Horná Mariková
Horná Mariková | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Považská Bystrica |
Vodný tok | Marikovka |
Nadmorská výška | 470 m n. m. |
Súradnice | 49°14′36″S 18°17′42″V / 49,243333°S 18,295000°V |
Rozloha | 47,56 km² (4 756 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 574 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 12,07 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1321 |
Starosta | Miroslav Hamar[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
PSČ | 018 03 |
ŠÚJ | 513083 |
EČV (do r. 2022) | PB |
Tel. predvoľba | +421-42 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad, Modlatín 357 018 03 Horná Mariková |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 042/435 22 02 |
Fax | 042/435 21 96 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Horná Mariková | |
Webová stránka: hornamarikova.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Horná Mariková je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Horná Mariková leží 20 km severozápadne od okresného mesta v pohorí Javorníky, centrum obce sa nachádza v Javorníckej brázde, jej osady sú rozmiestnené prevažne vo Vysokých Javorníkoch. Obcou preteká smerom na juhovýchod Marikovský potok nazývaný aj Marikovka. Priemerná nadmorská výška obce je 470 m n. m.
Obec susedí na juhovýchode s obcou Dolná Mariková, na severovýchode s Papradnom, na juhozápade s obcou Lazy pod Makytou a na severozápade s Českom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]História obce je z väčšej časti rovnaká s históriou susednej Dolnej Marikovej. Dňa 12. júla 1321 daroval uhorský kráľ Karol I. magistrovi Ondrejovi všetky dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve susediace Lehoty (Kethlehota), o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej Marikovej a druhá na území dnešnej Hornej Marikovej. Ďalej sa obec spomína ako Marikowa Lehota v roku 1438. Históriu Hornej Marikovej, tak ako aj okolitých obcí, ovplyvnila valašská kolonizácia, kde Valasi mali zaručené určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Prvým náznakom k rozdeleniu Marikovej bol rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá sa nachádzala na území terajšej Hornej Marikovej a spravovala obec po cirkevnej stránke. Na konci 17. storočia sa v tejto oblasti menil charakter valašskej kolonizácie, vznikali kopanice a Valasi žili usadlejším spôsobom života. Ale tento spôsob obživy nebol pre nich výnosný, keďže pôda dávala slabú úrodu a bola málo vhodná na obrábanie. Chudoba obyvateľstva narastala až v roku 1828 vyvrcholila vzburou, ktorá zasiahla takmer celu Marikovú. Obyvateľstva pribúdalo a keďže poľnohospodárstvo a spracovanie dreva ich nedokázalo ďalej uživiť, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny, hlavne do USA a Kanady. K rozdelenie obce na Dolnú a Hornú Marikovú došlo dňa 16. mája 1954.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V centre obce, v osade Modlatín, sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Bol postavený v roku 1765 a v rokoch 1925 – 1926 bol prestavaný a rozšírený o novú časť lode s bočnou prístavbou. V jednotlivých osadách je zachovaná pôvodná zrubová ľudová architektúra (zvýšená podmurovka s pivnicou pod izbou a pôvodne so šindľovou sedlovou strechou), ktorá je v súčasnosti premieňaná na rekreačné chaty a chalupy. V osade Ráztoka bol drevený kostolík dokončený v roku 1949, jediný drevený kostol v okrese, ktorý však dňa 11.8.2016 z neznámych príčin zhorel do tla. V roku 2018 začala stavba nového kostolíka, ktorého dokončenie je plánované v roku 2019.
Miestne časti
[upraviť | upraviť zdroj]Hornú Marikovú tvorí 108 osád (v súčasnosti ich je veľký počet zaniknutých), ktoré v minulosti zakreslil (r. 1959) do svojej amatérskej mapy miestny správca farnosti Anton Michalík. Keďže sa obec skladá z veľkého počtu osád, uvedieme z nich len tie hlavné, a tiež najväčšie: Pagaňov, Belejov, Modlatín, Vlkov, Ráztoka.
Pagaňov
[upraviť | upraviť zdroj]Je to prvá osada Hornej Marikovej, ktorá sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov, v doline Marikovského potoka, 3 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí pamätník a pamätná izba kpt. Jána Nálepku v budove bývalej školy, kde nastúpil ako učiteľ v roku 1931, neskôr prešiel do susednej obce Dolná Mariková. V budove tejto historickej školy vyrástol domov dôchodcov. Na vrchu Bôn, ktorý sa vypína nad osadou a je viditeľný z diaľky, je umiestnený vysielač televízneho a mobilného signálu.
Belejov
[upraviť | upraviť zdroj]Osada sa nachádza v doline Marikovského potoka, 2,5 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí výrobná hala (pôvodne pobočka ZVL Považská Bystrica), ktorej priestory sú dnes nevyužité. Na konci osady sa dlhé roky nachádzala píla na spracovanie dreva, ktorej majiteľom bol obecný úrad. V roku 2011 píla vyhorela a v súčasnosti z nej takmer nič nezostalo.
Modlatín
[upraviť | upraviť zdroj]Osada sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov a je považovaná za stred resp. centrum obce. Nachádzajú sa tu okrem iného aj budova základnej školy, súkromný rybník s možným ubytovaním v chatkách, pohostinstvo, bývalý hotelový komplex (v súčasnosti prestavovaný novým majiteľom), obchod, dobový kostol sv. Jána Nepomuckého, amfiteáter pre organizovanie folklórnych slávností so skazenom, obecný úrad, požiarna zbrojnica, a taktiež nový súkromný domov dôchodcov Panda umiestnený v bývalej budove pohraničnej stráže.
Vlkov
[upraviť | upraviť zdroj]Leží na ceste z osady Modlatín do osady Ráztoka, 4 km severozápadne od stredu obce. Zachovala sa pôvodná ľudová zrubová zástavba a osada sa, podobne ako okolité osady, v súčasnosti mení na rekreačnú oblasť. Je východiskom neznačkovaných turistických trás na hlavný hrebeň Javorníkov. Cez susednú osadu Medvedinec je možný prístup na modro-značkovanú trasu vedúcu z Hornej Marikovej do rekreačného strediska Kohútka - Portáš na hlavnom hrebeni. V tejto osade sa nachádza penzión Wolf Land s možnosťou ubytovania.
Ráztoka
[upraviť | upraviť zdroj]Osada leží na konci cesty 3. triedy smerom z obce Udiča, 7 km severne od stredu Hornej Marikovej, v pramennej oblasti Marikovského potoka a pod Frňovským sedlom (916 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria Javorníky. Je to posledná osada Hornej Marikovej, ktorá hraničí s Českom. V osade sa donedávna nachádzal drevený kostolík - Kaplnka Božieho srdca Ježišovho, dokončený v roku 1949 (drevená zvonica bola v osade už v roku 1870, samotný zvon oveľa skôr), ktorý bol jediným dreveným kostolom v považskobystrickom okrese. Z neznámych príčin dňa 11.8.2016 vypukol v drevenom kostole požiar, pri ktorom zhorel takmer do tla. Od roku 2018 sa začalo so stavbou nového kostolíka na pôvodnom mieste, dokončenie sa predpokladá v roku 2019. Pôvodná zrubová ľudová architektúra sa v súčasnosti mení na rekreačné chaty a chalupy. Dnes je osada rekreačnou oblasťou, súčasť CHKO Kysuce ako celá obec. Žlto-značkovaný turistický chodník vedie na vrch Malý Javorník (1 019,2 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria. V tejto časti sa nachádza aj lyžiarske stredisko SKI Ráztoka, ktoré ponúka všetko od umelého zasnežovania, nočných lyžovačiek až po odvoz lyžiarov autobusom zdarma.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horná Mariková