Joseph Conrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Joseph Conrad
anglický spisovateľ poľského pôvodu
anglický spisovateľ poľského pôvodu
Narodenie 3. december 1857
Berdičev
Úmrtie 3. august 1924 (66 rokov)
Canterbury
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Joseph Conrad
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Joseph Conrad

Joseph Conrad, vlastným menom Józef Teodor Konrad Nalęcz Korzeniowski, (* 3. december 1857, Berdičev – † 3. august 1924, Canterbury) bol významný anglický spisovateľ poľského pôvodu, považovaný za jedného zo zakladateľov modernizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Joseph Conrad sa narodil 3. decembra roku 1857 v dnes ukrajinskom meste Berdičev. Pochádzal z poľskej zemanskej rodiny s tradíciou vlasteneckého odboja proti cárskemu panstvu. Jeho otec, Apollo Korzeniowski, bol romantický básnik a vlastenec, ktorého kvôli príprave národného povstania väznili a potom poslali do vyhnanstva do Vologdy na severe Ruska. V sedemnástich rokoch (roku 1874) sa po smrti svojich rodičov vydal Conrad do Marseille a stal sa námorníkom na francúzskych obchodných lodiach, ktoré sa plavili do Karibiku. Koncom sedemdesiatych rokov prešiel k anglickému loďstvu, roku 1886 dosiahol hodnosť kapitána a získal britské štátne občianstvo. Roku 1890 pri plavbe po rieke Kongo vážne ochorel na maláriu a musel sa postupne vzdať svojej námorníckej kariéry. Roku 1894 sa preto natrvalo usadil v Anglicku a začal sa venovať literárnej činnosti.

Značné skúsenosti z námorných plavieb a života v exotických končinách poskytli Conradovi bohatú látku pre jeho tvorbu. Aj keď angličtinu prijal za svoju až v dospelosti, napísal všetky svoje romány, novely a poviedky po anglicky, a to s takou prepracovanosťou a jazykovou bohatosťou, že sa stal jedným z najväčších majstrov anglickej prózy.

Vo svojich knihách sa snažil ukázať život človeka ako sled neustálych vnútorných bojov, v ktorých jediná chvíľka slabosti, majúca za následok zakolísanie v zodpovednosti voči druhým, vedie často k neodvratnej pohrome. Pre pochopenie aj tých najmenších detailov v motivácii svojich hrdinov a pre ilustráciu nových, ešte hlbších súvislostí a významov, podáva Conrad svoje príbehy z niekoľkých uhlov pohľadov, objektívne zobrazenie dopĺňa subjektívnymi hodnoteniami rôznych rozprávačov tohto deja a narušuje jeho chronologickú líniu častými návratmi k rôznym detailom rozprávania.

Conradove diela sa často odohrávajú v exotickom prostredí (napr. takzvaná Malajská trilógia, ktorú tvoria romány Almayer's Folly, The Outcast of the Islands, The Rescue) a na zámorskej lodi (The Nigger of the Narcissus, Chance, The Shadow-Line) alebo sa zaoberajú politickými otázkami súčasného sveta (Nostromo, The Secret Agent, Under Western Eyes). Za najvýznamnejšie prózy sú považované román Lord Jim a novela The Heart of Darkness, spojené rozprávačom Marlowom a zachytávajúce zhubné rysy kolonializmu a psychologickú zložitosť ľudského správania človeka vytrhnutého zo sveta západnej civilizácie.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník Josepha Conrada v Gdyni v Poľsku.
  • Almayer's Folly, 1895 príbeh holandského obchodníka, ktorý žije na Borneu a je vmanévrovaný do úlohy, na ktorú nestačí a ktorému sa tým zrútia životné ilúzie
  • The Outcast of the Islands, 1896 román odohrávajúci sa na malajskom súostroví rozpráva príbeh mladého bezcharakterného úradníka, žijúceho pod patronátom obávaného anglického kapitána
  • The Nigger of the Narcissus, 1897), v predhovore k tejto novele opísal Conrad svoje literárne ciele
  • Tales of Unrest, 1898)
  • Lord Jim (1900), tragický príbeh mladého námorného dôstojníka, ktorého štve pocit, že stratil svoju česť, keď v zdanlivo beznádejnej situácii opustil potápajúcu sa loď bez ohľadu na ohrozených cestujúcich, a ktorý hľadá vykúpenie z viny v obetavej pomoci domorodcom v zapadnutej malajskej dedine proti vpádu belošských kolonizátorov
  • Youth and Other Stories, 1902
  • At the End of the Tether, 1902
  • The Heart of Darkness, 1902 novela patrí k medzníkom vo vývoji svetovej prózy. Je symbolicky pojatou cestou do vnútra temných zlých síl, ktoré sa zmocňujú človeka vytrhnutého zo sveta západnej civilizácie,
  • Typhoon and Others Stories, 1903, poviedky približujúce život na mori od každodennej práce námorníkov až po veliteľské starosti námorných dôstojníkov a kapitánov
  • Nostromo (1904, román opisujúci životný príbeh talianskeho námorníka, ktorý si získa dôveru anglických kolonizátorov fiktívnej juhoamerickej republiky a zmocní sa veľkého pokladu, ktorý mal ukryť pred povstalcami. Milostný vzťah k sestre vlastnej snúbenice sa však stane príčinou jeho tragickej smrti. Okrem mnohých psychologických a dobrodružných zápletiek zobrazuje román ťaživé sociálne a politické pomery v malom štáte Južnej Ameriky, zmietanom občianskymi vojnami a kapitálovými machináciami európskych a severoamerických investorov.
  • The Mirror of the Sea, 1906 autobiografické eseje
  • The Secret Agent, 1907 román, ktorý sa zaoberá politickými otázkami súčasného sveta
  • Victory, 1911 román opisujúci neúspešný pokus švédskeho podnikateľa realizovať svoj súkromný život v odlúčení na malom ostrove a jeho neschopnosť ubrániť sa zlu v podobe trojice votrelcov unikajúcich pred zákonom
  • Under Western Eyes, 1911 príbeh zo života ruských revolucionárov,
  • Twixt Land and Sea, 1912 poviedky zasadené do exotického prostredia východoindického súostrovia
  • Chance, 1913 príbeh zrady, zbabelosti a osudovej životnej samoty
  • Within the Tides, 1915 dobrodružné až detektívne poviedky, ktorých námetom je oslava mužnosti, statočnosti a spravodlivosti
  • The Shadow-Line, 1917 novela opisujúca vyzretie mladého kapitána na muža počas nebezpečnej námornej plavby
  • The Arrow of Gold, 1919 dobrodružný román inšpirovaný autorovými zážitkami z Marseille, rozvíja príbeh mladého námorníka, ktorý získava na súši prvé milostné skúsenosti a z lásky k žene sa púšťa do nebezpečnej hry na život a na smrť.
  • The Rescue, 1920, romanca
  • The Rover, 1923, román
  • Tales of Hearsay, 1925
  • Last Essays, 1926

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]