Petrovice (okres Bytča)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′28″S 18°31′25″V / 49,257778°S 18,523611°V / 49.257778; 18.523611
Petrovice
obec
PETROVICE CHURCH.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Rieka Petrovička
Nadmorská výška 371 m n. m.
Súradnice 49°15′28″S 18°31′25″V / 49,257778°S 18,523611°V / 49.257778; 18.523611
Rozloha 32,54 km² (3 254 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 578 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 48,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Anton Pláňavský[3] (SMER-SD)
PSČ 013 53
ŠÚJ 517861
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Petrovice 80
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Petrovice, Bytča District
Webová stránka: www.obecpetrovice.info
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Petroviceobec na Slovensku v okrese Bytča.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola založená v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o Petroviciach pochádza z roku 1312, v dokumente nazvanom ako Peter (richtár v Petroviciach), v ktorom boli spomenutí svedkovia plebán Konrád a Herman.[4]

Richtár mal právo zriadiť mlyn, jatku, kováčsku a obuvnícku dielňu, pekáreň, mal súdnu moc okrem hrdelných zločinov. Osudy ľudí v 14. storočí sa nespomínajú v písomných zmienkach. Ľudia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovali hlavne obilniny (raž, ovos, jačmeň). Neskôr sa rozšíril aj chov dobytka (ošípané a hydina). V 15. storočí sa zhoršili všeobecné pomery: zemepáni začali zavádzať nové povinnosti, obmedzilo sa slobodné sťahovanie poddaných, zvýšila sa feudálna renta.

Na osud Petrovíc vplývalo časté menenie vlastníctva bytčianskeho panstva v 15. a 16. storočí, čo trvalo až do roku 1558, kedy bola uzavretá vzájomná dohoda medzi Rafaelom Podmanickým a Jánom Imrafim. Daňový zápis potvrdzuje, že v roku 1553 Petrovice so všetkým dedinami bytčianskeho panstva patrili pod hrad Hričov. Od roku 1563 až do roku 1626 bytčianske panstvo vlastnili Thurzovci (jedna z najbohatších feudálnych rodín na Slovensku). Obyvateľstvo nemalo jednoduchý život, museli odovzdávať dávky, štátne aj stoličné dane, cirkevný desiatok. Počas vojny každá sedliacka usadlosť mala povinnosť dať jedného robotníka na 6–12 dní práce pri budovaní opevnení. V roku 1593 žilo v Petroviciach 13 rodín.

V 17. storočí panovali v krajine vnútorné nepokoje a od roku 1608 boli poddaní pripútaní k pôde. V tom čase žilo v Petroviciach okolo 6 sedliackych a 8 želiarskych rodín. Podželiari pracovali za stravu, oblečenie alebo menši peniaz u bohatších sedliakov.

V 18. storočí sa bytčianske panstvo dostalo do rúk Esterháziovcov, ktorí ho vlastnili až do konca feudalizmu. Krajina sa začala obnovovať po vojnách a nepokojoch. Hlavným zamestnaním bolo stále poľnohospodárstvo a druhy pestovaných obilnín sa v priebehu storočí takmer nezmenili. V obci žilo 64 želiarskych rodín. Ich ale poľnohospodárstvo nemohlo uživiť, preto museli hľadať spôsob obživy inde. Jozef II. neskôr zrušil nevoľníctvo a uvoľnil priviazanosť k pôde.

V 19. storočí v obci žilo 36 sedliackych a 103 želiarskych rodín (obec mala 609 obyvateľov). Zemepánovi odvádzali dávky, prevažovala peňažná renta nad materiálnou. Pre bytčianske panstvo bola hora Petrovská stálym zdrojom príjmov, celý lesný komplex mal 600 urbárskych jutár. Poddanstvo bolo na ústupe a v roku 1848 bol prijatý zákon o zrušení poddanstva, ale želiari a zmluvní roľníci (viazaní k panskej pôde zmluvou) museli zostať aj naďalej u Esterháziovcov. V druhej polovici 19. storočia základnú masu tvorili drobní roľníci a bezzemkovia. Vykúpiť od všetkých povinností sa podarilo v Petroviciach až veľa rokov po zrušení poddanstva.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Výhľad z kaplnky na Petrovice
Kostol v Petroviciach

V obci sa nachádza niekoľko pamiatok: kostol narodenia Panny Márie, kaplnka Na Barborke, studňa Smädnica v Petrovskej doline, Kríž pod Pláňami, Zvonica na Pláňach a v neposlednom rade staré drevenice v obci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

PhDr. Slavo Churý: Z histórie Petrovíc

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Obec Petrovice. História [online]. 2009, [cit. 2009-01-13]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne webové stránky