František Ferdinand d’Este
| František Ferdinand d'Este | |
 rakúsky arcivojvoda a následník habsburského trónu | |
| Narodenie | 18. december 1863 Graz, Rakúske cisárstvo (dnes Rakúsko) |
|---|---|
| Úmrtie | 28. jún 1914 (50 rokov) Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Bosna a Hercegovina) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  František Ferdinand d’Este |
František Ferdinand Karol Ľudovít Jozef d'Este (* 18. december 1863 – † 28. jún 1914) bol arcivojvoda a korunný princ Rakúska, Uhorska a Česka, od roku 1896 dezignovaný následník trónu Rakúsko-Uhorska. Bol synovcom cisára Františka Jozefa I., ktorý už desaťročia vládol rakúskej a rakúsko-uhorskej monarchii. Atentát na Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve bol jednou zo zámienok rozpútania prvej svetovej vojny.
Narodil sa ako člen lotrinskej vetvy habsburskej dynastie. Vo veku 12 rokov prijal dedičstvo po rakúskom arcivojvodovi Františkovi V. d'Este, po ktorom prevzal aj meno vojvoda z Modeny a Este.
1. júla 1900 sa oženil s grófkou Žofiou Chotkovou. Keďže nepatrila k najvyššej rakúskej šľachte, alebo k niektorej z panujúcich kráľovských dynastií, cisár František Jozef I. vyhlásil manželstvo za morganatické a František Ferdinand sa pre manželku a ich deti musel zriecť nárokov na …práva, pocty, tituly, erby, výhody atď., ktoré prináležia rovnorodým manželkám a deťom pochádzajúcim z rovnorodých manželstiev pánov arcivojvodov. František Ferdinand sa musel neodvolateľne zaviazať, že sa vzdáva pre svoju manželku, ich deti a ďalších potomkov aj nárokov na trón v kráľovstvách a územiach zastúpených v Ríšskej rade.
Dňa 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve srbský anarchista a pomocník srbskej organizácie Čierna ruka (bol členom inej organizácie s názvom Mlada Bosna) Gavrilo Princip atentát na Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Obaja pri atentáte zahynuli. Atentát sa pokladá za jednu z historických udalostí, ktoré viedli k 1. svetovej vojne.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec arcivojvoda Karol Ľudovít Habsburský (Karl Ludwig Joseph Maria von Habsburg-Lothringen), brat Františka Jozefa I.
- matka Mária Annunciata Neapolsko-Sicílska, princezná Kráľovstva oboch Sicílií
- manželka Žofia Chotková, (Žofie Marie Josefína Albína Chotek, grófka z Chotkova a Vojnína)
Sarajevský atentát[upraviť | upraviť zdroj]
Sarajevský atentát sa uskutočnil 28. júna 1914, počas arcivojvodovej návštevy nepokojnej Bosny a Hercegoviny, kde sa zúčastnil vojenských manévrov a následne mu bola pripravená prehliadka hlavného mesta Sarajeva. Atentát mala na svedomí srbská revolučná organizácia Mladá Bosna. Tento atentát sa stal zámienkou k vyhláseniu vojny Rakúsko-Uhorska Srbsku a považuje sa za jednu z príčin prvej svetovej vojny
Priebeh sarajevského atentátu[upraviť | upraviť zdroj]
Bolo desať hodín a desať minút keď vozidlá s arcivojvodom a jeho sprievodom prechádzali popri ústrednej policajnej stanici. K jednému z policajných agentov prišiel Nedeljko Čabrinović oblečený v dlhom čiernom kabáte a čiernom klobúku.[1] Niekoľko sekúnd na to, mladík odtrhol rozbušku od ručného granátu o železný stĺp vedľa nábrežného múru a hodil ho smerom na auto v ktorom sa viezol arcivojvoda s manželkou. Šofér vozidla videl letiaci čierny predmet, rýchlo zareagoval a pridal plyn, granát spadol na strechu auta. Arcivojvoda sa na ochranu svojej manželky rýchlo zahnal rukou a odkotúľal granát dolu ulicou, ktorý vybuchol pod zadným kolesom sprievodného auta za nimi. Akonáhle granát vybuchol, atentátnik preskočil múr, na ktorého druhej strane bola rieka Miljacka, ktorá je uprostred leta takmer úplne plytká, a zoskočil do vyše šesť metrovej hĺbky. Polícia ho však krátko na to dobehla a zatkla.[2]
Arcivojvodov voz sa začal veľkou rýchlosťou náhliť k radnici. Boli zranení dvaja podplukovníci a asi 20 divákov. Arcivojvodov komorník požiadal šoféra aby pokračovali v ceste, pretože arcivojvodov stojací voz, bol jednoduchým terčom pre prípadného druhého atentátnika. Prvé dve autá ktoré už boli pri radnici vôbec netušili čo sa za nimi stalo a výbuch pokladali za salvy z diel, až kým ich nekonfrontoval arcivojvoda so skutočnosťou. Pred radnicou ich už čakal uvítací výbor na čele s mešťanostom. Po vzájomnom uvítaní Habsburského sprievodu a mešťanostu sa všetci odobrali dovnútra do radnice. Podľa guvernéra Potiorka sa hovorilo o tom, aby sa plány návštevy pozmenili. Ďalšou zastávkou malo byť múzeum do ktorého sa mali dostať cez úzku ulicu Františka Jozefa, cez centrum mesta. Potiorek však navrhol aby sa išlo späť cez Apelové nábrežie. Niektorí členovia sprievodu chceli plány návštevy úplne zmeniť, niektorí dokonca navrhli, aby sa návšteva hneď ukončila a arcivojvoda sa vrátil hneď do Ilidže. František Ferdinand však rozhodol a vyslovil želanie navštíviť raneného podplukovníka Merizzihoho, ktorý bol po prvom útoku prevezený do vojenskej nemocnice, a až potom sa bude pokračovať do múzea.[3]
O trištvrte na jedenásť opustil sprievod mestskú radnicu a auto v ktorom je František Ferdinand so ženou je zase tretie v poradí. Sprievod prechádzal nábrežím plnou rýchlosťou, akonáhle však prvé auto, v ktorom bol šéf bezpečnosti, došlo na roh Apelového nábrežia a ulice Františka Jozefa, odbočilo toto prvé auto podľa pôvodného plánu smerom cez ulicu Františka Jozefa a za ním nasledovalo aj druhé auto so šéfom polície a mešťanostom. V momente keď chcel šofér auta, v ktorom bol arcivojvoda, odbočiť za nimi, guvernér ho okríkol s tým, že má stáť a že idú nesprávnou cestou a má pokračovať ďalej Apelovým nábrežím. Šofér zastavil vozidlo pred obchodom s vínom, kde bol práve na chodníku zhluk ľudí. Z davu sa vynoril nevysoký mladík s dlhými vlasmi a v ruke držal revolver.[1]
Bol to Gavrilo Princip, ktorý bol po nevydarenom bombovom útoku predposlednou nádejou atentátnikov. Pokladal za nevyhnutné ich cieľ splniť a tak vystrelil. Arcivojvoda aj so ženou sedeli nehybne na svojich miestach. Akonáhle sa však auto pohlo, Žofia spadla na arcivojvodu a guvernér zbadal na ústach Františka Ferdinanda krv. Žofia zomrela ako prvá, guľka ktorá bola určená guvernérovi prestrelila bok vozidla a zasiahla Žofiu do pravej slabiny, František Ferdinand žil len o niečo málo dlhšie, guľka ktorá zasiahla jeho, prešla cez pravú stranu goliera jeho kabáta, prestrelila mu tepnu a zapichla sa mu do chrbtice. Následne sa po ich smrti, jeden po druhom rozozvučali zvony všetkých sarajevských kostolov.[3]
Atentátnici[upraviť | upraviť zdroj]
V deň Sarajevského atentátu na Františka Ferdinanda, čakali rozostavení atentátnici približne tristo metrov od seba. Prvý bol najstarší zo skupiny a to Muhamed Mehmedbašić a sním Vaso Čubrilović, ktorý stál popri kaviarni Mostar. Ďalej, na druhej strane nábrežia, bol pripravený Nedeljko Čabrinović. Oproti mostu Čumurija stál Cvetko Popović a Danilo Ilićem. Ďalej, pri Latinskom moste, stál Gavrilo Princip s revolverom vo vrecku a otočený chrbtom k rieke Miljacka. Ako posledný bol pripravený Trifko Grabež.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b GALANDAUER, Ján. František Ferdinand d'Este následník trůnu. Praha: Litomyšl : Paseka, 2000. S. 353.
- ↑ VRÁBEL, Ferdinand. Sarajevský atentát, následnícky pár a Slováci : František Ferdinad Rakúsky d'Este a Žofia Chotková, vojvodkyňa z Hohenbergu. Bratislava : Marenčin PT, 2014. S. 164.
- ↑ a b DEDIJER, Vladimír. Sarajevo 1914. Bratislava : Epocha, 1969. S. 658.
- ↑ PERNES, Jiří. O trůn a lásku dramatický život a tragická smrt Františka Ferdinanda d'Este. Praha : Brána, 2014. S. 261.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Ferdinand d’Este
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |