Hámre (Trenčianska Turná)
| Hámre | |
| miestna časť obce Trenčianska Turná | |
 Pohľad na Hámre z juhu.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Trenčín |
| Región | Stredné Považie |
| Nadmorská výška | 235 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′47″S 18°02′34″V / 48,846489°S 18,042689°V |
| Obyvateľstvo | 220 |
| Prvá pís. zmienka | 1598 |
| PSČ | 913 21 |
| EČV (do r. 2022) | TN |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hámre (v minulosti Hámry[1]) sú miestna časť obce Trenčianska Turná. Žije tu približne 220 obyvateľov.
Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Osada leží v Trenčianskej kotline asi 2 km východne od Trenčianskej Turnej. Preteká ňou Turniansky a Hukov potok. Stred obce leží v nadmorskej výške 240 m.
Odlesnený mierne zvlnený povrch územia obce tvoria hlavne štvrťohorné sedimenty, hliny, íly, spraše a tiež hlinité a piesčité štrky až piesky náplavových kužeľov okolitých potokov[2]. Územie extravilánu je využívané predovšetkým ako poľnohospodárska pôda.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka z roku 1598. Pôvodne obec v majetku trenčianskeho panstva s hámrom a zbrojárskou dielňou, funkčnou zrejme už od 14. storočia[3]. Oblasť súčasných Hámrov bola dejiskom bojov počas povstania Františka II. Rákociho. 3. augusta 1708 tu prebehla bitka pri Hámroch. V neskoršom období sa obyvatelia venovali hlavne poľnohospodárstvu a fungovala tu pálenica. V roku 1930 tu žilo 157 ľudí a stálo tu 28 domov.[1]
Počas druhej svetovej vojny došlo k deportácii židovskej rodiny Freimanovocov, ktorá celá zahynula v koncentračných táboroch. Na deportácií sa podieľali miestni členovia HG.
JRD v obci bolo oficiálne založené v októbri 1952. Obyvatelia však s takýmto zriadením neboli spokojní a po prejave prezidenta A. Zápotockého v auguste 1953 podpísali prakticky všetci 16. augusta 1953 hromadnú odhlášku z JRD[4]. Po perzekúciách a nátlaku bolo v roku 1958 založené nové JRD[3]. V roku 1976 bola obec spojená so susednou Trenčianskou Turnou.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza pamätník bitky pri obci postavený v roku 1983 a pamätník obetiam prvej svetovej vojny. V strede obce murovaná zvonica, stojaca na základoch staršej drevenej z 18. storočia. Vodný mlyn, ku ktorému viedol náhon odklonený z pôvodného toku potoka už nie je funkčný.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Boháč, A., Prekop, L. a kol., 1936, Štatistický lexikón obcí v Republike Československej. Úradný soznam miest podľa zákona zo 14. apríla 1920, Č. 266 Sb. Zák. a nar. Vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom štatistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 1. decembra 1930. III. Krajina Slovenská. Orbis, Praha, s. 103.
- ↑ Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori) 2007, Geologická mapa Považského Inovca a jv. časti Trenčianskej kotliny, M = 1 : 50 000. Bratislava, ŠGÚDŠ, Dostupné online Archivované 2014-11-11 na Wayback Machine
- ↑ a b Hudák, J. a kolektív, 1977, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku zv. I. Veda, Bratislava, s. 401
- ↑ Vicenová, D., 2009, Kolektivizácia a jej obete v obciach trenčianskeho regiónu v rokoch 1948 – 1960. Pamäť Národa, 1, 5, s. 20-41
