Viliam II. (Nemecko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viliam II.
nemecký cisár
nemecký cisár
Narodenie 27. január 1859
Berlín, Nemecko
Úmrtie 4. jún 1941 (82 rokov)
Doorn, Holandsko
Podpis Viliam II., podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Viliam II.

Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Nemecko – † 4. jún 1941, Doorn, Holandsko) bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, vládol od 9. marca 1888 do 9. novembra 1918.

Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollern a princeznej Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, dcéry anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta von Sachsen-Coburg a Gotha.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.

Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo, vzhľadom na ich morganatické manželstvo, veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v Sarajeve ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.

Hoci bol bratancom anglického kráľa a ruskej cárovnej, a prežil v ich spoločnosti spolu s ruským cárom, niekoľko pekných prázdnin, neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho anglického bratanca i jeho krajinu nemal v láske, či lepšie povedané ich neznášal, i keď ich spoločnú starú matku, anglickú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.

Čl. 227 Versaillskej zmluvy obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z Hitlerovho víťazstva nad Francúzskom.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1881 sa oženil princeznou Augustou Viktóriou von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Augustenburg (1858 – 1921) a mali sedem detí:

  • Fridrich Viliam Viktor August Ernest (1882 – 1951) ∞ 1905 vojvodkyňa Cecília zu Mecklenburg-Schwerin (1886 – 1954)
  • Viliam Eitel Fridrich Kristián Karol (1883 – 1942) ∞ 1906 – 1926 vojvodkyňa Žofia Šarlota von Oldenburg (1879 – 1964)
  • Adalbert Ferdinand Berengar (1884 – 1948) ∞ 1914 princezná Adelheid von Sachsen-Meiningen (1891 – 1971)
  • August Viliam (1887 – 1949) ∞ 1908 – 1920 princezná Alexandra von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg (1887 – 1957)
  • Oskar Karol Gustáv Adolf (1888 – 1958) ∞ 1914 grófka Ina Mária von Bassewitz (1888 – 1973) (morganatická manželka)
  • Joachim František Humbert (1890 – 1920, samovražda) ∞ 1916 princezná Mária Augusta von Anhalt (1898 – 1983)
  • Viktória Lujza Adelheid Matilda Šarlota (1892 – 1980) ∞ 1913 vojvoda Ernest August von Braunschweig-Lüneburg (1887 – 1953)

V roku 1922 sa Fridrichovou druhou manželkou stala vdova, princezná Hermína von Schönaich-Carolath, rodená princezná Reuß (1887 – 1947).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Pruský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).