Ivan Matušík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ivan Matušík
slovenský architekt
Ivan Matušík v roku 2012
Ivan Matušík v roku 2012
Dielo
Významné stavbySlimák, obchodný dom, Bratislava
OD PRIOR a hotel Kyjev, Bratislava
Ocenenia
Cena Dušana Jurkoviča
Cena Emila Belluša
Pocta ministra kultúry SR
CE.ZA.AR
Cena ministra V a RR SR
Osobné informácie
Narodenie12. júl 1930
 Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie20. február 2022 (91 rokov)
Alma materFakulta architektúry PS SVŠT
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ivan Matušík
(multimediálne súbory na commons)

Ivan Matušík (* 12. júl 1930, Bratislava – † 20. február 2022)[1][2][3] bol slovenský architekt.

Jeho tvorba desaťročia predstavovala jeden z vrcholov slovenskej architektúry. Vo svojej tvorbe vychádzal z tradícií funkcionalizmu na Slovensku, sledoval vývoj európskej a svetovej architektúry. Za obchodný dom Prior v Bratislave získal v roku 1969 najvyššie odborné ocenenie, cenu Dušana Jurkoviča. V roku 1995 mu Spolok architektov Slovenska udelil za jeho celoživotné dielo Cenu Emila Belluša. Medzi jeho posledné a najvýznamnejšie diela patrí futuristický rodinný dom Elipsion v Senci a víťazný návrh z verejnej anonymnej súťaže na bratislavské Podhradie Vydrica.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1949 začal štúdium na FA a PS SVŠT v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953. V roku 1954 pracoval v ateliéri prof. Svetlíka na ÚP mesta Bratislavy. Po absolvovaní vojenskej služby v Prahe-Motole, nastúpil ako projektant do Vojenského Projektového Ústavu (VPÚ) v Bratislave v roku 1955. V tom istom roku sa oženil s profesijnou kolegyňou Gabrielou Churovou. V roku 1957 Slovenský výbor pre výstavbu Bratislavy začal vydávať časopis Projekt a Ivan Matušík sa stal členom jeho prvej redakčnej rady. V rokoch 1958 – 1961 pracoval ako vedúci projektant v Stavoprojekte v Bratislave. V rokoch 1961 – 1967 sa stáva hlavným projektantom Štátneho projektového ústavu obchodu Brno (ŠPÚO) – ateliér Bratislava. A neskôr v rokoch 1968 – 1989 jeho riaditeľom, so sídlom na Laurinskej ulici.

V rokoch 1976 – 1980 pôsobil ako externý pedagóg na FA SVŠT v Bratislave. Od roku 1994 bol autorizovaným architektom Slovenskej komory architektov (SKA).

Ocenenia za realizované stavby Ivana Matušíka[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1969Cena Dušana Jurkoviča za komplex OD PRIOR s hotelom Kyjev a budovy ministerstiev na Kamennom námestí a Špitálskej ulici v Bratislave. Koncepcia areálu na Kamennom námestí v Bratislave predstavuje jeden z najvýznamnejších stavebných počinov v centrálnej časti mesta po 2. svetovej vojne. Rozsahom tento areál prekonáva iba areál na Nám. slobody so sústredenou výstavbou vysokých škôl, budovy MDPaT SR, slovenského rozhlasu a NBS, ktorý sa budoval od roku 1942 až podnes.
  • 1995Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry
  • 1996 – Pocta ministra kultúry SR, medaila
  • 2002Cena Dušana Jurkoviča, cena udelená na vernisáži v Galérii architektúry SAS dňa 4. decembra 2002 za realizované architektonické dielo Elipsion – dom pri Slnečných jazerách v Senci
  • 2003CE.ZA.AR, cena SKA v kategórii rodinné domy za dom Elipsion
  • 2003 – Cena ministra V a RR SR – progresívne bývanie za dom Elipsion
  • 2003 – vydaná monografia Ivan Matušík – život s architektúrou
  • 2006 – Finalisti CE.ZA.AR 2006 – Rodinný dom Pátrium
  • 2007Krištáľové krídlo v kategórii architektúra za rodinné domy Elipsion a Pátrium a obytný dom Triangolo

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1961 – Krytá plaváreň Lafranconi, Bratislava
  • 1964 – Slimák (obchodný dom), Bratislava
  • 1964 – Ateliér Štátneho projektového ústavu obchodu OZ Bratislava na Leningradskej ulici, Bratislava.
  • 1965 – Nákupné stredisko, Martin
  • 1967 – Obchodný dom Prior, Nitra (spoluautor – Pavol Lichard)
  • 1974 – Obchodný dom Prior, Žilina
  • 1974 – Obchodný dom Prior, Levice
  • 1975Rehabilitačný ústav Baník, Bojnice
  • 1978 – Obchodný dom Prior a Hotel Kyjev, Bratislava
  • 1978 – Ministerské budovy na Špitálskej ulici, Bratislava
  • 1983 – Nová Tržnica, Bartislava
  • 1983 – Rodinný dom Ivana Matušíka, Bratislava
  • 2002 – Rodinný dom Elipsion, Senec
  • 2005 – Rodinný dom Patrium, Ivanka pri Dunaji
  • 2008 – Bytový dom Triangolo, Nitra

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Matušíkova architektúra poskytuje priestor na zamyslenie sa nad jej kvalitou v čase.

K architektúre sa pristupovalo rôzne. Napríklad v 60. rokoch 20. storočia plnila svojimi výrazovými prostriedkami dôležitú úlohu pri angažovaní ľudu za plnenie základných úloh a cieľov socialistickej spoločností. Architektúra mala v podmienkach socializmu a vedecko-technickej revolúcie účinne vyjadriť idey socializmu a optimálne splniť úžitkové a funkčné potreby socialistickej spoločnosti. Napriek tomu sa občas podarilo postaviť kvalitnú architektúru. Popri sídliskách, ktoré mali naplniť potreby socialistického človeka vznikli veľkorysé projekty. V centre Bratislavy v 60. rokoch vyrástol komplex Prior a Kyjev. Stavba, ktorá svojou vyváženou architektúrou mierne upratala centrum Bratislavy, dodnes prejavuje svoju nadčasovosť. V období rozmáhajúcej sa postmodernej architektúry, keď takmer celá spoločnosť začala náhle trpieť nedostatkom mestskosti, nedostatkom historických väzieb či danosti, absenciou genia loci, sa objavili protesty. Mnohí netušili o historickej väzbe nič, ale náhle sa stali jej výraznými záchrancami a vyznavačmi génia loci, hoci aj len z podnetu romantického preciťovanía protestu. Akoby Prior či Kyjev neboli dostatočne mestské prvky či génia loci nevytvárali. Prior prežil rozličné zmeny; menili sa majitelia (Prior, K-Mart, Tesco), menili sa prevádzkové podmienky, ale budova sa nezmenila. Z pôvodne navrhovaných vstupov je síce používaný len jeden, prevádzke to však neprekáža a nikdy to neviedlo k fyzickému zrušeniu tých nepoužívaných. Niektoré zmeny však prinášajú negatívne momenty namiesto pôvodnej reštaurácie na prízemí krčku je dnes počítačová herňa, ktorá nepríjemne narúša sociálne prostredie, priama zásobovacia rampa potravín v Tesco bola – vzhľadom na rozličných majiteľov uzavretá, čo spôsobuje mierne komplikácie v zásobovaní. Komplex však funguje spoľahlivo a vhodne organizuje túto časť centra.[chýba zdroj]

Ako sám autor povedal: „Aj malé národy možno identifikovať podľa ich architektonickej kultúry…“[4]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karfík, V.: Kamenné námestie v Bratislave riešila súťaž. Projekt 3, 1961, s. 38 – 42.
  • Karfík, V.: Obchodný dom Prior v Bratislave. Projekt 11, 1969, s. 5.
  • Šľachta, Š.: Areál Kyjevského námestia v Bratislave. Projekt 22, 1980, s. 36 – 41.
  • Matušík, I.: Areál Kamenného námestia v Bratislave. Brno, štátny projektový ústav obchodu 1970
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 - 1975. Bratislava, PALLAS 1976.
  • Matušík, I.: Život s architektúrou.
  • Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava, STU 2002.
  • Dulla, M.,Moravčíková, H.:Architektúra Slovenska v 20.st, SLOVART, BA2002
  • Matušík, I.: Z pozicie autora architektúry Kamenného námestia, ARCH č.2, 2007, s. 52 – 53
  • Cifrová, M.: Pátrium: architektúra s ľahkosťou slovnej hry, ASB, č. 10, 2006

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zomrel Ing. arch. Ivan Matušík : [parte] [online]. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 2022-02-20, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
  2. TASR. Zomrel architekt Matušík, autor Prioru či Novej tržnice v Bratislave. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-21. Dostupné online [cit. 2022-02-21].
  3. Navždy nás opustil architekt Ivan Matušík. Archinfo (Selce: Archinfo), 2022-02-21. Dostupné online [cit. 2022-02-21]. ISSN 1339-9748.
  4. Ivan Matušík: Aj malé národy možno identifikovať podľa ich architektonickej kultúry. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2007-05-03. Dostupné online [cit. 2022-02-22].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]