Dolný Moštenec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′17″S 18°26′35″V / 49,088°S 18,443°V / 49.088; 18.443
Dolný Moštenec
mestská časť Považskej Bystrice
Pohľad na Dol. Moštenec.jpg
Pohľad na Dolný Moštenec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Vodný tok Mošteník
Nadmorská výška 330 m n. m.
Súradnice 49°05′17″S 18°26′35″V / 49,088°S 18,443°V / 49.088; 18.443
Prvá pís. zmienka 1397
PSČ 017 01
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Dolný Moštenec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dolný Moštenec je mestská časť mesta Považská Bystrica. Nachádza sa južne od Považskej Bystrice a severne od mestskej časti Horný Moštenec. K mestu bola pričlenená v roku 1979. K obci sa viaže i neďaleký Cingelov laz.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha katastrálneho územia Dolného Moštenca je 5 739 475 m2.[1] Katastrálne územie obce hraničí s katastrom mesta Považská Bystrica (na severe a východe), s Horným Moštencom (na juhu), s Horným Lieskovom (na juhozápade) a so Sverepcom (na západe).
Obec a jej katastrálne územie leží v Podmanínskej pahorkatine, krajinnom podcelku Považského podolia. Má značne odlesnený pahorkatinový povrch s plochými chrbtami a močaristými dolinami.
Dominantami územia sú vrchy Stráň (471,5 m n. m.) na juhovýchode, Skalica (463,2 m n. m.) na juhozápade, Žadovec (457,5 m n. m.) na východe a Prašnice na severe.
Nadmorská výška v strede obce je 344 m n. m.[2] Osada Cingelov laz leží v západnej časti katastra obce.

Dopravná poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina má výhodnú dopravnú polohu, keďže leží blízko najfrekventovanejšieho dopravného ťahu (Bratislava-Košice), ktorý spája východ a západ Slovenska.
Vzdialenosť od centra okresného mesta Považská Bystrica je 4,1 km, od krajského mesta Trenčín 50 km, od hlavného mesta Bratislava 169 km, od ostatných krajských miest: Trnava 123 km, Nitra 134 km, Žilina 36 km, Banská Bystrica 125 km, Prešov 256 km, Košice 280 km.
Najbližšia železničná stanica v Považskej Bystrici sa nachádza 4,6 km a najbližšie letisko v Dolnom Hričove pri Žiline 25 km od obce.
Do obce premáva autobusová linka MHD 9 na trase Považská Bystrica — Dolný Moštenec — Horný Moštenec.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec mala v roku 2009 741 obyvateľov.[3]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Gorazda, ktorý posvätil dňa 29. júla 2001 nitriansky sídelný biskup, otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Autormi projektu kostola sú Ing. Arch. Eduard Kolek a Ing. Arch. Marta Koleková. Oproti kostolu nájdeme kultúrny dom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O tom, že blízke okolie obce bolo osídlené už oddávna svedčí viacero archeologických nálezov. Významným archeologickým náleziskom je skalné bradlo Skalica. Podľa drobných i väčších črepov nájdených v týchto miestach sa usudzuje, že tu existovalo sídlisko už v neskorej dobe kamennej (eneolite). Nachádzalo sa tu opevnené hradisko, resp. hrádok, ktorý bol umiestnený na skalnom hrebeni, chránený mohutným valom. Badateľné prepálenie násypu poukazuje na to, že sídlo zaniklo násilne.[4] Ústna tradícia hovorí o osade Kobyla, ktorá sa vraj na tomto mieste nachádzala.
V lesíku zvanom Prieseka, neďaleko od Skalíc sa nachádza slovanské pohrebisko (mohylník) s viacerými mohylnými navŕšeniami. V tejto oblasti sa uskutočnilo viacero archeologických prieskumov. Napríklad v dokumente vydanom Považským múzeom v Žiline po tom, ako sa tu uskutočnili arch. prieskumy roku 1961 sa píše : „V lese vašeho chotára sa cca 200 metrov od brál na Skaliciach nachádza skupina staroslovienskych hrobov, pravdepodobne z doby veľkomoravskej. Je to veľmi vzácna pamiatka pre objasnenie dejín našeho kraja, lebo pochádzajú z doby, z ktorej sa v našom kraji nezachovali nijaké knihy alebo iné písané pamiatky. V hroboch sa nachádzajú materiálne bezcenné pamiatky (črepy hrncov, uhlíky, zhrdzavené železné zlomky drobných úžitkových predmetov), z ktorých sa ale dá určiť doba vzniku hrobov.“
Územie obce bolo teda osídlené slovanským etnikom už dávno pred najstaršou písomnou zmienkou o obci.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397.[5] Bola to listina vystavená uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským pre Mikuláša, brata Ctibora z Beckova. Podľa nej dostal Mikuláš do držby hrad Košeca i hradné panstvo.
Medzi lokalitami patriacimi k hradu sa spomínajú i oba Moštence (Dolný a Horný) ako „possessio Mosenech et alter Mosenech“ (čiže doslovne držba Moštenec i druhý Moštenec).

V 15. storočí teda obec patrila hradnému panstvu Košeca. Neskôr, roku 1506, sa jej majiteľmi stali Rožonovci, ktorí protizákonne obsadili hrad v Košeci. Onedlho sa hrad dostal do rúk Petröciovcov, Dolný Moštenec však naďalej ostal v držbe Rožonovcov.
Okolo roku 1580 sa stáva Dolný Moštenec zemianskou obcou. Nepatril však k veľkým obciam.
Podľa portálnych súpisov tu napríklad bolo roku 1598 len 22 zemianskych domov. Obyvateľstvo sa živilo až do začiatku 20. storočia prevažne poľnohospodárstvom a chovom úžitkových zvierat.

Vývoj počtu obyvateľov: [6]

Rok 1598 1784 1828 1869 1880 1900 1921 1950 1970 2009
Počet obyvateľov 120 200 333 240 241 305 362 590 802 741

Názvy obce (boli často pomaďarčované): [7]

Rok 1773 1786 1808 1863 - 1888 1892 - 1902 1907 - 1913 1920 po súčasnosť
Úradný názov obce Dolny Mosstenecz, Alsó-Mostenecz Alschó-Moschtenecz Dolní Mostěnec, Alsó-Mosztenyecz Alsómostenec Alsómostyenec Alsóhidas Dolný Moštenec

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza obchod, pohostinstvo a pizzeria.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Letná turistika
Zimná turistika
  • Okolie má dostatok lúk, ktoré sa v zime dajú využiť najmä na bežkovanie.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinou preteká potok Mošteník, do ktorého sa vlievajú potoky Niva, Dušianica a potok, ktorý tečie z oblasti Cingelovho lazu. Mošteník sa v Považskej Bystrici vlieva do Váhu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podľa geoportal.sk
  2. Podľa letnej turistickej mapy SÚĽOVSKÉ VRCHY, ktorú vydal VKÚ Harmanec (redakčná uzávierka 1.5.1997)
  3. Podľa povazska-bystrica.sk
  4. Podľa knihy Považská Bystrica (vyšla v roku 2006, zostavovateľ Mgr. Bohuslav Kortman),strana 20
  5. Podľa knihy Považská Bystrica (vyšla v roku 2006, zostavovateľ Mgr. Bohuslav Kortman), strana 39
  6. Podľa lexikónu Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 — 1970 (vydal Federální statistický úrad, v Prahe roku 1987, 1. vydanie, 800 strán ), portálne súpisy z kroník
  7. Podľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, slovniky.juls.savba.sk

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]