Ruská pravoslávna cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ruská pravoslávna cirkev je jednou z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je patriarcha Moskvy a celej Rusi – v súčasnosti je ním patriarcha Kirill I. Ruská pravoslávna cirkev je najväčšou pravoslávnou cirkvou na svete – má okolo 150 miliónov členov. Pôsobí najmä v Rusku ale svoje eparchie má aj v zahraničí, najmä na Ukrajine a v Bielorusku.

V roku 2010 mala 160 eparchií a 207 biskupov.

Prvým z vládcov Kyjevskej Rusi, ktorí sa stali kresťanmi bola kňažná Oľga. Jej vnuk Vladimír zmenil Kyjevskú Rus na kresťanský štát. V roku 988 Vladimír zaviedol kresťanstvo byzantského obradu za oficiálne náboženstvo Kyjevskej Rusi.

Kyjevská cirkev sa najprv stala metropolitnou cirkvou v jurisdikcii konštantínopolského patriarchu. Sídlo cirkvi bolo najprv v Kyjeve. V roku 1325 bolo premiestnené do Moskvy. V roku 1589 sa cirkev stala patriarchátom a získala autokefalitu.

V 17. storočí nastali v cirkvi rozpory, ktoré vyústili do odčlenenia starovercov. Po smrti patriarchu v roku 1700 bola namiesto patriarchu najvyšším orgánom cirkvi Posvätná synoda. Tento stav trval až do menovania nového patriarchu v roku 1917, keď bol obnovený moskovský patriarchát.

V 20. storočí vláda komunistov v Rusku znamenala podriadenie cirkvi štátu a tiež aj jej prenasledovanie. Obnova náboženského života nastala až po páde komunizmu koncom 20. storočia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]