Mária Henrieta Choteková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária Henrieta Choteková
zakladateľka rozária v Dolnej Krupej
fotografia približne z roku 1906
fotografia približne z roku 1906
Iné mená„Ružová grófka“
Štát pôsob.Slovensko Slovensko
Narodenie24. november 1863
Dolná Krupá, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie13. február 1946 (82 rokov)
Dolná Krupá, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Národnosťčeská
Známa vďakapestovanie a šľachtenie ruží
RodičiaRudolf Chotek a Mária rod. Khevenhüller-Metschová
PríbuzníŽofia Chotková (sesternica)
SúrodenciAnna (1865)
Gabriela (1868)
Rudolf (1870)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mária Henrieta Choteková

Grófka Mária Henrieta Choteková (celým menom Henrieta Hermína Rudolfína Ferdinanda Mária Antónia Anna Chotková z Chotkova a Vojnína;[1] * 24. november 1863, Dolná Krupá – † 13. február 1946, Dolná Krupá), známa aj ako „ružová grófka“, bola pestovateľkou ruží, ktorá založila rozárium v rodnom kaštieli v Dolnej Krupej. Išlo o jedno z troch najväčších v Európe. Na vrchole svojej slávy obsahovalo viac ako 6000 kultivarov ruží, z ktorých niektoré vyšľachtila práve grófka Choteková.

Po prvej svetovej vojne sa snažila využiť pestovanie ruží ako podnikateľskú činnosť, ale pre nedostatok skúseností, vyčerpanosť a vtedajšie socio-ekonomické pomery rozárium začalo upadať. Francúzski, anglickí či nemeckí ružiari ju považovali za najväčšiu autoritu vo svojej oblasti v celej Európe. Mária Henrieta si často korešpondovala so svojimi zahraničnými kolegami. Venovala sa aj publikovaniu odborných článkov o ružiach v zahraničných novinách.

Mária Henrieta sa nevydala a bola bezdetná. Bola hlbokou a zanietenou kresťankou, ktorou ostala až do smrti. Podporovala náboženské, kultúrne a charitatívne aktivity v Dolnej Krupej, čím si vyslúžila všeobecnú obľúbenosť. Jej úsilie ocenil aj pápež Pius X., u ktorého bola aj na osobnej audiencii. Už za jej života, ako aj po smrti, boli na jej počesť pomenované viaceré kultivary ruží. Je pochovaná v rodinnom mauzóleu v Dolnej Krupej.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Monogram grófky Márie Henriety Chotekovej

Rodinné zázemie[upraviť | upraviť zdroj]

Grófka Mária Henrieta Choteková sa narodila v utorok 24. novembra 1863 v Dolnej Krupej do českej šľachtickej rodiny rodičom Rudolfovi Chotekovi a rakúskej šľachtičnej Márii Khevenhüller-Metschovej.[2][3][4] Bola ich prvým dieťaťom[2] a mala troch súrodencov:[5] Annu (* 1865), Gabrielu (* 1868) a Rudolfa (* 1870).[1] Na počesť narodenia každého dieťaťa vysadili rodičia sekvojovce mamutie.[1] Jej sesternicou bola Žofia Chotková, manželka rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda,[1][6] a starým otcom Herman Chotek.[7] Pokrstená bola ako Hermína Rudolfína Ferdinanda Mária Antónia Anna.[1] Neskôr z vlastnej iniciatívy používala len dvojmeno Mária Henrieta.[1]

Máriin otec Rudolf Chotek vlastnil okrem panstva v Dolnej Krupej aj Futog.

Mária Henrieta bola osamelá osoba, nikdy sa nevydala. Bola vzdelaná, pričom rada čítala knihy z rodinnej knižnice, ktorá obsahovala viac ako 2000 titulov.[1] Jej rodnou rečou bola nemčina, ale komunikovala aj francúzsky, nemecky, anglicky, latinsky a s miestnym obyvateľstvom v oblastnom dialekte.[1] Mierne ráčkovala.[1]

Keď mala Mária Henrieta 18 alebo 19 rokov, umrela jej 16-ročná sestra Anna na tuberkulózu.[1] Druhá sestra Gabriela sa v roku 1894, dva roky po úmrtí matky, vydala za grófa Františka Schönborna a odsťahovala sa na jeho panstvo v Slivnici (dnešné Slovinsko).[1]

Keď sa jej sesternica Žofia v roku 1900 vydala za následníka trónu, narástla popularita aj Márie Henriety.[7] Aj keď dostávala pozvánky na mnohé podujatia a bola veľmi bohatá, nikdy nechcela ísť na cisársky dvor, a opustiť tak rodný kaštieľ.[7] Mária Henrieta si užívala príbytok v Dolnej Krupej, v ktorej jej predkovia bývali už viac generácií. Práve tu sa sa mohla venovať svojej hlavnej vášni: pestovaniu ruží. Kaštieľ spravoval a veľmi rozvíjal do svojej smrti v decembri 1903 Máriin otec Rudolf.[1] Po jeho smrti zdedil dolnokrupockú kúriu jeho syn Rudolf, ktorý však až do svojho smrteľného infarktu v roku 1921 viedol veľmi nákladný šľachtický život a nestaral sa o rozvoj a bohatstvo panstva.[1] (Umrel bezdetný).[1]

„ [o Schweizerhause:] Všade vládla jednoduchosť a vkusnosť snúbiaca sa s láskou. A taká je i hostiteľka – jednoduchá, milá voči celému svojmu okoliu. Jej nábožné a ušľachtilé konanie akoby vyžarovalo na celé okolie. “
– český šľachtiteľ Gustáv Brada, ročenka Rosenzeitung

Pre nezhody so švagrinou Irmou si po roku 1906 nechala vybudovať tzv. Schweizerhaus, čiže Švajčiarsky domček, ktorý bol veľký ako väčší sedliacky dom.[1][8] Dedinčania ho po pár rokoch začali prezývať Horný kaštieľ.[1] Bol situovaný za liehovarom a Mária Henrieta si do neho privádzala aj urodzené návštevy.[1]

Náboženský život a aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Henrieta mala celý život hlbokú kresťanskú vieru a bola idealistkou.[9] Mala silnú úctu k Panne Márii, ktorej mramorovú sochu od umelca z Düsseldorfu umiestnila do biesiedky situovanej v centre rozária.[1] V roku 1898 sa vydala na púť do Svätej zeme a taktiež vyučovala náboženstvo.[9][10] Podporovala tiež zakladanie kresťanských mládežníckych organizácií.[9] Nakupovala aj náboženskú literatúru, ktorú zadarmo rozdávala dedinčanom.[1]

V roku 1909 jej pápež Pius X. udelil ďakovný diplom za dobročinné aktivity.[3][7] Jej úsilie bolo v roku 1913 ocenené najvyšším pápežským radom, ktoré môže dostať aj laik: Pro Ecclesia et Pontifice.[9][4][10] V ten istý rok ju pápež Pius X. prijal na osobnej audiencii.[9][11][10]

Od roku 1895, keď bolo veľmi pravdepodobné, že zostane bez rodiny, grófka Choteková sa stala čestnou členkou v ústave šľachtičných, čo bola akási obdoba svetských rehôľ.[9] V roku 1930 darovala vatikánskym záhradám 400 svojich najkrajších ruží.[9][11]

Umelecký a spoločenský život[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Henrieta mala aj umelecké sklony: venovala sa písaniu poézie či divadelných hier.[9] Vystupovala aj ako herečka v niektorých charitatívnych predstaveniach,[10] pričom Szalon ujszág ju v roku 1900 za jej výkony veľmi vychválil.[1] V kaštieľskom divadle začala organizovať kultúrny festival, tzv. Krupský divadelný festival.[1][9][10]

Dedinčania si ju ešte dlho po jej smrti pamätali ako priateľskú osobu a ovládajúcu miestne nárečie.[12] Zúčastňovala sa na dedinských slávnostiach, kde sa obliekala do miestneho kroja. Práve za jej štýl obliekania a častého stýkania sa s dedinčanmi ju veľakrát kritizovala Rudolfova manželka Irma. Vystupňovalo sa to hlavne po smrti Máriinho otca Rudolfa, pretože sa paňou kaštieľa stala Irma.[1] Grófka Mária Henrieta sa zúčastňovala aj na miestnych charitatívnych akciách, štedro podporovala siroty a opustené deti. Keďže často bez ohľadu na pohlavie alebo vek oslovovala ľudí dušenka, miestne obyvateľstvo ju prezývalo Grófka Dušenka.[2][3][7]

Počiatky rozária[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia približne z roku 1880.

Po vydaji sesternice Žofie dostávala Mária Henrieta pozvánky aj do zahraničia. Preto cestovala aj do Francúzska či Holandska, v ktorých navštevovala ružové a tulipánové parky a záhrady.[1] Tým sa jej láska k týmto kvetom veľmi posilnila. Navyše ruže sú tiež symbolom Panny Márie, ku ktorej mala silné puto.[1]

Na začiatku 20. storočia sa Mária Henrieta rozhodla vytvoriť v parku kaštieľa rozárium, schopné konkurovať veľkým ružovým záhradám, akými boli v tom čase Roseraie de L'Haÿ vo Francúzsku alebo rozárium v Sangerhausene (v súčasnosti pod názvom Europa Rosarium) v Nemecku.[3] Popri pestovaní ruží sa zaoberala aj ich šľachtením a vykonávala experimenty so zdokonaľovaním druhov ruží a vývojom nových kultivarov. Máriino nadšenie týkajúce sa ruží bolo pozoruhodné. Peter Lambert uviedol, že počas výstavy v Legnici na Henrietu Chotekovú tak zapôsobil pestrý kultivar ruže s názvom „Fragezeichen“ (Otáznik), ktorý predstavil Johannes Böttner, že hneď po skončení kongresu odišla do Frankfurtu, aby mohla obdivovať nové kultivary ruží v celej ich nádhere.

Grófka Choteková vybudovala nové rozárium bez cudzej pomoci a vlastným pričinením.[9] Išlo o najväčšie rozárium v strednej Európe.[3] Od Francúza Julesa Graverauxa sa jej podarilo získať celý sortiment ruží (250 kultivarov), ktorý existoval v Malmaisone za čias cisárovnej Jozefíny, manželky Napoleona Bonaparte.[1][3][13]

Od roku 1906 postupne vysadila takmer 3 ha ruží severovýchodne od kaštieľa.[9] Týmto veľkým dielom si rýchlo vybudovala dobrú povesť medzi pestovateľmi ruží.[9] Známi ružiari ako Peter Lambert, Wilhelm Kordes, Hermann Kiese, Johannes Böttner a Rudolf Geschwind boli hrdí na to, že sú jej priateľmi a vážili si nielen jej schopnosti, ale aj jej nezištnú pomoc. Grófka Choteková s nimi a ďalšími nemeckými, francúzskymi či anglickými ružiarmi a botanikmi často korešpondovala.[3][13] Mária Henrieta bola tiež vyhľadávanou odborníčkou, keď dochádzalo k sporom o identifikáciu jednotlivých kultivarov.[10][3][11] Bola vo všeobecnosti považovaná za najväčšiu odbornú autoritu v oblasti kultivácii ruží v celej Európe.[13] Postupne sa pre Máriu Henrietu Chotekovú vžila prezývka „grófka ruží“, „ružová grófka“ alebo „kráľovná ruží“.[7][14][15][16] (Prvýkrát toto pomenovanie zaznelo na kongrese v Legnici v roku 1910).[1]

Grófka Choteková bola významnou členkou Verein Deutscher Rosenfreunde – VDR (slov. Zväz nemeckých priateľov ruží), ktorý vznikol v roku 1903. Aktívne sa zúčastňovala na rôznych kongresoch ružiarov a jej rozárium považovali účastníci za jedno z troch najlepších v Európe. V roku 1910 na kongrese v Legnici gróf Carl Friedrich von Pückler-Burghauss uviedol: „Dnes reťaze ruží spájajú Nemecko s Francúzskom a Rakúsko-Uhorskom.“ Mária Henrieta bola tiež členkou spolkov aj v Spojených štátoch a aj doživotnou patrónkou francúzskeho spolku.[9] Mnohé organizácie a projekty aj finančne podporovala.

Rozšírenie rozária[upraviť | upraviť zdroj]

Prudký rozvoj rozária v Dolnej Krupej nastal v roku 1910, keď v Krupine umieral svetoznámy ružiar Rudolf Geschwind.[9] Grófka Choteková z Geschwindovej iniciatívy odkúpila celú jeho zbierku 2000 ruží, keďže mesto Krupina nemalo o Geschwindov prípadný dar záujem.[1][3] Zabezpečila tak zachovanie genetického dedičstva, ktoré tento ružiar vytvoril, mnohé odkúpené ruže totiž ešte neboli prezentované verejnosti.[1][17] Mária Henrieta poslala dvoch svojich zamestnancov, aby dohliadali na balenie a prepravu ruží, ktoré boli následne presadené na čestné miesto v jej rozáriu. Vďaka tomuto úsiliu mnohé Geschwindove výtvory, ktoré sú dnes (2023) prítomné v Sangerhausene a iných dnešných rozáriách, prežili turbulentné 20. storočie. Odborníci považujú tento čin za jeden z najdôležitejších v živote grófky Chotekovej.[18][19] V týchto rokoch bolo možné nájsť v jej rozáriu až 6000 kultivarov ruží:[20] „Vlastnila úplný sortiment noisetiek, centifólií, damasceniek, bengaliek a kultivarov ruže galskej, ako aj bohatý sortiment botanických ruží z celého sveta a ich vzácnych hybridov.“[3] Vo svojej zbierke mala všetky severokrajné ruže.[21] Ruže exportovala nielen do krajín Európy, ale aj USA a Kanady.[21]

„ To, čo som zočila, prekonalo moje očakávania. Grófka sa so sesterskou láskou ujala sprevádzania spolu s očarujúcim vysvetľovaním. Treba ju označiť za matku ruží, keď ju vidím a počujem, ako deti flóry miluje a oslovuje menom a opisuje ich vlastnosti. “
– Geswindova dcéra Mária Müllerová počas návštevy rozária v roku 1930

Rozárium Dolná Krupá bolo pýchou Zväzu nemeckých priateľov ruží a v roku 1914 na kongrese ruží vo Zweibrückene ružiar Hermann Kiese s nadšením opísal rozárium v Rakúsko-Uhorsku, ktoré krátko predtým navštívil. Tento kongres bol posledným veľkým podujatím organizovaným Zväzom a uznaním úspechov grófky Chotekovej. Len niekoľko dní po uzavretí kongresu, 28. júna 1914, bol arcivojvoda František Ferdinand, rakúsko-uhorský korunný princ, a jeho manželka Žofia (Máriina sesternica) zavraždení v Sarajeve.

Počas 1. svetovej vojny sa grófka Choteková vzdala záhradníctva a pracovala ako sestra Červeného kríža.[9] Starala sa o ranených vojakov v nemocnici v Trnave.[2][8][9] Keď sa na konci vojny vrátila na svoje panstvo, jej rozárium bolo úplne spustnuté. Rakúsko-uhorská monarchia zanikla, obec bola premenovaná z Unter Krompach na Dolná Krupá a bola súčasťou Česko-Slovenska.

Ružová škôlka a podnikanie[upraviť | upraviť zdroj]

V rodnom kaštieli prežila grófka Choteková celý život.

Po skončení vojny grófka Choteková, ktorá mala už vyše 55 rokov, začala pracovať na prestavbe svojho spustnutého rozária.[9] Doktor Gustáv Brada, český záhradník špecializujúci sa aj na pestovanie ruží, ktorý Dolnú Krúpu navštívil v roku 1921, konštatoval, že rozárium bolo počas vojny mimoriadne poškodené a stratu niektorých vzácnych kultivarov ruží je prakticky nemožné prekonať. Prestavba ružovej záhrady si žiadala významné investície a grófka Mária Henrieta Choteková v ťažkých ekonomických podmienkach po vojne už nemala toľko finančných prostriedkov. Jediná ružová záhrada, ktorá vojnou neutrpela, bola Roseraie de L'Haÿ vo Francúzsku. Nástupcovia Julesa Gravereauxa, ktorí mali na starosti toto francúzske rozárium, však neboli naklonení myšlienke pomáhať rozvoju rozárií v krajinách porazených počas vojny.

Pestovanie ruží si v tej dobe vyžadovalo veľa práce, pretože podľa postupov používaných v 20. rokoch 20. storočia sa ruže museli presádzať každých 4 až 5 rokov, aby sa predišlo vyčerpaniu živín v pôde. Po odstránení ruží sa pozemky zasypali maštaľným hnojom a jeden rok sa pestovali zemiaky. V nasledujúcich rokoch sa pestovala fazuľa alebo hrach, po ktorých sa museli pozemky pred opätovnou výsadbou ruží hlboko preorať. Tieto postupy boli veľmi nákladné.

Po vojne počet záujemcov o ruže alebo tých, ktorí si takúto činnosť mohli dovoliť, dramaticky klesol. Aby Mária Henrieta oživila záujem o kvety, ktoré tak milovala, popri práci na obnove svojho rozária založila v Dolnej Krupej aj škôlku ruží.[9][19] Tento projekt jej pomáhal v rokoch 1923 až 1925 rozbiehať Peter Kordes, ktorý bol synom zakladateľa obchodu s ružami W. Kordes’ Söhne Rosenschulen.[9] V nasledujúcich rokoch vydala Mária Henrieta dva katatológy ruží.[11] Prvý z roku 1926 obsahoval 711 kultivarov.[9] V katalógu vytlačenom rozáriom bolo v roku 1929 uvedených 885 rôznych kultivarov,[9][11] z toho 228 popínavých ruží, 33 bourbonských ruží a 210 záhradných ruží, zvyšok tvorili takzvané ušľachtilé ruže. Svoj dosah sa grófka Choteková snažila zvýšiť aj inzerciou, najmä v nemecky písanej tlači.[9][11] Z podnikateľskej činnosti sa zachovali záznamy z 1928 a 1937 o predaji ruží do zámockého parku v Průhonicích.[9] Druhý menovaný je poslednou zachovanou objednávkou.[9]

Čo sa týka predajov, grófka Choteková sa snažila lákať zákazníkov na čo najväčší odber. Pri odbere 100 ruží platila cenníková cena, nad 1000 dávala aj zľavy. Jej obchodní partneri mali k tomu aj špeciálne zľavy.[1] Ak si chcel zákazník objednať do troch kusov ruží, účtovala desaťpercentný príplatok ku cenníkovej cene.[1] „Vlastnú odrodu Fenomén predáva za vtedajších 35 Kč alebo 4 marky.“[1]

Grófka sa venovala aj publikačnej činnosti o ružiach a jej šľachtení.[22] Jej odborné články vychádzali aj v časopise Rosen-Zeitung.[3][23] Takisto sa venovala prednášaniu na výstavách.[1][22][23] Keď Gustáv Brada v roku 1927 opäť navštívil Dolnú Krúpu, konštatoval, že sa Márii Henriete podarilo znovu vystavať vzorové rozárium, ktoré bolo podľa neho významnou atrakciou Slovenska.[chýba zdroj] Úsilie grófky Chotekovej sa stali podnetom na založenie ružových parkov v Prahe.[9] Predseda Bratislavského okrášľovacieho spolku Dr. Rudolf Limbacher bol natoľko očarený jej rozáriom, že sa rozhodol založiť v Petržalke ružovú záhradu.[3][5] (Verejnosti bolo sprístupnené 13. júla 1937).[5]

Mária Henrieta sa venovala aj šľachteniu, pričom výpestky predávala najčastejšie do Nemecka, Francúzska, Rakúska, Anglicka, ale aj do Ameriky či Kanady.[1][3][13] Rozárium vytvorilo alebo zdokonalilo aj nové kultivary, z ktorých najdôležitejší je „Nordlandrose II“, vylepšenie jedného z výtvorov Rudolfa Geschwinda.[3] Ide o ružu, ktorá vie znášať aj chladnejšie prostredie, lebo je mrazuvzdorná.[3][19] Práve grófka Choteková sa zaslúžila o jej rozšírenie, najmä v severských krajinách.[19] Posledné dôležité výtvory zahrnuté v katalógu boli „Phaenomen“ v roku 1933 a „Ignis“ v roku 1934.[24]

Mária Henrieta začala vyznamenávať pestovateľov ruží vlastným rádom.[5] Toto ocenenie z bieleho zlata a drahými kameňmi, na ktorom bol veniec ruží s korunkou, iniciálky MHCH a latinské heslo Laudate Deum in operibus suis (slov. Slávme Boha za jeho skutky) udelila Petrovi Lambertovi, Rudolfovi Geschwindovi a Wilhelmovi Kordesovi.[1][5]

Úpadok rozária a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto úspechy však z dlhodobého hľadiska nestačili. Rozárium už nikdy nenadobudlo bohatstvo a veľkosť, aké malo v roku 1914 pred vojnou. Grófka Choteková bola idealistkou, ktorá mala vynikajúce znalosti v šľachtení ruží, no ako podnikateľka mala málo zručností. Jej podnikanie sa dostalo do finančných ťažkostí. Aby rozárium prežilo, pestovala aj jahody či špargľu.[3] Napriek tomu Mária Henrieta finančne podporovala aj iné rozáriá: francúzskemu venovala 500 frankov, zničenému Sangerhausenu poslala 300 mariek a 150 vzácnych odrôd.[1] (Mnohé z grófkinych kultivarov sa zachovali len vďaka tomuto počinu).[1] Mala vtedy už 70 rokov a nemala intelektuálnu a fyzickú energiu, aby mohla všetko zvládať.[9]

Situáciu zhoršila aj pozemková reforma zavŕšená v roku 1928, ktorá značne oklieštila grófske pozemky, a finančná kríza v 30. rokoch.[1][17] Kvôli šetreniu postupne rozpredávala vzácne umelecké zbierky.[1] Grófka Choteková celý život pomáhala iným, ale teraz, keď potrebovala pomoc, jej nikto nepomohol. Už si nedokázala udržať svoje rozárium a obe rýchlo starli. Navyše od roku 1921, po nečakanej smrti bezdetného brata Rudolfa, žila v kaštieli sama, pretože sa švagriná Irma odsťahovala na panstvo vo Futaku.[1] V roku 1934 preto pri inaugurácii ružovej záhrady na Petříne v Prahe profesor Karl Domin konštatoval: „Rozárium Dolná Krupá už zďaleka nie je také, aké bolo pred časom. Park sa postupne ničí. Veľké časti parku sa pestujú so zemiakmi a kukuricou, aby sa zabezpečili prostriedky na prežitie. Stará grófka žije sama vo svojom veľkom paláci. Tých pár návštevníkov, ktorých ešte má, však stále cíti, aká veľká je jej láska k ružiam.“[1]

Zmeny však nastali nielen v Dolnej Krupej. V roku 1934 sa Zväz nemeckých priateľov ruží zlúčil do tretej sekcie Nemeckej záhradníckej spoločnosti a ústredie sa presťahovalo do Berlína. Bolo to jedno z opatrení, ktoré orgány Tretej ríše prijali na získanie kontroly nad rôznymi profesijnými organizáciami. Prerušené bolo aj vydávanie časopisov Zväzu nemeckých priateľov ruží a nahradila ich tlač ročeniek. Posledná zmienka o rozáriu v Dolnej Krupej je uvedená v ročenke 1938.[chýba zdroj]

V mauzóleu Chotekovcov na cintoríne v Dolnej Krupej je pochovaná aj grófka Mária Henrieta Choteková.

Po rozdelení Československa a začiatku 2. svetovej vojny už ruže väčšinu obyvateľstva nezaujímali. Kvôli vojne bolo pracovných síl pre ružovú záhradu málo a rozárium každým rokom padalo do horšieho stavu. Ku koncu vojny palác vyrabovala Červená armáda a park bol zničený.[1] „Švajčiarsky domček“, v ktorom grófka v tých bývala, bol úplne zbúraný dedinčanmi, ktorí používali tehly ako stavebný materiál na opravu svojich domov. Rozárium po roku 1945 nakoniec úplne zaniklo.[14][20]

„ Videli sme, že bola v žalostnom rozpoložení. Bola v šoku. Dalo nám veľa námahy ako-tak ju priviesť k sebe. Neostalo jej okrem toho, čo mala na sebe, vôbec nič. Pamäť a psychika boli narušené, no postupne sa jej stav začal zlepšovať. “
– sestra Hildegarda Nižnánska o rabovaní kaštieľa

Grófka Choteková, stará, chorá a úplne zúbožená, sa musela spoliehať na dobročinnosť dedinčanov, aby prežila, keďže schudobnela.[3] Po strese z neúspešného záveru podnikania a šoku z rabovania kaštieľa ju doživotne prichýlili mníšky z Kongregácie dcér Božej lásky.[1][2][25] (Kláštor dal postaviť v roku 1912 Máriin brat Rudolf).[1] Grófkin psychický stav sa postupne zlepšil, opätovne začala chodiť do kostola.[1] Postupne však začala prudko chradnúť na mysli.[1][10] Grófka ruží zomrela v stredu 13. februára 1946 vo veku 83 rokov.[2][9][26] Mária Henrieta Choteková bola pochovaná v rodinnom mauzóleu, ktoré sa nachádza na cintoríne pri farskom kostole Dolná Krupá.[24] (Mauzóleum dal v roku 1895 postaviť jej otec Rudolf Chotek a zachovalo sa dodnes).[1]

Vývoj po smrti a rôzne iniciatívy[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky majetky Chotekovcov boli československými komunistickými úradmi znárodnené. Kaštieľ bol prestavaný na psychiatrickú liečebňu, ktorá fungovala v rokoch 1949 až 1969. V roku 1969 bol prerobený na útočisko slovenských spisovateľov a následne na múzeum. Túto funkciu plní dodnes (2023). Z rozária, ktoré bolo kedysi jedným z najkrajších na svete, nezostalo nič. Pôda bola prerobená na poľnohospodársku, pretože socialistická ekonomika potrebovala rastlinnú výrobu, nie ruže.

V 90. rokoch nemecký záhradník Johannes Kalbus v snahe o obnovu Chotekovej úsilia daroval Dolnej Krupej rôzne vzácne kultivary ruží. Na pamiatku Máriinho rozária vzniklo v Dolnej Krupej nové rozárium. Sponzorom tohto nového rozária je Klub milovníkov ruží Slovenska („Klub Rosa“). Od roku 1993 začiatkom júna organizuje výstavu „Krása ruží a foriem“.[chýba zdroj] Pravidelne sa organizujú semináre na tému „Ruže v ľudskom živote“.[chýba zdroj]

Počas spomienkovej slávnosti 4. októbra 1997 bola na budove kláštora Kongregácie dcér Božskej lásky odhalená pamätná tabuľa grófke Chotekovej.[3] Táto udalosť vznikla z iniciatívy nemeckých ružiarov z Altdorfu pri Norimbergu, ktorý v roku 1997 založili v Dolnej Krupej medzinárodný Rosa-club grófky M. H. Chotekovej.[3]

Záujem o jej prínos v súčasnosti (2023) v Dolnej Krupej rastie.[26] V kaštieľnom parku sa dajú dodnes nájsť grófkine ruže, ktoré sú postupne z iniciatívy rodiny Kudláčovcov znovu vysádzané.[8][5][4] Na jej počesť organizuje od roku 2007 medzinárodná Ružiarska spoločnosť M. H. Chotekovej v historickom parku každoročne začiatkom júna festival Slávnosť ruží.[24][27][28] V rámci tejto prehliadky majú návštevníci možnosť zapojiť sa do voľby o najkrajšiu ružu.[22]

Od roku 2020 existuje v susedstve historického parku v Dolnej Krupej súkromné rozárium Medolandia.[20][29][21]

Kultivary vyšľachtené grófkou[upraviť | upraviť zdroj]

Kultivar Comtesse Maria Henrietta (Sz. Győry, 2006)

Mária Henrieta sa považovala hlavne za pestovateľku ruží, napriek tomu vyšľachtila 4 kultivary:[1]

  • Ignis – ohnivočervený a so silnou vôňou;
  • Čajohybrid Phänomen (Fenomén) – vonkajšie okvetné lístky majú jasnočervenú farbu, vnútorné zas lososovú;
  • Setigera – ide o popínavú ružu, ktorá má veľké plné kvety karmínovej farby;
  • hybrid remontantky Jean Liabaud – plnokvet karmazínovej farby s takmer čiernymi odtieňmi (pestuje sa v rozáriu Sangerhausen ako jedna z najtmavších ruží).

Kultivary pomenované na počesť grófky ruží[upraviť | upraviť zdroj]

Kultivar Marie Heriette Gräfin Chotek (P. Lambert, 1911)

Viacerí ružiari pomenovali ruže na počesť Márie Henriety Chotekovej:

Kultivar, ktorý vytvoril Hermann Kiese v roku 1910, stále prežíva a existuje v rozáriu v Sangerhausene.[32]

Umenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 2017 bolo v Dolnej Krupej uvedené scénické predstavenie Vôňa lupeňov, ktoré stvárňovalo životný príbeh Márie Henriety Chotekovej;[2]
  • Dokumentárny film z roku 2022 o Dolnej Krupej, ako aj jej grófke[33]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au JANIAKOVÁ, Danica. Dušenka [online]. www.klub50.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g Kaštieľ Dolná Krupá zažije divadelný príbeh príbeh Ružovej grófky Márie Henriety Chotekovej [online]. 2017-09-21, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Mária Henrieta Choteková [online]. Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online. Archivované 2023-07-22 z originálu.
  4. ↑ a b c d V Dolnej Krupej si slávnosťou ruží pripomenú grófku Chotekovú [online]. Trnavský Hlas, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f OPPENBERGEROVÁ, I. Rozárium grófky Márie Henriety Chotekovej v Dolnej Krupej - Liečivé rastliny / Léčivé rostliny - HERBA [online]. www.liecive.herba.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  6. ↑ VOJČINIAK, Jozef. Kaštieľ spájaný s Beethovenom sa dočká obnovy za 1,9 milióna eur - Piešťanský denník [online]. [Cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f ŠTURMANKIN, Artur. Mária Henrieta Choteková obohatila ružiarsky svet o veľké dielo, ktorého tradíciu objavujeme aj dnes [online]. www.majgemer.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c Tam, kde grófka Choteková pestovala najkrajšie ruže v strednej Európe. Objavte 7 divov Dolnej Krupej [online]. ahojmama.sk, 2021-07-23, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac MÁRIA HENRIETA CHOTEKOVÁ - Oficiálna stránka obce Dolná Krupá [online]. www.dolnakrupa.sk, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g ŠTIFILOVÁ, Alena. Ruže z Dolnej Krupej závidela grófke celá Európa [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f Ružová grófka - Mária Henrieta Choteková [online]. www.zenyvmeste.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  12. ↑ ŠTURMANKIN, Artur. Mária Henrieta Choteková obohatila ružiarsky svet o veľké dielo, ktorého tradíciu objavujeme aj dnes [online]. www.majgemer.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d Ženy v slovenskej vede [online]. drivemagazine.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Sezóna ruží v rozáriu v Dolnej Krupej sa začína [online]. 2023-06-14, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  15. ↑ Kaštieľ v Dolnej Krupej [online]. www.muzeum.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  16. ↑ V Dolnej Krupej otvoria ružiarsku sezónu, tamojšie rozárium je najväčšie na Slovensku [online]. 2023-05-31, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  17. ↑ a b Slávnosť ruží v Dolnej Krupej je poctou grófke Chotekovej [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  18. ↑ Rosengräfin - Marie Henriette Gräfin Chotek Ungarische Rosenliebhaberin Biografie [online]. www.welt-der-rosen.de, [cit. 2023-07-19]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c d RUŽIARSTVO - Oficiálna stránka obce Dolná Krupá [online]. www.dolnakrupa.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c d e f Neďaleko Trnavy vzniklo unikátne rozárium s 90 odrodami ruží. Toto čarovné miesto môžete voľne navštíviť [online]. 2020-07-03, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c V Dolnej Krupej pribudla nová turistická atrakcia – najväčšie súkromné rozárium [online]. 2020-05-27, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  22. ↑ a b c Slávnosť ruží grófky Chotekovej má už desať rokov [online]. mytrnava.sme.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  23. ↑ a b SITA SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA. V Dolnej Krupej si slávnosťou ruží uctia „ružovú grófku“, návštevníci sa môžu tešiť aj na prehliadku krojov [online]. SITA.sk, 2023-06-03, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  24. ↑ a b c V Dolnej Krupej majú vzácnu novinku, nesie meno Ignis [online]. Trnavský Hlas, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  25. ↑ ĎURANOVÁ, Ľudmila. Pestovateľka ruží grófka Mária Henrieta Choteková. Knižnica, 2002, čís. 3.
  26. ↑ a b Prvá slovenská pestovateľka ruží Henrieta Choteková [online]. rtvs.sk, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  27. ↑ Slávnosť ruží 2022 Dolná Krupá - 15. ročník - Dolná Krupá | Folklorfest.sk: Podujatia na voľný čas a tipy na víkend [online]. www.folklorfest.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  28. ↑ KAŠTIEĽ DOLNÁ KRUPÁ - SLÁVNOSŤ RUŽÍ 2023 [online]. www.vopz.sk, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online. Archivované 2023-07-22 z originálu.
  29. ↑ Najväčšie súkromné rozárium Medolandia v Dolnej Krupej [online]. [Cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  30. ↑ 'Marie Henriette Gräfin Chotek' Rose [online]. www.helpmefind.com, [cit. 2023-07-22]. Dostupné online.
  31. ↑ a b OTS: Medolandia v Dolnej Krupej otvára už štvrtú ružiarsku sezónu [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.
  32. ↑ Marie Henriette Gräfin Chotek', Multiflora-Hybride, Kletterrose [online]. www.rosenfoto.de, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  33. ↑ Bohatú históriu kaštieľa v Dolnej Krupej a osobnosti s ním spojené pripomína filmový dokument [online]. 2022-10-20, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petráš, Stanislav: Ružová grófka a jej svet. Príbeh zakladateľky prvého rozária na Slovensku. Občianske združenie Korompa Dolná Krupá, 2010, 262 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Henrieta Chotek na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mária_Henrieta_Choteková&oldid=7815059“