Partikulárna cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Partikulárna cirkev alebo miestna cirkev (latinsky ecclesia particularis) je pojem z oblasti katolíckej teológie a kánonického práva.

Súčasné používanie[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne sa ním označuje v Kódexe kánonického práva Latinskej cirkvi akékoľvek samostatne konštituované cirkevné spoločenstvo, ktoré je súčasťou katolíckej cirkvi. Zvyčajne je definovaná na základe určitého územného rozsahu, vplyv môže mať však aj určitá tradícia či rítus. V Kódexe kánonického práva Latinskej cirkvi sa partikulárnymi cirkvami zaoberajú kánony 368 – 374.

Partikulárne cirkvi, v ktorých a z ktorých jestvuje jedna a jediná katolícka cirkev, sú predovšetkým diecézy, ktorým sa, ak nie je zrejmé niečo iné, pripodobňuje územná prelatúra a územné opátstvo, apoštolský vikariát a apoštolská prefektúra, ako aj natrvalo zriadená apoštolská administratúra.
– Kánon 368, oficiálny slovenský preklad

Podľa kánonu 373 patrí v Latinskej cirkvi právo zriaďovať miestne cirkvi len rímskemu pápežovi.

V minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

V dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu sa pojem partikulárna cirkev a miestna cirkev používal aj na označenie toho, čo sa dnes v Katolíckej cirkvi označuje pojmom cirkev sui iuris. Prvá časť dekrétu Orientalium Ecclesiarum s nadpisom „Partikulárne cirkvi alebo obrady“ definuje partikulárnu cirkev nasledovne:[1]

Svätá Katolícka cirkev, ktorá je Kristovým tajomným telom, pozostáva z veriacich, organicky spojených v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou, ktorí zoskupením do rozličných hierarchických celkov tvoria partikulárne cirkvi alebo obrady.
– Orientalium Ecclesiarum, č. 2.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Andrej ŠKOVIERA: Druhý vatikánsky koncil a obnova východného dedičstva v Katolíckej cirkvi. In: Byzantinoslovaca VI. Ed. Martin Hurbanič – Vratislav Zervan. Bratislava: Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK, 2017, s. 274-275, 280. (ISBN 978-80-8127-201-1) (Dostupné online.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Místní církev na českej Wikipédii.

  • Andrej ŠKOVIERA: Druhý vatikánsky koncil a obnova východného dedičstva v Katolíckej cirkvi. In: Byzantinoslovaca VI. Ed. Martin Hurbanič – Vratislav Zervan. Bratislava: Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK, 2017, s. 274-275, 280. (ISBN 978-80-8127-201-1) (Dostupné online.)