  • Karl Ludwig Friedrich (* 1793 – † 1857)
  • Ernst Wilhelm Friedrich (* 1796 – † 1841)
  • Friederike Karoline Luise (* 1799 – † 1850)
  • Emilie Henriette Luise (* 1804 – † 1872)

V tom istom roku sa začala aj francúzska revolúcia. Schiller ju vrelo privítal – videl v nej totiž obrovské hnutie proti tyranom. To bol aj dôvod, prečo ho v roku 1792 revolučný konvent poctil čestným občianstvom Francúzskej republiky. V roku 1794 sa Schiller opäť stretol s Goethem v Jene, kde sa konala ich spoločná prednáška. Počas rozhovoru sa medzi nimi vytvorilo priateľstvo, ktoré si obaja veľmi vážili. Počas roku 1797 spolu i oddelene vytvorili niekoľko balád.

Roky 1799 – 1805[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1799 žil vo Weimare a v roku 1802 bol povýšený do šľachtického stavu. Zomrel 9. mája 1805.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Dramatická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mária Stuartova – dráma (Maria Stuart – 1800)
  • Panna Orleánska – dráma (Die Jungfrau von Orléans – 1801)
  • Úklady a láska – tragédia (Kabale und Liebe – 1783)
  • Zbojníci – dráma (Die Räuber darin das Hektorlied – 1781)
  • William Tell – veršovaná dráma (Wilhelm Tell – 1803/04)
  • Don Carlos – dráma (Don Karlos – 1787/88)
  • Fiescovo sprisahanie v Janove – dráma (Die Verschwörung des Fiesko zu Genua – 1783)
  • Trilógia o Valdštejnovi (Wallenstein-Trilogie – 1799)
  • Messinská nevesta – dráma (Die Braut von Messina – 1803)
  • (Die Huldigung der Künste – 1804)
  • Demetrius – dráma (Demetrius – 1805)

Lyrika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pieseň na radosť – óda, ktorú Ludwig van Beethoven zhudobnil a od roku 1955 je hymnou Európskej únie (Ode an die Freude – 1786)
  • Odstúpenie (Resignation – 1786)
  • Bohovia Grécka (Die Götter Griechenlands – prvé vydanie 1788, druhé vydanie 1800)
  • Hektorove Zbohom (Hektors Abschied – 1790)
  • Potápač (Der Taucher 1797)
  • Ibykuské žeriavy (Die Kraniche des Ibykus – 1797)
  • Rukavice (Der Handschuh – 1797)
  • Rozdelenie krajiny (Die Teilung der Erde – 1795)
  • Polykratesov prsteň (Der Ring des Polykrates – 1798)
  • Boj s drakom (Der Kampf mit dem Drachen – 1798)
  • Rukojemník (Die Bürgschaft – 1798)
  • Pieseň o zvone (Das Lied von der Glocke – 1799)
  • Nani (Nänie – 1800)
  • Začiatok nového storočia (Der Antritt des neuen Jahrhunderts – 1800)
  • Oslava víťazstva (Das Siegesfest – 1803)

Filozofické spisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • (Die Schaubühne als eine moralische Anstalt betrachtet – 1784)
  • O dôvodom potešenia z tragických predmetov (Über den Grund des Vergnügens an tragischen Gegenständen – 1792)
  • O milosti a dôstojnosti (Über Anmut und Würde – 1793)
  • Kalliaské listy (Kallias-Briefe – 1793)
  • O estetickom vzdelavaní mužov (Über die ästhetische Erziehung des Menschen – 1795)
  • O naivnej a setimentálnej poézii (Über naive und sentimentalische Dichtung – 1795)
  • O diletanstve (Über den Dilettantismus – 1799; napísané spolu s Johannom Wolfgangom von Goethe)

Historická práca[upraviť | upraviť zdroj]

  • História odboja Holandska od španielskej vlády (Geschichte des Abfalls der Vereinigten Niederlande von der spanischen Regierung – 1788)
  • Čo je a na ktorom konci sa študujú všeobecné dejiny? (Was heißt und zu welchem Ende studiert man Universalgeschichte? – 1790)
  • História tridsaťročnej vojny (Geschichte des dreißigjährigen Krieges – 1790)

Zbojníci[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma, ktorej motívom je vyjadrenie protestu proti vláde tyranie nad ľudom a aj proti osobnému bezpráviu. Hlavnými postavami sú dvaja bratia – Karol Moor (starší) a Franc Moor (mladší). Karol má temperamentnejšiu povahu, je to rebel, burič, ktorý chce pomstiť bezprávie. Je prezentovaný ako kladný hrdina. Naproti nemu je stavaný Franc, ktorý je bezohľadný, necitlivý sebec a je prezentovaný ako záporná postava.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Franc očierni pred otcom Karola a získa si aj Karolovu snúbenicu Amáliu. Otec všetko Francovi uverí a Karola vydedí. Karol pociťuje veľkú nespravodlivosť, preto sa stane vodcom zbojníkov. Tí ale nebojujú za spravodlivosť a slobodu, ale sú to bezohľadní zločinci. Preto sa sklamaný Karol vracia domov. Doma zistí, aký je Franc krutý. Kým bol Karol zbojníkom, pripravil Franc otca o vládu a zatvoril ho do väzenia. Otec neznesie krutú pravdu a zomiera. Karol zastrelí Amáliu, aby ju nemusel vydať zbojníkom. Franc zo strachu spácha samovraždu. Karol sa na záver vydá súdu a odsúdia ho na smrť za vraždu Amálie. Zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti.

William Tell[upraviť | upraviť zdroj]

Je to veršovaná dráma. Toto dielo bolo napísané ako výzva pre nemecký ľud, aby bojoval proti Napoleonovi, za občianske slobody a za práva biednych a utláčaných. Námetom pre toto dielo bol boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom. Dej sa odohráva v 14. storočí. Hlavnými postavami sú William Tell, je ho syn Walter a miestodržiteľ Gessler.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

William Tell v 14. storočí vedie ľud do boja. Tell bol veľmi odvážny a nevzdal úctu vystavenému klobúku, ktorý symbolizoval nadvládu Nemcov. Preto ho Gessler donútil, aby zostrelil jablko z hlavy vlastného syna. To sa mu podarilo, syna nezranil, ale namiesto slobody ho aj tak uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel a zabil tyrana Gesslera a ľud pod jeho vedením v národnom povstaní vyhnal tyranov a vydobyl si tak slobodu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mária Ivanová: Slovenský jazyk a literatúra, Vydavateľstvo Enigma
  • Milada Caltíková: Slovenský jazyk a literatúra, Vydavateľstvo Enigma