Generálny vikár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Generálny vikár (lat. vicarius generalis) z latinského vicarius (zástupca) je v rímskokatolíckej cirkvi zástupcom diecézneho biskupa. Generálnemu vikárovi prislúcha výkonná moc na vykonávanie všetkých administratívnych úkonov, s výnimkou tých, ktoré si biskup rezervoval pre seba, alebo ktoré vyžadujú zvláštne poverenie biskupom. Spolu s diecéznym biskupom je štatutárnym orgánom diecézy.

Postavenie a úlohy generálneho vikára popisuje Kódex kánonického práva (CIC) v samostatnom článku v kánonoch 475–481.[1]

Každá diecéza musí mať generálneho vikára, v prípade potreby môže biskup menovať aj viacerých (can 475). Funkcia generálneho vikára zaniká okamihom, keď sa biskupská stolica stane vakantnou (can 481).

V gréckokatolíckych a pravoslávnych cirkvách sa pre označenie obdobného úradu používa názov protosynkel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KBS. Kódex kánonického práva, DRUHÁ KNIHA, BOŹÍ ĽUD [online]. [Cit. 2013-01-04]. Dostupné online. (slov.)