Falzet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Falzet je hlasový register s rozsahom tesne nad modálnym hlasovým registrom a prekrýva sa s ním približne o jednu oktávu. Je tiež jedným zo štyroch hlavných hovorových hlasových registrov rozlišovaných v logopédii. Falzet spevákovi umožňuje spievať nad rámec svojho bežného rozsahu, pretože ho nevytvára hlasivkami.[1][2]

Vzniká čiastočnou alebo úplnou vibráciou väzivových okrajov hlasiviek, nazývaných „falošné hlasivky“, umiestnených v hrtane nad hlasivkami. Falošné hlasivky sa k sebe približujú a uzatvárajú tak cestu dychu podobne ako (pravé) hlasivky pri fonácii. Tým pod nimi vzniká tlak, ktorý ich rozkmitáva. Hlasivky (pravé) zostávajú pri speve falzetu v pokoji, okrem pohybov spojených s procesom dýchania. Na falzetový spev teda spevák nepoužíva hlasivky.[2]

Vznik falzetu chvením hlasivkových väzov v glotálnej štrbine

Na rozdiel od modálneho hlasu, kde sú potrebné vibrácie celých hlasiviek, kedy sa hlasivková štrbina otvára najprv v dolnej časti a potom na v hornej časti, pri vytváraní falzetu vibrujú iba väzivové okraje hlasiviek, pričom telo každej z hlasiviek je relatívne uvoľnené.[3] K prechodu z modálneho hlasu do falzetu dochádza, keď sa telo každej z hlasiviek alebo hlasivkového svalu uvoľní, čo umožní krikothyroidným svalom natiahnuť hlasivkové väzy.[4] William Vennard popisuje tento proces nasledovne: „Pri uvoľnení hlasivkových svalov môže krikotyroidný sval pozdĺžne pôsobiť veľkým napätím na hlasivkové väzy. Toto napätie sa môže zvyšovať za účelom zvýšenia tónu aj potom, čo bola dosiahnutá maximálna dĺžka hlasiviek. To stenčí hlasivky natoľko, že rozdiel vertikálnej fázy začne byť zanedbateľný. Hlasivkové svaly sa posunú na stranu hrtana a vibrácie sa odohrávajú takmer výhradne vo väzoch.“[5]

Niektorí speváci nechávajú chrupavkovú časť hlasivkovej štrbiny otvorenú (napríklad pri mutácii) a iba predné dve tretiny hlasových väzov sa zúčastňujú vibrácie. Výsledný zvuk, ktorý je typický pre mnoho dospievajúcich, môže byť čistý a podobný flaute a kvalitou je obvykle mäkký a anemický. U iných sa hlasivková štrbina otvára a zatvára po celej dĺžke v každom cykle. Objavuje sa aj jav známy ako damping, kedy sa veľkosť glotálneho otvorenia zmenšuje pri stúpaní tónu, až do tej miery, že sa objaví iba štrbinka.[4]

V minulosti bol falzet nazývaný hlavový register. V súčasnosti sú považované za dva odlišné registre, pričom vyšší je falzet. Niektorí speváci zastávajú teóriu, že na vytváranie vysokých tónov používajú ženy najmä hlavový register a muži naopak skôr falzet.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The New Grove Dictionary of Music and Musicians. London : [s.n.], 1980. Dostupné online. ISBN 0-333-23111-2.
  2. a b MONAHAN, Brent Jeffrey. The art of singing : a compendium of thoughts on singing published between 1777 and 1927. Metuchen, N.J. : Scarecrow Press, 1978. Dostupné online. ISBN 0-8108-1155-3.
  3. LARGE, John. Towards an Integrated Physiologic-Acoustic Theory of Vocal Registers. The NATS Bulletin, February–March 1972, s. 30–35. (po anglicky)
  4. a b MCKINNEY, James C.. The diagnosis & correction of vocal faults : a manual for teachers of singing and for choir directors. Nashville, Tennessee : [s.n.], 1994. (Revised and expanded edition.) Dostupné online. ISBN 1-56593-940-9.
  5. VENNARD, William. Singing : the mechanism and the technic. New York : Carl Fischer, 1968. (5th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-8258-0055-9.
  6. NIEKERK, Camille van. Vocal Tips: Understanding Head Voice, Falsetto, and Whistle Register [online]. Making Music Magazine, 2020-06-04, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Falsetto na anglickej Wikipédii a Falzet na českej Wikipédii.