Javornícka brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′36″S 18°28′37″V / 49,260°S 18,477°V / 49.260; 18.477
Javornícka brázda
geomorfologická časť
Javorníkov
Nad kolibou - panoramio.jpg
Okolie Papradna v strednej časti brázdy
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Žilinský
Okresy Púchov, Považská Bystrica, Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto
Nadradená
jednotka
Nízke Javorníky
Susedné
jednotky
Lazianska vrchovina, Javornícka hornatina, Rakovská hornatina, Ochodnická vrchovina, Kysucká kotlina, Rovnianska vrchovina, Púchovská vrchovina, Vršatské predhorie, Hladké vrchy, Kýčerská hornatina
Mestá Papradno, Veľké Rovné, Štiavnik
Rieky Biela voda, Papradnianka, Štiavnik, Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka
Súradnice 49°15′36″S 18°28′37″V / 49,260°S 18,477°V / 49.260; 18.477
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha Dohňany
 - výška cca 300 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Red pog.svg
Poloha v Žilinskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Javornícka brázda je geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky. Rozprestiera sa v strednej časti pohoria a zaberá pás od Púchova po Kysucké Nové Mesto.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Javorníky a zaberá pás takmer po celej jeho dĺžke. Leží v severozápadnej časti podcelku Nízke Javorníky a lemuje jeho severný okraj od Dohnian v údolí Bielej vody, po údolie Kysuce pri Kysuckom Novom Meste. Medzi významné sídla v tejto oblasti patrí Dolná Mariková, Papradno, Štiavnik, Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole a Nesluša.[2] Javornícka brázda susedí najmä s geomorfologickými časťami Javorníkov, konkrétne na severe Lazianska vrchovina, Javornícka a Rakovská hornatina (všetko časti Vysokých Javorníkov), na východe Ochodnická vrchovina a Kysucká kotlina, na juhovýchode Rovnianska a Púchovská vrchovina, patriace podcelku Nízke Javorníky. Západný okraj susedí s Vršatským predhorím (časť Vršatských bradiel), Hladkými vrchmi (časť Kobylináča) a malou časťou i s podcelkom Kýčerská hornatina (všetko súčasti Bielych Karpát).[1]

Centrálna časť Javorníkov patrí do povodia Váhu a práve prítoky tejto rieky odvodňujú toto rozsiahle územie. Medzi najvýznamnejšie patrí Biela voda, Marikovský potok, Papradnianka, Štiavnik, Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka a Neslušanka. Údoliami riek a potokov vedú cesty, obsluhujúce tu ležiace sídla, mnohé napojené na cestu II/507 (PúchovBytčaŽilina). Západným okrajom vedie cesta I/49 z Púchova na Moravu, z Bytče vedie rovnako na Moravu cesta I/10 a východným okrajom i cesta I/11 do Čadce. Medzi regionálne významné možno zaradiť aj cestu II/541 cez Veľké Rovné. Západným okrajom vedie dôležitá železničná trať Púchov – Horní Lideč, východným okrajom zasa trať Žilina – Ostrava.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť pohoria leží na južnej hranici Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Do chránenej oblasti zasahuje malá časť centrálnej oblasti Javorníckej brázdy v okolí Veľkého Rovného a Kolárovíc. Osobitne chránené územia sa v tejto časti Javorníkov nenachádzajú.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Stredná časť Javorníkov je charakteristická brázdou s priečnymi údoliami, ktoré striedajú nevýrazné horské hrebene. Údolia sú pomerne husto osídlené a celá oblasť je typická lazmi. Z pohľadu turizmu ide o menej navštevovanú oblasť, ktorá slúži ako východisko výstupov na vyššie, vyliadkové vrchy. Okolie Veľkého Rovného a Dlhého Poľa je považované za kolísku drotárstva na Slovensku, ktoré tunajších majstrov preslávilo po celom svete.

Turistické chodníky[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]