Elvis Presley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elvis Presley
Elvis Presley 1970.jpg
Základné informácie
Rodné meno Elvis Aaron Presley
Umelecké mená Elvis, The King, The King of Rock 'n' Roll, Elvis the Pelvis, The Hillbilly Cat[1]
Narodenie 8. január 1935
Tupelo, Mississippi
Úmrtie 16. august 1977 (42 rokov)
Memphis, Tennessee
Pôsobenie spevák, herec
Žáner rock & roll, pop, rockabilly, blues, gospel, R&B
Hrá na nástroje spev, gitara, klavír
Typ hlasu barytón (D2[2]-C♯5[2])
Roky pôsob. 1954 – 1977
Vydavateľstvá Sun, RCA Victor
Webstránka Elvis.com

Elvis Aaron[3][4] Presley, známy ako Elvis Presley (* 8. január 1935, Tupelo, Mississippi, USA – † 16. august 1977, Memphis, Tennessee) bol americký spevák a herec. Patrí medzi kultúrne ikony a je považovaný za „Kráľa Rock and Rollu“.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho kariéra začala v roku 1953 kedy sa stal jedným z prvých predstaviteľov žánru nazvaného rockabilly, ktorý bol rytmicky zosilneným spojením country a rhythm and blues. Jeho neobvyklé verzie existujúcich songov preberali zvuk hudby amerického obyvateľstva tmavej aj svetlej pleti spravili z Presleyho zároveň populárnu, ale aj kontroverznú osobnosť[5][6][7] s bezprostredným prejavom pri vystúpeniach v televízii, či na koncertoch. Elvis Presley nahral klasické rokenrolové skladby ako sú napríklad „Hound Dog“ a „Jailhouse Rock“, no naspieval aj gospelové, bluesové, country, ballady, či popové piesne. Elvis Presley bol uvedený do štyroch hudobných siení slávy: v roku 1986 do Rokenrolovej siene slávy, v roku 1997 do Rockabilly Hall of Fame, v roku 1998 do Country Music Hall of Fame a v roku 2001 do Gospel Music Hall of Fame (2001). V roku 1984 dostal ocenenie W. C. Handyho od nadácie Blues Foundation a Academy of Country Music prvú cenu Golden Hat Award. V roku 1987, sa stal držiteľom American Music Awards.[8]

Veľkou záľubou Elvisa Presleyho, okrem hudby, boli bojové športy. Je držiteľom troch čiernych pásov v bojových umeniach. Jeho prvým učiteľom bol Jürgen Seydel, ktorý učil Elvisa Shotokan Karate v Nemecku, v Nauheime do roku 1958, keď bol v armáde. Získal prvé hodnosti, v r. 1958-1960 trénoval pod majstrom Európy v Shotokan Karate Senseiom Tetsugio Murakami. V Beverly Hills sa v r. 1960 Elvis stretáva s Edom Parkerom, zakladateľom amerického Kenpo, stávajú sa z nich dobrí priatelia. Ed zoznamuje Elvisa s Hankom Slomanskim, majstrom Shito-Ryu Karate Japonska z r. 1953 a neskorším Medzinárodným komisárom karate USA. Hank Slomanski si Elvisa tak obľúbil, že pri jeho povýšení do stupňa Shodan, dáva Elvisovi vlastný čierny pás. V r. 1964 získava 2. stupeň Nidan. Od začiatku kamarátstva s Edom Parkerom spolupracujú aj na filmoch, Ed trénuje Elvisa kenpo a už vo filmoch Blue Hawai a Roustabout z r. 1961 prezentuje Elvis rôzne techniky bojových umení. Po r. 1968 sa Elvis upriamuje len na školu Eda Parkera, dokonca financuje otvorenie školy karate v Memphise (Tennessee Karate Institute), v ktorej boli aj Joe Lewis alebo Bill Wallace. Taktiež v Memphise od r. 1970 do r. 1974 trénoval u juhokórejského majstra Kang Rheeho zakladateľa systému PaSaRyu. Elvis tu pôsobí aj ako inštruktor, v r. 1974 získava čierny pás, dosahuje 8 stupeň San. V tom istom roku ho Ed Parker povyšuje už na 8. stupeň čierneho pása v Kenpo. Elvis bol za svoju oddanosť bojovým umeniam odmenený miestom v Martial Arts Hall of Fame in New York. Ed Parker sa o Elvisovi vyjadril takto: Bol to pokorný človek. Naučil ma viac, ako ja jeho.

V 60. rokoch hral Presley hlavnú úlohu v 31 filmoch, z ktorých bola väčšina muzikálov. Zo strany kritiky boli filmy hodnotené vlažne, no komerčne boli úspešné.[9] Filmy s Elvisom Presleym patria však medzi prvé filmy, v ktorých sa objavujú východné bojové umenia. V roku 1968 vystupoval naživo v televíznych programoch[10] a na koncertoch po Spojených štátoch, najviac v Las Vegas. V roku 1973 mal Presley prvý koncert s priamym televíznym prenosom, Aloha from Hawaii, ktorý videla naraz miliarda divákov, ďalších 500 miliónov ho sledovalo v repríze.

Magazín Rolling Stone (Tulák) napísal „Elvis Presley je rokenrol“ a súbor jeho tvorby nazval „akrami dokonalého materiálu.“ Počas aktívnej nahrávacej kariéry, ktorá trvala viac ako dve desaťročia, Presley vytvoril a prelomil mnoho rekordov koncertnej návštevnosti aj predaja.[11] Stal sa jedným z najvplyvnejších a najpredávanejších umelcov v hudobnej histórii. Mal viac ako 40 singlov v americkej top 100 a 18 sa stalo číslom jeden.

Cesta ku koncu[upraviť | upraviť zdroj]

9. októbra 1973 sa Elvis rozviedol s Priscillou, s ktorou odišla aj ich dcéra Lisa Marie. Pribral na váhe, užíval mnoho liekov, avšak stále vystupoval na koncertoch a nahrával piesne. Medzi rokmi 1969 a 1977 absolvoval 1094 úplne vypredaných vystúpení a bol prvým umelcom, ktorý v štyroch vystúpeniach za sebou vypredal Madison Square Garden v New Yorku (9.-11. júna 1972). V utorok 16. augusta 1977 bol nájdený svojou snúbenicou Ginger Aldenovou mŕtvy na podlahe kúpeľne vo svojom dome, nazvanom Graceland v Memphise. Mnohí ľudia veria, že zomrel na predávkovanie drogami, oficiálna verzia sa však prikláňa k tomu, že príčinou smrti bol srdcový infarkt.

Po Elvisovej smrti sa jeho sídlo Graceland premenilo na múzeum a stalo sa druhou najnavštevovanejšou budovou v USA, hneď po Bielom dome. Každoročne sa tam schádzajú davy fanúšikov, Elvisovi napodobitelia a dvojníci. Jeho piesne stále vychádzajú a mnohí ľudia dodnes veria, že nezomrel a raz sa vráti. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších spevákov 20. storočia.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1956 - Love Me Tender
  • 1957 - Jailhouse Rock / ("Väzenský Rock")
  • 1957 - I cant help
  • 1958 - King Creole
  • 1960 - G. I. Blues
  • 1960 - Flaming Star
  • 1961 - Wild in the Country
  • 1961 - Blue Hawaii / ("Elvis Presley:" Modrý Hawaii")
  • 1962 - Follow That Dream / ("Choď za svojím snom")
  • 1962 - Kid Galahad
  • 1962 - Girls! Girls! Girls! / ("Elvis Presley: Girls! Girls! Girls!")
  • 1963 - It Happened at the World's Fair / ("Stalo sa na svetovej výstave")
  • 1963 - Fun in Acapulco / ("Elvis Presley: Fun in Acapulco")
  • 1964 - Kissin 'Cousins ​​
  • 1964 - Viva Las Vegas / ("Elvis: Viva Las Vegas")
  • 1964 - Roustabout / ("Elvis Presley: Roustabout")
  • 1965 - Tickle Me
  • 1965 - Girl Happy
  • 1965 - Harum Scarum / ("Elvis: Harum Scarum")
  • 1965 - Paradise, Hawaiian Style / ("Elvis Presley: Paradise Hawaiian Style")
  • 1966 - Frankie a Johnny
  • 1966 - Spinout / ("Elvis Presley: Ťažké sa rozhodnúť")
  • 1967 - Clambake / ("Mejdan")
  • 1967 - Double Trouble / ("Elvis Presley: Poriadny malér")
  • 1967 - Easy Come, Easy Go
  • 1968 - Stay Away, Joe
  • 1968 - Live a Little, Love a Little
  • 1968 - Speedway / ("Elvis Presley: Okruh")
  • 1969 - Charro!
  • 1969 - Change of Habit
  • 1969 - The Trouble with Girls / ("Elvis: Problémy s dievčatami")

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elvis Presley 1953–1955 : The Hillbilly Cat. prístup: 2008-08-16.
  2. a b "Youtube - The vocal range of Elvis Presley".
  3. (May 9, 2002). "Elvis Presley – the Singer". bbc.co.uk. Retrieved 2007-10-12.
  4. "FAQ: Elvis' middle name, is it Aron or Aaron?" Elvis.com. Retrieved 2007-10-22.
  5. See Fensch, Thomas. The FBI Files on Elvis Presley, pp.15-17.
  6. Jorgensen, p.49
  7. An example of press criticism can be found at Gould, Jack (June 6, 1956). "TV: New Phenomenon" (PDF). The New York Times. Retrieved on 2007-10-14.
  8. Cook, p.33
  9. Falk and Falk, p.52
  10. Hopkins 2007, p.215
  11. [Is Elvis the Biggest Selling Recording Artist? – Sorting Out Records Sales Stats & RIAA Rules. http://www.elvis.com/news/full_story.asp?id=131]. Retrieved 2008-10-27.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elvis Presley na českej Wikipédii.