Preskočiť na obsah

Ondrej Šoth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ondrej Šoth
slovenský choreograf a režisér
Ondrej Šoth v roku 2020
Ondrej Šoth v roku 2020
Narodenie23. január 1960 (66 rokov)
Bardejov, Česko-Slovensko
Alma materVysoká škola múzických umení
RodičiaAndrej Šoth
Terézia Šothová (rod. Jopeková)
PríbuzníJán Šoth (bratranec)
SúrodenciMarian Šoth
Peter Šoth
ManželkaZuzana Mauréry (1990  1992)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ondrej Šoth

Mgr. art. Ondrej Šoth, ArtD. (uvádzaný aj ako Andrej Šoth; * 23. január 1960, Bardejov)[1][2] je slovenský choreograf, režisér a tanečný pedagóg.[1] V súčasnosti (2024) je generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[3]

Je bývalým generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla v Bratislave, bývalým umeleckým šéfom baletu Štátneho divadla v Košiciach.[4][5] Je laureátom mnohých ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria: Cena Hviezdy svetového baletu (World Ballet Stars 2005), DOSKY 2006/2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta),[6] Výročná cena v oblasti divadla Literárneho fondu (2006), Cena ministra kultúry SR za rok 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta), ocenenie Krištáľové krídlo 2009 v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie, Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo William Shakespeare: Hamlet (2023).[4][1][7]

Narodil sa v Bardejove v rodine zubára Andreja Šotha a učiteľky Terézie Šothovej (rodená Jopeková). Pod vplyvom domáceho prostredia sa chcel stať lekárom. Mama, ktorá si v jeho útlom detstve všimla mimoriadny záujem o hudbu a tanec, ho prihlásila do rôznych tanečných krúžkov. Zároveň navštevoval Základnú umeleckú školu v Bardejove, na ktorej absolvoval hru na akordeóne. Okrem toho aktívne športoval (futbal, atletika).[8] Má dvoch bratov, Mariana Šotha, a Petra Šotha. Jeho bratranec, Ján Šoth, pôsobí v súčasnosti ako veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku a v Monackom kniežatstve.[9]

V rokoch 19751979 študoval klasický tanec na Konzervatórium v Košiciach, kde bol žiakom Andreja Halásza, Marileny Halászovej, Csabu Szekeresza, Anny Dlhopolcovej a ďalších. Na Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyštudoval v rokoch 19791983 choreografiu a réžiu tanca u profesora Štefana Nosáľa. Na hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave získal titul ArtD (2009).[4][5]

Profesionálna kariéra v Česku

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po ukončení vysokej školy prijal ponuku na miesto choreografa v Pražskom komornom balete Pavla Šmoka (1984  1985). Neskôr pôsobil v Národnom divadle Praha (Vladimír Godár: Orbis Pictus, Carl Orff: Carmina burana), v Laterne Magike (Michael Kocáb, Evald Schorm, Jaroslav Kučera: Odysseus). Popri svojej choreografickej práci učil na Akadémii múzických umení v Prahe (1994  1996) a na Konzervatóriu v Prahe (1994  1996).[4]

Počas svojho pôsobenia v Česku hosťoval na zahraničných scénach. V Nemecku v Arts concerts Mníchov, v Národnom divadle Kyjev a vo Francúzsku. Učil na Vysokej škole hereckej v Krakove, na Kráľovskom konzervatóriu v Liége (Belgicko) a na Akadémii umenia v Paríži.[5][10]

Zároveň sa zúčastnil niekoľkých študijných pobytov v Číne, Indii, Japonsku, Francúzsku a USA. Svoj polročný pobyt v Tibete komentoval slovami: „Keď to tak zhrniem, naučil som sa tam byť sám sebou, podeliť sa o to, čo v sebe každý z nás má aj s druhými. Naučil som sa dať do poriadku svoju myseľ aj telo.“[8]

Manažérske pozície

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 sa stal šéfom baletu v Mestskom divadle Ústí nad Labem, kde pôsobil štyri roky. Počas svojej manažérskej práce pripravil choreograficky a réžijne premiéry inscenácií G. Verdiho: Requiem, P.I. Čajkovského: Romeo a Júlia a G. Bizeta, R. Ščedrina a Deep Forest: Carmen. V roku 2010 bol po výberovom konaní vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla v Bratislave (2010  2011).[11] Neskôr pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach na poste umeleckého šéfa baletu. V roku 2020 sa stal po úspešnom konkurze generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[12][13]

Tvorivé princípy choreografickej práce

[upraviť | upraviť zdroj]
Ondrej Šoth

Vo svojej tvorbe inklinuje k moderným formám a vyjadrovacím prostriedkom v tanečnom umení. Kladie dôraz na psychologizmus postáv, na drobnokresbu charakterov, vierohodnosť situácií a scén a ich opodstatnenosť v pohybovej reči. Mottom jeho tvorby je „vnútorný svet človeka.“[7]

„Niekedy sa umenie robí tak, aby bolo spoločensky únosné. Je romantické, pekné, jednoduché, zábavné, muzikálové, baví davy. Však dobre, prečo nie. Ale o tom skutočné umenie nie je. Myslím si, že divadlo je odrazom súčasnosti a všetkých situácií – aj politických, aj morálnych, ktoré pôsobia na dušu človeka. Súčasnosť je z pohľadu politiky niekedy až neznesiteľná a to nielen v slovenskom, ale aj v európskom, či v svetovom meradle.“[14][15]

Spolupracoval s mnohými významnými divadelnými režisérmi (napríklad s Ľubomírom Vajdičkom, Romanom Polákom, Jozefom Bednárikom, Mariánom Chudovským). Zaujímavé sú jeho filmové spolupráce, napríklad s Jurajom Jakubiskom na filmovej rozprávkePerinbaba (1984), s Petrom Weiglom na filmovej opere Romeo a Julie na vsi (1987). V Hollywoode spolupracoval na snímke Open to hard, v ktorej hrali Ornella Muti, Robert De Niro, Catherine Deneuve.[5]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 sa oženil s herečkou Zuzanou Mauréry. Dvojica sa po dvoch rokoch manželstva rozviedla.[16] Je fanúšikom futbalových klubov Tatran Prešov, Slovan Bratislava, Real Madrid. Od svojich študentských čias sa aktívne zapája do rôznych charitatívnych projektov.[chýba zdroj]

Výber z choreografických realizácií

[upraviť | upraviť zdroj]
Ondrej Šoth
  • C. Orff: Carmina burana – Štátne divadlo Košice (1983)
  • Szelepcsényi: Tri horehronské – Pražský komorní balet P. Šmoka (1984)
  • V.Godár: Orbis Pictus – Národní divadlo Praha, Laterna Magika (1985)
  • G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo (1988)
  • C. Orff: Carmina burana[17] – Národní divadlo Praha (1989)
  • M. Pavlíček: Zvláštna radosť žiť – Slovenské národné divadlo (1990)
  • F. Kafka: Svetlo v tme – Slovenské národné divadlo (1992)
  • V. Godár: Sonáta pre husle a klavír – Pražský komorní balet P. Šmoka (1995)
  • C. Orff: Carmina burana[18] – SRN – open air opera, Mníchov (1995)
  • P. I. Čajkovskij: Romeo a Júlia + turné: Viedeň, Salzburg, Frankfurt, Stuttgart, Hamburg, Štrasburg, Düsseldorf, Rio de Janeiro, Sao Paolo, Madrid, Barcelona (1995)
  • R. Ščedrin, Deep Forrest: Carmen – Mestské divadlo Ústí nad Labem (1997)
  • Ezio: Baroková opera – Divadlo Bayreuth (1998)
  • C. Orff: Carmina burana[19] – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Mahler: Adagietto – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Kancheli: Svetlý žiaľ – Štátne divadlo Košice, Ateliér – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry – Michal Pavlíček: Malý princ[20] – Štátne divadlo Košice, E I. Stravinskij: Svätenie jari – Štátne divadlo Košice, W. Shakespeare: Romeo a Júlia – Štátne divadlo Košice, O. Šoth: Svadba podľa Figara (Mozarta)[21] – Štátne divadlo Košice, R. Wagner, Tataku, Kodo: Tristan a Izolda[22] – Štátne divadlo Košice, Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksym Sklyar: M. R. Štefánik – Štátne divadlo Košice,[23] Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksyim Sklyar, Ľudová hudba Železiar: Jánošík – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry, M. Pavlíček: Malý princ – SND Bratislava,[24] M. Kocáb: Odysseus – SND Bratislava,[25][26] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Sándor Márai – Štátne divadlo Košice,[27] Thomas Mann: Smrť v Benátkach – Štátne divadlo Košice,[28]

Ondrej Šoth, Marek Šarišský: Charlie Chaplin – Štátne divadlo Košice,[29] Denník Anny Frankovej – Štátne divadlo Košice,[30] Nelson Perez, Maksym Sklyar, Ondrej Šoth: Hamlet[31] – Štátne divadlo Košice, Rodná zem – Štátne divadlo Košice,[32] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Milada Horáková – Štátne divadlo Košice[33] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Nureyev – Štátne divadlo Košice[34]

Výber z divadelných spolurealizácií

[upraviť | upraviť zdroj]
  • A. P. Čechov: Tri sestry (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1984)
  • F. Švantner: Nevesta hôľ (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1985)
  • Euripidés: Médeia (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1986)
  • Thyl Eulenspiegel (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1986)
  • W. Shakespeare: Richard III. (r. M. Pietor) – Slovenské národné divadlo (1986)
  • M. Kocáb: Odysseus (J. Kučera, E. Schorm) – Laterna Magika (1986)
  • Maniere Teatrali (r. J. Bendárik) – Komorná opera Bratislava (1987)
  • Cavevala (r. J. Krofta) – DRAK Hradec Králové (1987)
  • Kazimír a Karolína (r. J. Nvota) – Divadlo KORZO Bratislava (1992)
  • J. Kraus: Nahniličko – Divadlo Na zábradlí Praha (1995)
  • B. Smetana: Predaná nevesta (r: B. Hončarivová) – Štátne divadlo Košice (2003)
  • Mrožek: Tango (r. Rastislav Ballek) – Divadlo SNP Martin (2008)

Filmové spolupráce

[upraviť | upraviť zdroj]
Ondrej Šoth
  • 1984Juraj Jakubisko: Perinbaba
  • 1987 – Peter Weigl : Romeo a Julie na vsi
  • 1994 – Monie: Gitanes – Francúzsko
  • 1994 – Jozef Holec: Chudobných rodičov syn
  • 2019 – Ondřej Trojan: Bourák

Študijné pobyty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pedagogická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Univerzita Umenia – Istanbul (1989)
  • Univerzita tanečného umenia – Osaka (1989)
  • Univerzita Shanghaj, Čína, Peking (1989)
  • Vysoká škola múzických umení – Divadelná fakulta (1990  1994)
  • Vysoká škola herectva Krakow (1990)
  • Kráľovské konzervatórium Liège (1993)
  • Akadémia umenia, Paríž (1993)
  • FAMU Praha, DAMU Praha (1994)
  • Akademie múzických umění – katedra C. Turbu (1994  1996)
  • Konzervatórium Praha (1994  1996)
  • Konzervatórium Košice (2019  súčasnosť)

Divadelné ceny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Zvláštna radosť žiť
  • 1992 – Hlavná cena Československej tanečnej tvorby za choreografiu a réžiu inscenácie F. Kafka: Svetlo v tme
  • 2005 – Hlavná cena World Ballet Stars
  • 2006 – Výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadla Malý Princ[35]
  • 2007 – DOSKY – za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[36]
  • 2008 – Cena ministra kultúry SR 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[37]
  • 2009 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Tristan a Isolda[38] 201
  • 2009 – Krištáľové krídlo v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia za multimediálne tanečné divadlo M. R. Štefánik[39]
  • 2014 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Smrť v Benátkach[40]
  • 2017 – Mimoriadne ocenenie primátora mesta Košice
  • 2017 – DOSKY 2017 za mimoriadny výkon v tanečnom divadle Denník Anny Frankovej[41]
  • 2018 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu predstavenia Hamlet[42]
  • 2019 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Rodná zem[43]
  • 2019 – Mimoriadna cena Predsedu Košického samosprávneho kraja
  • 2023 – Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo W. Shakespeare: Hamlet[44]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 ŠMIHULA, Ján. Jubilujúci choreograf a režisér O. Šoth: Je čas na tému o M. Horákovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-23. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  2. Šoth, Andrej. In: Česká divadelní encyklopedie [online]. Praha: Institut umění – Divadelní ústav, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. Štátne divadlo Košice vstupuje do novej sezóny 2020/2021 s novým vedením a množstvom vízií [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-09-03, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  4. 1 2 3 4 Ondrej Šoth [online]. sdke.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 Ondrej Šoth. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  6. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  7. 1 2 Ondrej Šoth: výnimočný, kreatívny režisér a choreograf [online]. mojakultura.sk, 2024-01-23, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  8. 1 2 Richard Gere, Brad Pitt a Ondrej Šoth - jediní traja kresťania v Tibete. Korzár (Košice: Petit Press), 2000-11-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  9. Navigácia [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  10. Ondrej Šoth: Potrebujem byť znovu inšpiratívnym človekom [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  11. TASR. Šoth dnes nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa SND. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-05-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1336-1996.
  12. Novým generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice bude Ondrej Šoth [online]. mojakultura.sk, 2020-05-22, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  13. Choreograf Ondrej Šoth: Naivita je základ umeleckej tvorby [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  14. ALEXOVÁ, Jana. Režisér Ondrej Šoth: My Slováci nevieme pochopiť, že patríme do Európy. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
  15. ŘEPKOVÁ, Andrea. Na Slovensku uctí Horákovou divadelní hrou. Tu stopl koronavirus, nyní se dočká velkolepého návratu. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1213-1385.
  16. https://www.dobrenoviny.sk/c/214993/aj-po-rozvode-si-ju-velmi-vazi-zuzana-maurery-sa-vydavala-ako-mlada-no-zamilovala-sa-v-zlozitom-case/2
  17. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  18. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  19. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  20. „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  21. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  22. ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  23. Mojakultura. Štefánika pripomenul baletom Ondrej Šoth v Košiciach pred 10 rokmi – pozrite si dokument! [online]. mojakultura.sk, 2019-05-04, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  24. Mojakultura. Ondrej Šoth: Malý princ je súčasná Biblia pre detského aj dospelého diváka [online]. mojakultura.sk, 2019-06-11, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  25. ULIČIANSKA, Zuzana. Odysseus po dvadsiatich rokoch. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-10-29. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  26. Redakcia SME. Košický malý veľký princ ako vesmírny koncert. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-09-14. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  27. Redakce OperaPlus. Sándor Márai v Košicích [online]. operaplus.cz, 2013-06-17, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  28. Redakce OperaPlus. Smrt v Benátkách v košickém baletu [online]. operaplus.cz, 2014-02-24, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  29. Ondrej Šoth: Charlie Chaplin sa počas svojho života doslova zodrel, kým dosiahol úspech [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2016-10-20, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  30. Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  31. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  32. Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  33. ALEXOVÁ, Jana. Komunisti sa ukájali nad jej utrpením. Milada Horáková nemohla ani objať svoju rodinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
  34. REQUIEM PRE NUREYEVA [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  35. „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  36. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  37. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  38. ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  39. soth ondrej kristalove kridlo [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  40. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  41. Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  42. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  43. Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  44. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej Šoth

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]