Považská Teplá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′31″S 18°28′23″V / 49,142°S 18,473°V / 49.142; 18.473
Považská Teplá
mestská časť Považskej Bystrice
Považská Teplá and Manínska Gorge from Považský hrad in Považská Bystrica District, Slovakia, 2016 June.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Vodný tok Manínsky potok
Nadmorská výška 290 m n. m.
Súradnice 49°08′31″S 18°28′23″V / 49,142°S 18,473°V / 49.142; 18.473
Prvá pís. zmienka 1439
PSČ 017 05
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Považská Teplá
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Manínska tiesňava

Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Jej súčasťou sú aj bývalé samostatné obce Zálužie (od r. 1888) a Vrtižer (od r. 1966).

Nachádza sa tu rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie. V katastrálnom území obce smerom ku Záskaliu leží turisticky atraktívna Manínska tiesňava.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť mala v roku 2009 1473 obyvateľov.[1] V roku 2019 mala už 1512 obyvateľov.[2]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha katastrálneho územia obce je 11 486 583 m².[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdialenosť od centra Považskej Bystrice je 4,2 km.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká Manínsky potok, ktorý pri obci ústi do Váhu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1439.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vila barónky Popperovej[upraviť | upraviť zdroj]

Vilu na rázcestí v Považskej Teplej dala v roku 1874 postaviť barónka Popperová. Prvý tam býval barónkin sekretár Havais. Po parcelizácii mala o vilu záujem obec, ale pozemkový úrad dal prednosť županovi Trenčianskej župy Dr. Jozefovi Minárikovi, bývalému lekárovi z Veľkej Bytče. V rokoch 19221923 vo vile býval aj jeho spolužiak a priateľ Martin Kukučín, ktorý sa po prvej svetovej vojne usadil na Slovensku – jeho pobyt pripomína aj pamätná tabuľa. V roku 1942 vilu dostal Július Rajman, spolu s manželkou vilu užívali až do ich smrti. Neobývanú vilu kúpil až v roku 1993 Milan Veščičík, ktorý prerobil a opravil koniareň, zhotovil prístrešky na koče, upravil park, zhotovil fontánku a nové kamenné oplotenie, a vo vile otvoril reštauráciu. Mal v pláne voziť hostí na kočoch do Manínskej tiesňavy, no v zime mu snehová nádielka polámala prístrešky na koče. Vila ostala prázdna až do roku 2002, kedy získala nového majiteľa.[5]

Socha sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenná klasicistická prícestná socha sv. Jána Nepomuckého v Považskej Teplej v časti Zálužie vznikla v roku 1815. Patrí k najstaršej stavebnej pamiatke v obci.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Na podnet vtedajšieho považskobys­trického dekana Ladislava Hermana a veľkej túžby veriacich sa v roku 1991 v Považskej Teplej začala výstavba nového kostola, ktorého základný kameň požehnal pápež Ján Pavol II. dňa 22. apríla 1990 počas svojej prvej návštevy Slovenska. Výstavba tohto kostola, ktorý projektoval architekt Štefan Krušinský, sa ukončila v roku 1994. Auto­rom výtvarných diel je Dominik Monček. V interiéri kostola nad obetným stolom je drevorezba Sedembolestná Panna Mária a z kovu vyhotovené štylizované zobrazenia jej siedmich bolestí; na bočných stenách sú umiestnené výjavy jednotlivých zastavení krížovej cesty. Kostolná veža má tri zvony: malý nesie meno Gorazd, stredný Cyril a Metod a veľ­ký bol požehnaný na počesť Sedembolestnej Panny Márie. Kostol v Považskej Teplej 15. septembra 1994 posvätil vtedajší nitriansky pomocný biskup František Rábek.[6]

Súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových remesiel[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromné múzeum nadšenca Ladislava Janecha v Považskej Teplej pozostáva z troch miestností zobrazujúcich exponáty, ktoré zbiera od roku 1988. V múzeu sa nám naskytne pohľad na archeologické nálezy, minerály, mince a rôzne platidlá od doby starého Ríma až po súčasnosť, ale aj výrobky starých remesiel, rozličné nástroje, s ktorými sa pracovalo i dorábalo živobytie, časti odevov a podobne. Múzeum do roku 2012 navštívilo viac ako štyritisíc návštevníkov z pätnástich krajín sveta, najďalej z Japonska, Kanady, USA, Sýrie či Namíbie, o čom svedčia i zápisy v knihe návštev. Často sa tu pristavia žiaci základných i stredných škôl, študenti histórie, ale aj iní návštevníci so záujmom o históriu.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podľa povazska-bystrica.sk
  2. Štatistické údaje [online]. www.povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
  3. Podľa geoportal.sk
  4. Podľa knihy Považská Bystrica (vyšla v roku 2006, zostavovateľ Mgr. Bohuslav Kortman), strana 39
  5. Región Horné Považie [online]. www.hornepovazie.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
  6. Kostol v Považskej Teplej má rovných „dvadsať“ | Katolícke noviny [online]. [Cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
  7. Región Horné Považie [online]. www.hornepovazie.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.