Preskočiť na obsah

Žofia Chotková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žofia Chotková
česká šľachtičná, manželka následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda
Žofia Chotková
Narodenie1. marec 1868
Stuttgart, Württemberské kráľovstvo
Úmrtie28. jún 1914 (46 rokov)
Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko
PríbuzníMária Henrieta Choteková (sesternica, tzv. ružová grófka)
ManželFrantišek Ferdinand d’Este
PodpisŽofia Chotková, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Žofia Chotková
Auto, v ktorom sa viezli manželia v čase spáchania atentátu
Žofia Chotková a František Ferdinand d’Este s rodinou.

Grófka Žofia Mária Jozefina Albína Chotková od roku 1909 vojvodkyňa z Hohenbergu (* 1. marec 1868, Stuttgart, Württemberské kráľovstvo – † 28. jún 1914, Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko) bola manželka následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda, česká šľachtičná, ktorá pochádzala zo starého šľachtického rodu Chotkovcov.

Jej otcom bol gróf Bohuslav Chotek z Chotkova a Vojnína, rakúsko-uhorský vyslanec na württemberskom dvore a matkou Vilhelmina, grófka Kinska. Žofia bola piatym dieťaťom svojich rodičov.

Život Žofie bol poznamenaný častými zmenami bydliska, keďže jej otec bol v diplomatických službách rakúskej monarchie. Žila v Stuttgarte, Petrohrade, Madride, Bruseli a v tiež v Prahe, keďže rodina Chotekovcov bola jednou z významných českých šľachtických rodov.

Keď mala Žofia osemnásť rokov zomrela jej matka. Potom ako sa jej povydávali staršie sestry, zostala žiť so svojím otcom a mladšími sestrami v Drážďanoch. No čoskoro aj ona musela opustiť teplo rodinného krbu. V roku 1888 ju cisár povolal za dvornú dámu arcivojvodkyne Izabely manželky rakúskeho arcivojvodu Friedricha, ktorý bol tiež vojvodom Tešínskym. Dvadsaťročná Žofia bola na dvornú dámu primladá. Post dvornej dámy sa často pokladal za „konečnú stanicu“ dám, ktoré sa nemohli vydať. V Žofiinom prípade to istotne neplatilo. Bola pekná a mimoriadne múdra, okrem toho veselá, vtipná a mala všestranné záujmy. Jej rodina však žila v ťažkých finančných pomeroch a ona im mohla uniknúť iba tak, že prijala zamestnanie.

Ale všetko sa čoskoro zmenilo. Žofia sa zaľúbila do muža, ktorý bol stavom vysoko vysoko nad ňou. Bol to rakúsky arcivojvoda, budúci následník trónu tridsaťročný František Ferdinand d’Este. Príbeh tejto lásky je naozaj dojímavý, plný tajných stretnutí, bojov za spoločné šťastie, krásneho manželstva i tragickej smrti.

Samozrejme od rakúskeho následníka trónu sa očakávalo že si zoberie za manželku nejakú princeznú, najlepšie z vládnuceho rodu, v žiadnom prípade sa nepripúšťalo, aby sa oženil s obyčajnou grófkou, ktorá hoci pochádzala z významnej rodiny bola predsa len obyčajnou grófkou. Ale láska si nevyberá, a mladý František Ferdinand sa do Žofie veľmi zaľúbil a obidvaja sa rozhodli o svoju lásku bojovať. Tento boj vôbec nebol ľahký, stál proti ním skoro celý cisársky dvor na čele s cisárom Františkom Jozefom I. a dokonca aj krásna Sissi bola proti tomuto zväzku. No asi najväčší odporca tohto vzťahu bola samotná arcivojvodkyňa Izabela, u ktorej Žofia pracovala. Hlavne preto, že vypočítavá arcivojvodkyňa chcela, aby si následník trónu zobral práve jednu z jej dcér. Jedinú podporu dostali od arcivojvodkyne Márie Terézie, Františkovej macochy a od jeho dvoch nevlastných sestier.

No mladí zaľúbenci sa nevzdávali a boli takí presvedčení, že po všetkých nepríjemných naťahovačkach cisár nakoniec svadbu povolil s podmienkou, že Žofia sa nikdy nestane cisárovnou a ich spoločné deti nebudú mať žiaden nárok na trón a dokonca ani na titul arcivojvoda. Žofia dostala titul kňažnej Hohenberg, a ich spoločné deti mali dediť tento titul. Ale im to vôbec neprekážalo, hlavne že mohli byť konečne spolu. A tak sa 1. júla 1900 konala svadba. Samozrejme jediné zástupkyne habsburského rodu na tejto svadbe boli len jeho milovaná macocha a nevlastné sestry. Jeho bratia sa obávali, že prítomnosťou na svadbe by vyprovokovali cisárov hnev.

Manželia žili svojim životom, keďže pre celú habsburskú famíliu sa tento sobáš nedal ospravedlniť. Večné ohováranie a intrigy ich dosť trápili. Ale horšie ako rodinné odmietanie bolo to ako k manželskému páru pristupovali na oficiálnej úrovni. František Ferdinand a Žofia si časom uvedomili, čo znamená viesť morganatické manželstvo. Napríklad aj obyčajná návšteva divadla sa stávala fraškou. Bolo vylúčené, aby sedeli vedľa seba. A tak musela chodiť na predstavenia v spoločnosti nejakého svojho príbuzného.

Z tohto manželstva sa narodili tri deti: Sofia Mária (1901 – 1990), Maximilian Karol (1902 – 1962) a Ernest Alfonz 1904 – 1954.

Všetko však skončilo tragicky. V roku 1914 cestovali manželia do Sarajeva na reprezentatívnu návštevu. 28. júna 1914, keď sedeli v aute na ceste k radnici bol na nich spáchaný atentát. Atentátnik Gavrilo Princip zasiahol najprv arcivojvodu a hneď nato aj jeho manželku Žofiu.

Potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo šťastného, často ako romanticky označovaného manželstva Františka Ferdinanda a Žofie sa narodili štyria potomkovia:

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Karol Chotek z Chotkova
 
 
 
 
 
 
 
Ján Rudolf Chotek z Chotkova
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Mária Terézia Kotulinská z Kotulína a Křížkovic
 
 
 
 
 
 
 
Karol Chotek z Chotkova
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František Václav z Clary-Aldringenu
 
 
 
 
 
 
 
Mária Sidónia z Clary-Aldringenu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Jozefa z Hohenzollernu
 
 
 
 
 
 
 
Bohuslav Chotek z Chotkova
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anton Pavol Berchtold z Uherčic
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anton Berchtold z Uherčic
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Reviczká z Revisnye
 
 
 
 
 
 
 
Mária Žofia Berchtoldová z Uherčic
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozef Huszár zo Szent-Keresztu
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Františka Huszárová zo Szent-Baráth
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Alžbeta Majláth zo Szekhely
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Chotková
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozef Ernest Kinský
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Ján Kinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Rosa Alojzia Kinská
 
 
 
 
 
 
 
Jozef Ervín Kinský z Vchynic a Tetova
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František Juraj z Kerpenu
 
 
 
 
 
 
 
Mária Šarlota z Kerpenu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Antónia z Hornsteinu
 
 
 
 
 
 
 
Vilhelmína Kinská z Vchynic a Tetova
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Prokop Vojtech Czernin z Chudenic
 
 
 
 
 
 
 
Wolfgang Mária Černín
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia Rajská z Dubnice
 
 
 
 
 
 
 
Mária Henrieta Černínová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Vincent zo Salm-Neuburgu
 
 
 
 
 
 
 
Mária Antónia zo Salm-Neuburgu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna z Khevenhüller-Metsche
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]