Javornícka brázda
| Javornícka brázda | |
| geomorfologická časť Javorníkov | |
 Okolie Papradna v strednej časti brázdy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Púchov, Považská Bystrica, Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto |
| Nadradená jednotka |
Nízke Javorníky |
| Susedné jednotky |
Lazianska vrchovina, Javornícka hornatina, Rakovská hornatina, Ochodnická vrchovina, Kysucká kotlina, Rovnianska vrchovina, Púchovská vrchovina, Vršatské predhorie, Hladké vrchy, Kýčerská hornatina |
| Mestá | Papradno, Veľké Rovné, Štiavnik |
| Rieky | Biela voda, Papradnianka, Štiavnik, Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka |
| Súradnice | 49°15′36″S 18°28′37″V / 49,260°S 18,477°V |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | Dohňany |
| - výška | cca 300 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Žilinskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Javornícka brázda je geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky. Rozprestiera sa v strednej časti pohoria a zaberá pás od Púchova po Kysucké Nové Mesto.[1]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Javorníky a zaberá pás takmer po celej jeho dĺžke. Leží v severozápadnej časti podcelku Nízke Javorníky a lemuje jeho severný okraj od Dohnian v údolí Bielej vody, po údolie Kysuce pri Kysuckom Novom Meste. Medzi významné sídla v tejto oblasti patrí Dolná Mariková, Papradno, Štiavnik, Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole a Nesluša.[2] Javornícka brázda susedí najmä s geomorfologickými časťami Javorníkov, konkrétne na severe Lazianska vrchovina, Javornícka a Rakovská hornatina (všetko časti Vysokých Javorníkov), na východe Ochodnická vrchovina a Kysucká kotlina, na juhovýchode Rovnianska a Púchovská vrchovina, patriace podcelku Nízke Javorníky. Západný okraj susedí s Vršatským predhorím (časť Vršatských bradiel), Hladkými vrchmi (časť Kobylináča) a malou časťou i s podcelkom Kýčerská hornatina (všetko súčasti Bielych Karpát).[1]
Centrálna časť Javorníkov patrí do povodia Váhu a práve prítoky tejto rieky odvodňujú toto rozsiahle územie. Medzi najvýznamnejšie patrí Biela voda, Marikovský potok, Papradnianka, Štiavnik, Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka a Neslušanka. Údoliami riek a potokov vedú cesty, obsluhujúce tu ležiace sídla, mnohé napojené na cestu II/507 (Púchov – Bytča – Žilina). Západným okrajom vedie cesta I/49 z Púchova na Moravu, z Bytče vedie rovnako na Moravu cesta I/10 a východným okrajom i cesta I/11 do Čadce. Medzi regionálne významné možno zaradiť aj cestu II/541 cez Veľké Rovné. Západným okrajom vedie dôležitá železničná trať Púchov – Horní Lideč, východným okrajom zasa trať Žilina – Ostrava.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť pohoria leží na južnej hranici Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Do chránenej oblasti zasahuje malá časť centrálnej oblasti Javorníckej brázdy v okolí Veľkého Rovného a Kolárovíc. Osobitne chránené územia sa v tejto časti Javorníkov nenachádzajú.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Stredná časť Javorníkov je charakteristická brázdou s priečnymi údoliami, ktoré striedajú nevýrazné horské hrebene. Údolia sú pomerne husto osídlené a celá oblasť je typická lazmi. Z pohľadu turizmu ide o menej navštevovanú oblasť, ktorá slúži ako východisko výstupov na vyššie, vyliadkové vrchy. Okolie Veľkého Rovného a Dlhého Poľa je považované za kolísku drotárstva na Slovensku, ktoré tunajších majstrov preslávilo po celom svete.
Turistické chodníky[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke:
- z Nosíc cez Kúpele Nimnica a vrch Holiš (533 m n. m.) do Hornej Marikovej
- z Považskej Bystrice sedlom Klapy na Malý Javorník (1 019 m n. m.)
- z Budatína do Sedla pod Grapou (napojenie na
Javornícku magistrálu) - z Nesluše na rázc. Pod Jakubovským vrchom (napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Kysuckého Nového Mesta na Vrchrieku (napojenie na Javornícku magistrálu)
- po
zelenej značke:
- zo Záriečia cez Hrebienok (759 m n. m.) do sedla Kýčera (napojenie na do Hornej Marikovej)
- z Bytče cez Petrovice na rázc. Pod Čerenkou (napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Kolárovíc cez Veľké Rovné do Dlhého Poľa
- z Nesluše cez Ochodnicu na Chotárny kopec (906 m n. m., napojenie na Javornícku magistrálu)
- zo Záriečia cez Hrebienok (759 m n. m.) do sedla Kýčera (napojenie na
- po
žltej značke:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.