Rovnianska vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°16′05″S 18°36′43″V / 49,268°S 18,612°V / 49.268; 18.612
Rovnianska vrchovina
geomorfologická časť
Javorníkov
Hrádza na Dlhopoľke - panoramio.jpg
Okolie Svederníka
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto
Nadradená
jednotka
Nízke Javorníky
Susedné
jednotky
Púchovská vrchovina, Javornícka brázda, Ochodnická vrchovina, Kysucká kotlina, Kysucké bradlá, Žilinská pahorkatina, Manínska vrchovina, Bytčianska kotlina
Mestá Divina, Rudina, Pšurnovice
Rieky Divina, Petrovička, Dlhopoľka, Rovnianka
Súradnice 49°16′05″S 18°36′43″V / 49,268°S 18,612°V / 49.268; 18.612
Najvyšší bod Javorník
 - výška 737 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha Bytča
 - výška cca 310 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Red pog.svg
Poloha v Žilinskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rovnianska vrchovina je geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky. Rozprestiera sa v juhovýchodnej časti pohoria a zaberá pás územia od Bytče po Kysucké Nové Mesto.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v severovýchodnej polovici pohoria Javorníky a zaberá pás územia severne od Váhu. Leží v juhovýchodnej časti podcelku Nízke Javorníky a medzi významné sídla v tejto oblasti patria Pšurnovice, Divina a Rudina.[2] Rovnianska vrchovina susedí na západe s geomorfologickou časťou Púchovská vrchovina, severne nadväzuje Javornícka brázda a na severovýchode Ochodnická vrchovina a Kysucká kotlina, všetky patriace do podcelku Nízke Javorníky. Na juhovýchode v blízkosti Žiliny susedia Kysucké bradlá (podcelok Kysuckej vrchoviny), Žilinská pahorkatina (podcelok Žilinskej kotliny) a Manínska vrchovina (podcelok Súľovských vrchov), južný okraj vymedzuje Bytčianska kotlina, patriaca do Považského podolia.[1]

Severovýchodná časť Javorníkov patrí do povodia Váhu a práve prítoky tejto rieky a v malej miere Kysuce, odvodňujú túto oblasť. Medzi významné patrí Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka, Divina a Rudinský potok. Údoliami riek a potokov vedú cesty, obsluhujúce tu ležiace sídla, mnohé napojené na cestu II/507 (PúchovBytčaŽilina). Západným okrajom vedie cesta I/10 (BytčaBumbálka) a východným okrajom i cesta I/11 do Čadce. Medzi regionálne významné možno zaradiť aj cestu II/541 cez Veľké Rovné. Východným okrajom vedie dôležitá železničná trať Žilina – Ostrava.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a rovnako tak tu neležia žiadne osobitne chránené územia. Prírodná rezervácia Rochovica tvorí západnú časť Kysuckej brány, no je súčasťou Kysuckej vrchoviny.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Juhovýchodná časť Nízkych Javorníkov je charakteristická priečnymi údoliami, ktorými prúdia potoky a rieky juhovýchodným smerom do Váhu. Osídlenie je najmä v okrajových polohách a Rovnianska vrchovina je turisticky menej vyhľadávanou oblasťou. Atraktívnymi sú vyhliadkové lokality a rozhľadne, poskytujúce zaujímavé výhľady na okolité pohoria, východným smerom až po Malú Fatru. Okolie Veľkého Rovného a Dlhého Poľa je považované za kolísku drotárstva na Slovensku, ktoré tunajších majstrov preslávilo po celom svete. Rovnako je oblasť známa lazníckym osídlením. Na juhovýchodnom okraji sa na Veľkom vrchu nachádza rozsiahle praveké hradisko.

Turistické chodníky[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]