Metropolita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Metropolita
Podľa svätenia
biskupkňazdiakonsubdiakon1
Podľa úradu, titulu či stavu

^1  V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje
^2  Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus

^3  Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Metropolita alebo metropolitný biskup (z gr. μητροπολίτης) je dnes:

  • V (západnej) rímskokatolíckej cirkvi biskup sídliaci v hlavnom sídle (metropole) cirkevnej provincie skladajúcej sa z viacerých diecéz; de facto je to spravidla arcibiskup spravujúci takúto provinciu (metropolitný arcibiskup). Jurisdikcia či diecéza metropolitu sa nazýva metropolia. V rímskokatolíckej cirkvi je od 6. storočia každý metropolita arcibiskupom; nie však každý arcibiskup metropolitom, pretože pápež môže titul arcibiskup udeliť aj biskupom, ktorí nie sú metropolitmi (tzv. titulárny arcibiskup).
  • Vo (východnej) pravoslávnej a katolíckej cirkvi má titul rôzny význam. Napríklad v ruskej pravoslávnej cirkvi ide spravidla o titul vyšší ako arcibiskup a jeho pozícia je podobná ako v rímskokatolíckej cirkvi. Naopak, v gréckej pravoslávnej cirkvi má každý sídelný (eparchiálny) biskup titul metropolita, zatiaľ čo na čele cirkvi je arcibiskup. V Grécku je pojem arcibiskup skoro na úrovni patriarchu (de facto zodpovedá vrchnému/väčšiemu arcibiskupovi vo východných katolíckych cirkvách). Vo východných katolíckych cirkvách je každý metropolita zároveň arcibiskupom (ale nie každý arcibiskup musí byť aj metropolitom). V cirkvách sui iuris metropolitného stupňa je metropolita hlavou cirkvi sui iuris (napríklad na Slovensku vladyka Jonáš, prešovský arcibiskup a metropolita). Okrem toho vo východných katolíckych cirkvách existuje pojem väčší alebo vrchný arcibiskup, ktorý je skoro na úrovni patriarchu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]