Horná Mariková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′36″S 18°17′42″V / 49,243333°S 18,295000°V / 49.243333; 18.295000
Horná Mariková
obec
Pagaňov.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Vodný tok Marikovka
Nadmorská výška 470 m n. m.
Súradnice 49°14′36″S 18°17′42″V / 49,243333°S 18,295000°V / 49.243333; 18.295000
Rozloha 47,56 km² (4 756 ha) [1]
Obyvateľstvo 575 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 12,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1321
Starosta Miroslav Hamar[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 018 03
ŠÚJ 513083
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad,
Modlatín 357
018 03 Horná Mariková
E-mailová adresa poslať email
Telefón 042/435 22 02
Fax 042/435 21 96
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Horná Mariková
Webová stránka: www.hornamarikova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Pohľad na Modlatín v lete

Horná Mariková je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Horná Mariková leží 20 km severozápadne od okresného mesta v pohorí Javorníky, centrum obce sa nachádza v Javorníckej brázde, jej osady sú rozmiestnené prevažne vo Vysokých Javorníkoch. Obcou preteká smerom na juhovýchod Marikovský potok nazývaný aj Marikovka. Priemerná nadmorská výška obce je 470 m n. m.

Obec susedí na juhovýchode s obcou Dolná Mariková, na severovýchode s Papradnom, na juhozápade s obcou Lazy pod Makytou a na severozápade s Českom.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

História obce je z väčšej časti rovnaká s históriou susednej Dolnej Marikovej. Dňa 12. júla 1321 daroval uhorský kráľ Karol I. magistrovi Ondrejovi všetky dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi boli aj dve susediace Lehoty (Kethlehota), o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej Marikovej a druhá na území dnešnej Hornej Marikovej. Ďalej sa obec spomína ako Marikowa Lehota v roku 1438. Históriu Hornej Marikovej, tak ako aj okolitých obcí, ovplyvnila valašská kolonizácia, kde Valasi mali zaručené určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý sídlil istý čas v Marikovej. Prvým náznakom k rozdeleniu Marikovej bol rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá sa nachádzala na území terajšej Hornej Marikovej a spravovala obec po cirkevnej stránke. Na konci 17. storočia sa v tejto oblasti menil charakter valašskej kolonizácie, vznikali kopanice a Valasi žili usadlejším spôsobom života. Ale tento spôsob obživy nebol pre nich výnosný, keďže pôda dávala slabú úrodu a bola málo vhodná na obrábanie. Chudoba obyvateľstva narastala až v roku 1828 vyvrcholila vzburou, ktorá zasiahla takmer celu Marikovú. Obyvateľstva pribúdalo a keďže poľnohospodárstvo a spracovanie dreva ich nedokázalo ďalej uživiť, odchádzali od konca 19. storočia do cudziny, hlavne do USA a Kanady. K rozdelenie obce na Dolnú a Hornú Marikovú došlo dňa 16. mája 1954.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

V centre obce, v osade Modlatín, sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Bol postavený v roku 1765 a v rokoch 1925 – 1926 bol prestavaný a rozšírený o novú časť lode s bočnou prístavbou. V jednotlivých osadách je zachovaná pôvodná zrubová ľudová architektúra (zvýšená podmurovka s pivnicou pod izbou a pôvodne so šindľovou sedlovou strechou), ktorá je v súčasnosti premieňaná na rekreačné chaty a chalupy. V osade Ráztoka bol drevený kostolík dokončený v roku 1949, jediný drevený kostol v okrese, ktorý však dňa 11.8.2016 z neznámych príčin zhorel do tla. V roku 2018 začala stavba nového kostolíka, ktorého dokončenie je plánované v roku 2019.

Miestne časti[upraviť | upraviť kód]

Hornú Marikovú tvorí 108 osád (v súčasnosti ich je veľký počet zaniknutých), ktoré v minulosti zakreslil (r. 1959) do svojej amatérskej mapy miestny správca farnosti Anton Michalík. Keďže sa obec skladá z veľkého počtu osád, uvedieme z nich len tie hlavné, a tiež najväčšie: Pagaňov, Belejov, Modlatín, Vlkov, Ráztoka.

Pagaňov[upraviť | upraviť kód]

Je to prvá osada Hornej Marikovej, ktorá sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov, v doline Marikovského potoka, 3 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí pamätník a pamätná izba kpt. Jána Nálepku v budove bývalej školy, kde nastúpil ako učiteľ v roku 1931, neskôr prešiel do susednej obce Dolná Mariková. V budove tejto historickej školy vyrástol domov dôchodcov. Na vrchu Bôn, ktorý sa vypína nad osadou a je viditeľný z diaľky, je umiestnený vysielač televízneho a mobilného signálu.

Belejov[upraviť | upraviť kód]

Osada sa nachádza v doline Marikovského potoka, 2,5 km juhovýchodne od stredu obce. V osade stojí výrobná hala (pôvodne pobočka ZVL Považská Bystrica), ktorej priestory sú dnes nevyužité. Na konci osady sa dlhé roky nachádzala píla na spracovanie dreva, ktorej majiteľom bol obecný úrad. V roku 2011 píla vyhorela a v súčasnosti z nej takmer nič nezostalo.

Modlatín[upraviť | upraviť kód]

Pohľad na Modlatín v zime
Pagaňov

Osada sa nachádza v kopaničiarskej oblasti Javorníkov a je považovaná za stred resp. centrum obce. Nachádzajú sa tu okrem iného aj budova základnej školy, súkromný rybník s možným ubytovaním v chatkách, pohostinstvo, bývalý hotelový komplex (v súčasnosti prestavovaný novým majiteľom), obchod, dobový kostol sv. Jána Nepomuckého, amfiteáter pre organizovanie folklórnych slávností so skazenom, obecný úrad, požiarna zbrojnica, a taktiež nový súkromný domov dôchodcov Panda umiestnený v bývalej budove pohraničnej stráže.

Vlkov[upraviť | upraviť kód]

Leží na ceste z osady Modlatín do osady Ráztoka, 4 km severozápadne od stredu obce. Zachovala sa pôvodná ľudová zrubová zástavba a osada sa, podobne ako okolité osady, v súčasnosti mení na rekreačnú oblasť. Je východiskom neznačkovaných turistických trás na hlavný hrebeň Javorníkov. Cez susednú osadu Medvedinec je možný prístup na modro-značkovanú trasu vedúcu z Hornej Marikovej do rekreačného strediska Kohútka - Portáš na hlavnom hrebeni. V tejto osade sa nachádza penzión Wolf Land s možnosťou ubytovania.

Ráztoka[upraviť | upraviť kód]

Kostolík Božieho srdca Ježišovho pred požiarom
Stavba nového kostolíka Božieho srdca Ježišovho

Osada leží na konci cesty 3. triedy smerom z obce Udiča, 7 km severne od stredu Hornej Marikovej, v pramennej oblasti Marikovského potoka a pod Frňovským sedlom (916 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria Javorníky. Je to posledná osada Hornej Marikovej, ktorá hraničí s Českom. V osade sa donedávna nachádzal drevený kostolík - Kaplnka Božieho srdca Ježišovho, dokončený v roku 1949 (drevená zvonica bola v osade už v roku 1870, samotný zvon oveľa skôr), ktorý bol jediným dreveným kostolom v považskobystrickom okrese. Z neznámych príčin dňa 11.8.2016 vypukol v drevenom kostole požiar, pri ktorom zhorel takmer do tla. Od roku 2018 sa začalo so stavbou nového kostolíka na pôvodnom mieste, dokončenie sa predpokladá v roku 2019. Pôvodná zrubová ľudová architektúra sa v súčasnosti mení na rekreačné chaty a chalupy. Dnes je osada rekreačnou oblasťou, súčasť CHKO Kysuce ako celá obec. Žlto-značkovaný turistický chodník vedie na vrch Malý Javorník (1 019,2 m n. m.) v hlavnom hrebeni pohoria. V tejto časti sa nachádza aj lyžiarske stredisko SKI Ráztoka, ktoré ponúka všetko od umelého zasnežovania, nočných lyžovačiek až po odvoz lyžiarov autobusom zdarma.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]