Barytón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Barytón (angl. baritone, franc. baryton, nem. Bariton, tal. baritono) je podľa základnej definície označenie pre klasický mužský stredný hlas, ktorého poloha a farba sa nachádza medzi tenorom a basom. U mužov je to najbežnejší typ hlasu. Tiež ide o pomenovanie dychového hudobného nástroja, pr. barytón saxofón, ktorý má najhlbší zvuk spomedzi štyroch druhov saxofónov (alt, soprán, tenor a barytón). Pojem však súvisí aj s nedychovými hudobnými nástrojmi.

Slovo barytón ma pôvod v gréckom βαρυτονος, znamenajúc hlboké, alebo ťažké znenie. Hudba pre tento typ hlasu je v zborovej hudbe obyčajne písaná v rozpätí od druhého F pod stredným C k F nad stredným C (teda F2-F4) a ku G nad stredným C (t. j. F2-G4) v opernej hudbe. U žien ide v hlasovom rozpätí o jednu oktávu pod mezzosopránom.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baritone na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).