Konžský slobodný štát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konžský slobodný štát
 Rôzne miestne kráľovstva 1885 – 1908 Belgické Kongo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Rozloha
2 345 410 km²
Najvyšší bod
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
~ 8 500 000 (odhad 2008)
francúzština (úradný), miestne jazyky
Štátny útvar
absolutistická monarchia
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Rôzne miestne kráľovstva Rôzne miestne kráľovstva
Nástupnícke štáty:
Belgické Kongo Belgické Kongo

Konžský slobodný štát (iné názvy: Slobodný konžský štát, Slobodný štát Kongo, Nezávislý štát Kongo, Nezávislý konžský štát; fr. État indépendant du Congo) bolo v rokoch 18851908 nezávislé kráľovstvo, ktoré belgický kráľ Leopold II. pretvoril z územia povodia Konga na svoj vlastný majetok. V roku 1908 belgický parlament prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou, pretože režim nastolený v Slobodnom konžskom štáte sa vyznačoval nevídanou brutalitou a takisto nedokázal spravovať toto obrovské územie. Odhaduje sa, že počas trvania Slobodného konžského štátu zomrelo okolo 10 miliónov obyvateľov na občianske nepokoje, hlad a choroby, z ktorých šírenia je dokonca obvinený režim.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Leopold II. na Poštovej známke Slobodného štátu Konga

Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo medzi zhruba od 1870 do 20. rokov 20. storočia - prvé sirom Henry Morton Stanleyom, ktorého sponzoroval belgický kráľ Leopold II., ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predseda Association Internationale Africaine poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v Berlíne v roku 1885. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Leopoldov režim začal podnikať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice, od pobrežia do Leopolvillu (dnes Kinshasa), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na to čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie čo malo za následok surové vykorisťovanie Afričanov. V „Slobodnom štáte“ bolo lokálne obyvateľstvo brutalizované kvôli gume v dôsledku rastúceho trhu s gumenými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v Bruseli a Ostende na oslavu jeho osoby a krajiny. Medzi rokmi 1885 a 1908 zahynul milión Konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila možno o polovicu ale žiadne systematické sčítanie ľudu neboli urobené v Kongu až do 1920 rokov[1]. Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná Force Publique (FP). FP bola armáda, avšak jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov. FP praktizovala usekávanie rúk ako donucovací prostriedok na vynútenie splnenia kvót. Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku a protesty vedené E.D. Morelom a britským diplomatom Rogerom Casementom, ktorý vo svojom reporte v roku 1904 odsúdil miestne praktiky, a taktiež známym spisovateľom Markom Twainom. Román Josepha Conrada Srdce Temnoty sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo. V roku 1908 Belgický parlament, po počiatočnom odmietaní, podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle sa stalo Belgickým Kongom spravovaným belgickým parlamentom.

Genocída[upraviť | upraviť zdroj]

Konžskí robotníci, ktorí nesplnili kvóty na dodanie gumy boli často trestaní odseknutím pravej ruky.

Afrika mala v roku 1900 medzi 90 až 133 miliónmi obyvateľov a tak počet obetí v Slobodnom konžskom štáte, ktorý je odhadovaný na okolo 10 miliónov, tvorí významný podiel na africkom obyvateľstve. Belgickí vojaci sa takisto vyznačovali brutalitou. Každá dedina mala kvóty koľko gumy musí pre kolonizátorov zabezpečiť, čo spôsobovalo krádeže gumy medzi dedinami, aby splnili kvóty. Keď ich dedina nesplnila, vojaci ich mali zabiť a doniesť odskenuté pravé ruky na veliteľstvo ako dôkaz, že dedinčanov zabili. Niekedy však vojaci podvádzali a dedinčana nezabili, iba mu odsekli pravú ruku.


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les Conférence d’Adam Hochschild - les fantômes de Leopold II