Eduard VII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eduard VII.
kráľ Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska, britských domínií a cisár Indie
Eduard VII.
Eduard VII., erb
Eduard VII., podpis (z wikidata)
Panovanie
Dynastia Sasko-cobursko-gothajská
Panovanie 22. január 1901 – 6. máj 1910
Korunovácia 9. august 1902
Predchodca Viktória
Nástupca Juraj V.
Ostatné tituly cisár Indie
Biografické údaje
Pôvodné meno Albert Edward
Narodenie 9. november 1841
Londýn
Úmrtie 6. máj 1910 (68 rokov)
Londýn
Pochovanie Windsor Castle
Rodina
Manželka
Otec Albert Sasko-kobursko-gothajský
Matka Viktória
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Eduard VII.
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na Commons Eduard VII.
(multimediálne súbory na commons)

Eduard VII., plným menom Albert Edward Wettin (* 9. november 1841, Londýn – † 6. máj 1910, Londýn), bol kráľ Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska a cisár Indie od 22. januára 1901 až do svojej smrti.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 9. novembra 1841 v Buckinghamskom paláci ako druhé dieťa a najstarší syn kráľovnej Viktórie a princa Alberta Sasko-kobursko-gothajského. Bol pokrstený ako Albert Edward v kaplnke svätého Juraja na Windsorskom panstve 25. januára 1842. Eduard bol po celý život známý ako „Bertie“. Ako najstarší syn britského panovníka bol od narodenia automaticky vojvoda Cornwallský, vojvoda Rothesayský, gróf z Carricka, pán ostrovčekov a barón Ranfrew. Ako Albertov syn mal tituly Sachsen-Coburg-Gotha a vojvoda Saský. Kráľovná Viktória mu dala tituly Princ z Walesu a gróf Chester 8. decembra 1841. V roku 1863 sa vzdal svojho práva dedičnosti k vojvodstvu Sachsen-Coburg-Gotha v prospech svojho mladšieho brata, princa Alfréda, neskoršieho vojvodu z Edinburghu.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia určili, že ich najstarší syn musí mať vzdelanie, ktoré ho pripraví na vládnutie. V siedmich rokoch sa pustil do vyučovacieho programu pod dozorom niekoľkých učiteľov. Napriek tomu princ nevynikal v štúdiu, nebol to usilovný študent a jeho pravé talenty boli osobný šarm, spoločenskosť a takt. Princ Waleský dúfal, že sa bude venovať kariére v britskej armáde, ale to mu bolo odopreté, pretože bol dedičom trónu. V októbri 1859 imatrikuloval ako vysokoškolák v Christ Church na univerzite v Oxforde. V roku 1861 prešiel na univerzitu Cambridge, ale nikdy nezískal titul. Vo svojej mladosti získal povesť playboya. V decembri 1861 Albertov otec umiera na týfus dva týždne potom, čo princa navštívil, aby ho pokáral za nevhodnú záležitosť s jednou herečkou, ktorá sa stala predmetom klebiet v novinách. Kráľovná bola neutešiteľná a po zvyšok života trúchlila a obviňovala princa z Walesu zo smrti jeho otca. Ovdovelá kráľovná sa stiahla z verejného života.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Viktória po dohode s Eduardom dohodla jeho sobáš s princeznou Alexandrou Dánskou, krásnou staršiou dcérou dánskeho kráľa Kristiána IX. a princeznej Lujzy Hesensko-Kaselskej. Pár sa zosobášil v kaplnke svätého Juraja na panstve Windsor 10. marca 1863.

Vládnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovná Viktória 22. januára 1901 umiera a Bertie sa stáva kráľom. Vo veku 59 rokov sa stáva najstarším mužom nastupujúcim na trón v britskej histórií. Prekvapujúco si vybral meno Eduard VII. namiesto Albert Eduard I., pretože žiadny anglický alebo britský kráľ nikdy nevládol pod dvojitým menom. Eduard VII. a kráľovná Alexandra boli korunovaní vo Westminsterskom opátstve 9. augusta 1902.

Kráľove záujmy boli zahraničné záležitosti, námorníctvo a armáda. Hovoril plynulo francúzsky a nemecky, vykonával množstvo návštev v zahraničí. Jedna z jeho najdôležitejších návštev bola oficiálna návšteva Francúzska na jar 1903 na pozvanie prezidenta Émile Loubeta. V roku 1904 sa kráľ Eduard VII. v Mariánských Lázních v Rakúsko-Uhorsku stretol s cisárom Františkom Jozefom I. Celkom navštívil Maránske Lázne 9-krát a o tomto meste prehlásil: "Precestoval som celú Indiu, Cejlón, všetky kúpeľné miesta Európy, ale nikde na svete ma nechytila za srdce poézia nádhernej prírody ako tu v Mariánských Lázních.“

V poslednom roku života bol Eduard zapletený do ústavnej krízy, keď konzervatívna väčšina v Snemovne lordov odmietla povolenie k tzv. rozpočtu ľudí navrhovanému liberálnou vládou premiéra Herberta Asquitha. Kráľ Eduard VII. umiera 6. mája 1910 skôr než liberálne víťazstvo v roku 1910 vo všeobecných voľbách začalo riešiť situáciu.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Ako kráľ Eduard VII. dosiahol väčší úspech než sa čakalo, patril k najmocnejším mužom sveta, vládol britskej ríši v dobe, kedy bola najväčšou priemyslovou i koloniálnou veľmocou na svete. Väčšiu časť svojho života však prežil mimo vladárske povinnosti a preto sa venoval najmä cestovaniu. Jeho vláda trvala len 9 rokov a počas nej sa podarilo mierovou cestou vyriešiť viacero vojnových konfliktov v kolóniách, napr. v Južnej Afrike.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard a Alexandra mali šesť detí:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eduard VII. na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Eduard VII.
hannoverská
Vladárske tituly
Predchodca
Viktória
kráľ Spojeného kráľovstva
22. január 19016. máj 1910
Nástupca
Juraj V.