Ján Chryzostom Korec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Chryzostom Korec
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný biskup nitriansky
Ján Chryzostom Korec
Erb Ján Chryzostom Korec
Ut omnes unum sint
Aby všetci jedno boli
Funkcie a tituly
Biskup nitriansky
19902005
Predchodca Ján Pásztor Viliam Judák Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 22. január 1924
Bošany
Úmrtie 24. október 2015 (91 rokov)
Nitra
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Spoločnosť Ježišova
Kňaz
Kňazská vysviacka 1. október 1950 (26 rokov)
Rožňava
Róbert Pobožný
apoštolský administrátor rožňavskej diecézy
Biskup
Konsekrácia 24. august 1951 (27 rokov)
Bratislava
Svätiteľ Pavol Hnilica
biskup
Kardinál
Menovanie 28. jún 1991 (67 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeň kardinál-kňaz
Titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia
Odkazy
Ján Chryzostom Korec na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Ján Chryzostom Korec

Ján Chryzostom Korec (* 22. január 1924, Bošany – † 24. október 2015, Nitra) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, kardinál a emeritný diecézny biskup nitrianskej diecézy, autor kníh nielen s náboženskou tematikou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr až do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Keď počas noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku 1960. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny). Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Túto činnosť vykonával tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 bol odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. Z väzenia bol prepustený v roku 1968. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. Oficiálne biskupské insígnie dostal v roku 1969, 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža Pavla VI.

V roku 1990 sa stal rektorom bratislavského seminára. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Odvtedy je členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru. V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy. 9. júna 2005 Svätá stolica oznámila, že pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu a vymenoval za nového nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka.

Zomrel 24. októbra 2015 v Nitre.[1]

Udelené biskupské svätenia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný svätiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Spolusvätiteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za pevné postoje a nezlomnú vieru mu boli udelené viaceré ocenenia a čestné doktoráty. Jeho celoživotnú prácu ocenili aj na zahraničných univerzitách, a to na katolíckej Univerzite Notre Damev South Bende (1986), Univerzite Svätého srdca v Bridgeporte (1992) a na Katolíckej univerzite vo Washingtone (1993). Ďalšie čestné doktoráty mu boli udelené na poľskej Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského (2003) a britskej Univerzite Liverpool hope (2014).[2]

Na Slovensku získal Ján Chryzostom Korec čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1998) a v roku 2004 obdržal Zlatú knihu univerzity ako najvyššie udeľované ocenenie, ďalšie čestné doktoráty mu udelili na Trnavskej univerzite (2004) a Katolíckej univerzite (2009).[2]

V roku 1993 získal štátne vyznamenanie Francúzskej republiky, v roku 1995 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 1999 štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Časť verejnosti mu vytýka, že prejavuje pozitívny postoj voči Jozefovi Tisovi a prvej Slovenskej republike. Poukazujú napríklad na to, že v roku 1990 odhalil Jozefovi Tisovi pamätnú tabuľu v Bánovciach nad Bebravou alebo 18. apríla 1997 pri príležitosti 50. výročia Tisovej popravy odslúžil v Nitre zádušnú omšu. Je tiež známy jeho výrok o tom, že Jozef Tiso po celú existenciu štátu nepodpísal jediný trest smrti, alebo iné vyjadrenie, že mu nie sú známe žiadne dôkazy o Tisovej vine. V auguste 1997 sa verejne zastal exilového historika Milana Stanislava Ďuricu v súvislosti s jeho kontroverznou knihou Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá obhajuje viacerých politikov z obdobia prvej Slovenskej republiky, ako aj vojnovú republiku samotnú.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho knižná tvorba predstavuje vyše 80 titulov kníh. Vyšli vo viacerých vydaniach a sú súčasťou slovenskej kresťanskej literatúry 20. storočia. Jeho spisovateľská činnosť je obsiahnutá aj v početných samizdatoch a rôznych časopisoch.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Filozofické otázky dialektického materializmu, 1947.
  • Dráma ateistického humanizmu. Úvahy o kresťanskej spiritualite.
  • O pôvode človeka, samizdat (SZ), 1949.
  • O kompetencii vied, SZ, 1971.
  • Nad vznikom a vývojom života, SZ, 1971.
  • Záchrana v Kristovi, SZ 1972.
  • Vo svetle blahozvesti. SZ, 1985.
  • Kristov kňaz, SZ, 1987.
  • O poslaní kňaza, SZ, 1987.
  • Cirkev uprostred problémov, SZ, 1987.
  • Cirkev v rozvoji, SZ, 1987.
  • Úvahy o človeku, Bratislava, I-II, 1992/1993 3. vyd. 1992 (pôvodne SZ, 1986).
  • Kto je človek. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 1.
  • Cyrilometodská tradícia dnešok. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 7.
  • Filozof zdravého rozumu. In: Verbum, 2000, č. 4, s. 65 – 88.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Úmrtie: Zomrel nitriansky emeritný biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec [online]. TK KBS, 24. 10. 2015, [cit. 2015-10-24]. Dostupné online.
  2. a b http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140120034

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Sedisvakancia
(od 1988)
Posledný predchodca
Ján Pásztor
biskup nitriansky
19902005
Nástupca
Viliam Judák