Ernest Rutherford

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu
britský fyzik
britský fyzik
Narodenie 30. august 1871
Spring Grove, Nový Zéland
Úmrtie 19. október 1937 (66 rokov)
Cambridge Spojené kráľovstvo
Podpis Ernest Rutherford, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ernest Rutherford
Nositeľ Nobelovej ceny

Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu (* 30. august 1871, Spring Grove, Nový Zéland – † 19. október 1937, Cambridge Spojené kráľovstvo) bol novozélandský v Británii žijúci jadrový fyzik. Je známy ako „otec“ jadrovej fyziky, priekopník orbitálnej teórie atómu, obzvlášť za jeho objav protónu z jadra pri jeho experimente so zlatou fóliou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Spring Grove, (dnes Brightwater), blízko Nelsonu. Študoval na Nelson College, kde vyhral štipendium pre štúdium na univerzite v Canterbury. Tu dosiahol tri tituly a pracoval tu dva roky najmä na výskume elektrickej technológie.

V roku 1895 Rutherford odcestoval do Anglicka na postgraduálne štúdium v Cavendishových laboratóriách na Cambridgskej Univerzite. Tu sa stal na krátku dobu držiteľom rekordu v diaľke, na ktorú bol schopný detegovať bezdrôtové vlny. Počas výskumu rádioaktivity zaviedol termíny alfa lúč, beta lúč a gama lúč.

V roku 1898 bolo Rutherfordovi udelené kreslo fyzika na McGill Univerzite kde vykonával prácu, za ktorú v roku 1908 získal Nobelovu cenu za chémiu. Dokázal, že rádioaktivita je spontánny rozpad atómu. Toto je ironicky spomenuté v jeho poznámke „Z vied je len fyzika; všetko ostatné je zbieranie známok.“. Všimol si, že vzorke rádioaktívneho materiálu trvalo nemenne rovnakú dobu, kým sa polovica z nej rozpadla – jej polčas rozpadu – a vyvinul praktické použitie tohto javu ako hodiny, ktoré potom mohli byť použité na určenie skutočného veku Zeme, ktorý sa ukázal byť oveľa vyšší ako vedci v tej dobe predpokladali.

V roku 1907 zaujal kreslo fyzika na univerzite v Manchesteri. Tam objavil jadrovú podstatu atómov a bol prvým úspešným „alchymistom“ na svete: zmenil dusík na kyslík. Počas spolupráce s Nielsom Bohrom (ktorý zistil, že elektróny sa pohybujú na špecifických orbitáloch) Rutherford teoretizoval o existencii neutrónov, ktoré by istým spôsobom kompenzovali odpudivý efekt kladného náboja protónov pôsobením príťažlivej jadrovej sily a tak zabraňovali rozpadu jadra.

V roku 1917 sa vrátil na Cavendish ako riaditeľ. Pod ním boli udelené Nobelove ceny Chadwickovi za objav neutrónu (v roku 1932), Cockcroftovi a Waltonovi za rozbitie atómu použitím urýchľovača častíc a Appletonovi za preukázanie existencie ionosféry.

Jeho výskum spolu s výskumom jeho študenta a nasledovníka sira Marka Oliphanta boli kľúčové pri zvolaní Projektu Manhattan.

Bol uvedený do rytierskeho stavu v roku 1914, v roku 1925 mu bol udelený rád za zásluhy a v roku 1931 mu bol udelený titul barón Rutherford z Nelsonu z Cambridge v County of Cambridge. Objavil sa na novozélandskej stodolárovej bankovke a na poštových známkach Sovietskeho zväzu (1971), Kanady (1971), Švédska (1968) a Nového Zélandu (1971 a 1999). V roku 1997 bol na jeho počesť pomenovaný chemický prvok rutherfordium. Boli po ňom pomenované aj krátery na Marse a Mesiaci. Asteroid bol pomenovaný podľa miesta jeho narodenia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]