Rastislav (arcibiskup)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jeho Blaženosť
Rastislav
metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
Rastislav
Funkcie a tituly
Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
11. január 2014 – súčasnosť
Predchodca Metropolita Kryštof
Arcibiskup prešovský
18. november 2012 – súčasnosť
Predchodca Ján Holonič
Biografické údaje
Narodenie25. január 1978 (43 rokov)
Snina, ČSSR
Svätenia
Cirkevpravoslávna
Diakon
Svätenie7. september 2003 (25 rokov)
Metropolita Nikolaj
metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
Kňaz
Kňazská vysviacka21. september 2003 (25 rokov)
Prešov
Miron Chodakowski
ordinár Poľskej armády
Biskup
Menovanie20. október 2012 (34 rokov)
Synoda pravoslávnej cirkvi
Konsekrácia18. november 2012 (34 rokov)
Katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského, Prešov
Odkazy
Spolupracuj na Commons Rastislav

Jeho Blaženosť Metropolita Rastislav (vlastným menom Ondrej Gont, ukr. Ондрей Ґонт, * 25. január 1978, Snina) je slovenský pravoslávny biskup ukrajinskej národnosti. Od roku 2012 je prešovským arcibiskupom, od roku 2014 metropolitom českých krajín a Slovenska, teda hlavou Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Ondrej Gont ukončil základnú osemročnú školu v Snine v roku 1992 a gymnázium rovnako v rodnom meste v roku 1996. V roku 2002 získal titul magistra teológie na Pravoslávnej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Obhájil diplomovú prácu na tému „Tajomstvo smrti“.[2]

Počas 5. ročníka štúdia na fakulte teológie absolvoval štvormesačný študijný pobyt na Aristotelovej univerzite v Solúne v Grécku. Počas štúdia býval v kláštore svätých Solúnčanov a bol zverený do duchovnej starostlivosti archimandritovi Irenejovi Charalambakisovi. Dva týždne strávil v kláštore svätého Dionýza z Olympie a jeden týždeň na hore Athos, kde navštívil niekoľko kláštorov.[2]

Kňažstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pred promóciami ho český a slovenský metropolita metropolita Nikolaj menoval za čteca v kaplnke svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa v Pravoslávnom kňazskom seminári v Prešove. Dňa 7. septembra 2003 bol metropolitom Mikulášom vysvätený za diakona. 21. septembra 2003 ho arcibiskup Miron Chodakowski z Hajnówky, ordinár Poľskej armády, vysvätil za kňaza v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove.[2]

V decembri 2003 bol menovaný za duchovného správcu Detského domova svätého Mikuláša v Medzilaborciach. Pracoval v piatich samostatných výchovných skupinách s deťmi od najútlejšieho veku až do odchodu z detského domova. Spolupracoval s pedagógmi a učiteľmi na uplatňovaní základných kresťanských princípov v živote detí. Išlo o deti, ktoré okrem sociálnych sankcií utrpeli aj mentálne postihnutie. V Detskom domove pripravil dvoch chlapcov na štúdium teológie na Pravoslávnej teologickej fakulte Prešovskej univerzity. V roku 2008 založil Mládežnícky zbor svätého apoštola Ondreja.[2]

Od septembra 2007 vyučoval náboženskú výchovu na Strednej odbornej škole v Reedukačnom centre svätého Mikuláša pre maloleté matky s deťmi v Medzilaborciach. Vyučovanie si vyžadovalo osobitný prístup, pretože žiaci sa nachádzali v reedukačnom centre z dôvodu výchovných problémov a porúch správania kombinovaných s mentálnym postihnutím a maloletým tehotenstvom.[2]

Od roku 2006 absolvoval tri pobyty v kláštore Svätého Jána Ruského v Pefkochori na gréckom Chalkidiki pod vedením miestneho archimandritu Timotea Tsotrasa. V roku 2007 navštívil kláštor Wyszow v Poľsku u igumena Paphnutiusa a mnícha Jeronýma. V rokoch 2011 až 2012 strávil mesiac v kláštore Archanjelov v srbskom monastieri v Kovilji. Pri rozhodovaní o prijatí mníšstva boli pre neho rozhodujúce duchovné rady a pokyny kovilského opátskeho biskupa Porfirija Perića.[2]

6. októbra 2012 ho v pravoslávnom Monastieri položenia rúcha Presvätej Bohorodičky v Komárne komárňanský biskup a pomocný biskup pre správu prešovskej eparchie Tichon Hollósy vysvätil za mnícha s menom Rastislav.[2] V tom istom mesiaci bol povýšený na igumena a archimandritu.[2]

Úrad biskupa a metropolitu[upraviť | upraviť zdroj]

20. októbra 2012 bol zvolený za prešovského a slovenského arcibiskupa na eparchiálnom zhromaždení Prešovskej pravoslávnej eparchie. Jeho slávnostné vyhlásenie sa konalo 17. novembra 2012 a biskupská chirotónia a intronizácia 18. novembra 2012 v katedrálnom kostole svätého Alexandra Nevského v Prešove.[2]

V júli 2013 viedol delegáciu Českej a Slovenskej pravoslávnej cirkvi na slávnosti venovanej 1025. výročiu tzv. Svätenia Rusi, teda prijatiu kresťanstva na Kyjevskej Rusi z roku 988.[3]

11. januára 2014 bol Rastislav na mimoriadnom sneme v Prešove zvolený za nového metropolitu pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.[4] Kandidoval ako jediný po tom, čo sa arcibiskup pražský Jáchym vzdal kandidatúry a získal 87 % hlasov účastníkov snemu.[4]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Legitimita voľby za metropolitu[upraviť | upraviť zdroj]

Zvoleniu Rastislava za metropolitu v januári 2014 predchádzala mimoriadna synoda 9. decembra 2013. Na tej bol vo funkcii metropolitného správcu nahradený arcibiskup olomoucko-brniansky Simeon Rastislavom. Simeon však vyhlásil, že jeho výmena je neplatná. Simeon následne bojkotoval aj januárový snem v roku 2014, kde bol okrem zvolenia Rastislava za metropolitu tiež vtedajší Simeonov pomocný biskup brnenský Jáchym zvolený za arcibiskupa pražského a českých krajín. Simeon namietal, že jeho pomocný biskup Jáchym sa zúčastnil snemu bez vedomia vlastného biskupa. Naopak, skupina biskupov okolo Rastislava, arcibiskupa michalovsko-košického Juraja a novovymenovaného biskupa pražského Jáchyma, voľbu obhajovala ako legitímnu.

Podľa ústavy pravoslávnej cirkvi je na ustanovenie biskupa potrebný návrh koncilu, schválený posvätnou synodou kanonických schopností, a potom voľba eparchiálnym zhromaždením dvojtretinovou väčšinou. Ústava nepovoľuje žiadny iný spôsob. Voľbu metropolitu uskutočňuje pravoslávna cirkev z dvoch kandidátov – pražského arcibiskupa a prešovského arcibiskupa.[5] V prípade voľby arcibiskupa Rastislava bol nelegitímny pražský arcibiskup Jáchym nezákonne menovaný synodou zloženou z 3 osôb, pričom Jáchym hlasoval tiež vo svoj vlastný prospech.

Z diplomatického medzinárodného hľadiska predstavitelia Moskovského patriarchátu tvrdili, že bývalý metropolitný správca Simeon sa mal pokúsiť pripojiť autokefálnu cirkev v Česku a na Slovensku ku Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu. Simeon mal ako metropolitný správca na sneme dva hlasy, zatiaľ čo Rastislav, Juraj a Jáchym po jednom hlase (komárňanský biskup Tichon odišiel vo februári 2013 do dôchodku a pražský biskup Kryštof zomrel v apríli 2013). Na presadenie väčšiny mal Simeon na snem údajne pozvať dvoch zástupcov z Ekumenického patriarchátu. Na túto informáciu reagovali Simeonovi oponenti pozvaním dvoch zástupcov z Moskvy, jedným z nich bol metropolita Hilarion. Tým sa zabezpečila potrebná hlasovacia väčšina pre Rastislava.[6]

Po týchto udalostiach boli jednotlivými stranami Ekumenický aj Moskovský patriarchát obviňované zo zasahovania do česko-slovenskej pravoslávnej autokefálie. Metropolita Rastislav bol dokonca začiatkom roka 2014 Ekumenickým patriarchátom uznaný za persona non grata a z tohto dôvodu sa metropolita nezúčastnil Synaxie, pravidelného stretnutia hláv pravoslávnych cirkví v Istanbule v marci 2014.[7] [8]

Patriarcha Bartolomej kritizoval situáciu v Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku v oficiálnom liste ministrovi kultúry Českej republiky.[chýba zdroj] Arcibiskupa Rastislava ako metropolitu uznali spočiatku len Moskovský patriarcha Kirill, Pravoslávna cirkev v Amerike a Antiochijský ortodoxný patriarchát.[9] Pochybnosti boli rozptýlené až vo februári 2016 na osobnom stretnutí metropolitu Rastislava s konštatinopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom. [10]

Bohoslužby v čase pandémie koronavírusu[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej vlny pandémie koronavírusu na Slovensku v marci 2020 vydal Rastislav spolu s arcibiskupom michalovsko-košickým Jurajom 10. marca 2020 vyhlásenie, v ktorom v menej pravoslávnej cirkvi odmietol zákaz verejného slávenia bohoslužieb z rovnakého dňa, schválený v protipandemických opatreniach vlády Petra Pellegriniho.[11] Rastislav argumentoval, že: „sv. Eucharistia nebola, nie je a nikdy nebude príčinou choroby a smrti, ale práve naopak – je ustavičným zdrojom nového života v Christovi, odpustenia hriechov a uzdravenia duše a tela.“[11] Premiér toto rozhodnutie ostro kritizoval ako sebectvo cirkvi.[11] Biskupi nakoniec ustúpili a 11. marca 2020 súhlasili so zrušením bohoslužieb do 23. marca 2020.[12]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Rastislav hovorí plynule rusky, grécky a pasívne ovláda nemecký, poľský a srbský jazyk.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Posvätná Synoda [online]. orthodox.sk, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j Životopis [online]. eparchiapo.sk, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.
  3. Русская Православная Церковь [online]. patriarchia.ru, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  4. a b Pravoslavná církev má nového patriarchu [online]. Praha: Český rozhlas, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.
  5. ÚSTAVA PRAVOSLAVNÉ CÍRKVE V ČESKÝCH ZEMÍCH A NA SLOVENSKU :: Pravoslavná církevní obec Bílina [online]. pravoslavni-obec-bilina.webnode.cz, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  6. LUŠTINEC, Vít. Pravoslavní si zvolili nového metropolitu a pražského arcibiskupa, podle Simeona neplatně [online]. christnet.eu, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  7. Sefredaktor. † Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku [online]. pravoslavnacirkev.info, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  8. Naše pravoslavná církev je dnes jedinou pravoslavnou církví na světě bez uznané hlavy [online]. sul-zeme.cz, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.
  9. Moskevský patriarcha Kirill podpořil metropolitu Rastislava [online]. pravoslavnacirkev.cz, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  10. [1] Archív október 2, 2016 na Wayback Machine Setkání metropolity Rastislava s ekumenickým patriarchou
  11. a b c Premiér kritizuje pravoslávnu cirkev za neprerušenie bohoslužieb, hrozí postihmi. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2021-01-25]. ISSN 1336-720X.
  12. TA3 TASR SITA. Pravoslávna cirkev si to rozmyslela, bohoslužby pre nákazu ruší. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2020-03-11. Dostupné online [cit. 2021-01-25].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]