Jozef Laco

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jozef Laco (= Joszef Laczo) – (* 14. apríl 1872, Ľuborča – † 1. september 1941, Dolná Súča) bol známy a významný slovenský entomológkoleopterológ, botanik, ľudový liečiteľ a štátny úradník – notár slovenskej národnosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Ondrej Laco bol kováč, matka Karolína Lacová, rod. Lukovková bola domáca. Manželka sa volala tiež Karolína, rodená Bieščárová. Mal 5 detí: troch synov a dve dcéry.

Jozef Laco sa narodil 14. apríla 1872 v Luborči (dnes mestská časť Nemšovej) v okrese Trenčín. Základnú školu navštevoval v rodisku. Stredoškolské štúdium ukončil 11. júna 1892 maturitou na gymnáziu v Trenčíne. Po skončení štúdií pracoval ako pomocný notár v Lednických Rovniach, kde v rokoch 18921895 získaval svoju prvú notársku prax. V roku 1896 sa stal vedúcim notárom v Bolešove, kde vykonával túto prácu až do roku 1913. V období rokov 19141920 pracoval v Trenčíne, kde v rokoch 19191920 pôsobil ako mešťanosta.

V rokoch 19201923 bol vedúcim notárom v Trnovci nad Váhom a v rokoch 19241925 v Rači (vtedy Račišdorf, dnes časť Bratislavy). Do Bratislavy prešiel v roku 1926, kde pracoval ako zástupca štátneho notára. Od roku 1927 až do roku 1935 tu pracoval ako prednosta mestského matričného úradu. Od roku 1936 bol na dôchodku.

Ako notár – Slovák – mal za bývalej rakúsko-uhorskej monarchie pomerne ťažké podmienky, lebo musel pre dosiahnutie istých práv pre občanov často zápasiť s vtedajšou úradníckou a politickou mocou, a preto sa stále viac venoval svojej vedeckej práci, aby takouto formou pozdvihol dobré meno Slovákov i za hranicami vlasti.

Prírodné vedy, hlavne zoológia a jej odbor entomológia sa stali jeho veľkou láskou po celý život. Tento obrovský záujem o prírodu priviedol Jozefa Laca k aktívnej práci v rôznych spolkoch a prírodovedeckých organizáciách. V rokoch 19091911 zastával funkciu zástupcu tajomníka Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a v rokoch 19141915 bol členom výboru Muzeálneho spolku župy Trenčianskej.

Počas svojho pôsobenia v Bratislave sa snažil o ustanovenie Spoločnosti slovenského vlastivedného múzea, čo sa mu ako jednému zo zakladateľov aj podarilo. Od roku 1923 aktívne pracoval v prírodovednom odbore Spoločnosti Slovenského vlastivedného Múzea v Bratislave, kde od roku 1924 až do roku 1928 bol jeho predsedom. Neskôr ho múzeum poctilo hodnosťou čestného člena, čo bolo vo vtedajšom období veľmi veľkou poctou.

Od roku 1930 bol členom Československej spoločnosti entomologickej. V rokoch 19211930 bol za Československú republiku uvádzaný v Entomologen Adressbuch A. Hoffmanna vo Viedni.

V entomológii sa Jozef Laco venoval hlavne štúdiu chrobákov. Ich zberom sa zaoberal už počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne, kde bol jeho učiteľom známy prírodovedec profesor Arthur Petrogalli (18501894). Počas svojej práce notára v BolešovePiechove sa naplno začal venovať systematickému výskumu chrobákov. Tu začala vznikať jeho rozsiahla zbierka chrobákov, ktorej sa venoval celý život a neustále ju doplňoval.

Jeho pôvodná zbierka pozostávala z asi 25 000 exemplárov chrobákov, pričom obsahovala asi 5521 druhov a foriem. Časť tejto zbierky venoval Zemědelskému múzeu v Bratislave a väčšiu časť do entomologických zbierok Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave. Táto zbierka Jozefa Laca reprezentovala v tom čase takmer úplnú entomofaunu chrobákov Slovenska a obsahovala i druhy z Maďarska, Bulharska, Juhoslávie a Talianska, teda všetkých oblastí, kde Jozef Laco prevádzal svoje zbery hmyzu.

Faunistický prieskum, ako i zbery a rôzne exkurzie prevádzal na mnohých lokalitách po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Predovšetkým preskúmal širokú oblasť okolia Bolešova, Trenčína, Bratislavy a horské oblasti Malých a Bielych Karpát, Malej Fatry a Nízkych a Vysokých Tatier. Svoj zbierkový materiál doplňoval i zo zahraničných exkurzií, predovšetkým z oblasti Maďarska (okolie Šoprone, 1925), Talianska (okolie Riccione, 1927), Juhoslávie (okolie Dubrovníku, 1928), Bulharska (okolie Varny, 1929).

Jozef Laco na základe svojich entomologických výskumov publikoval niekoľko faunistických prác, v ktorých mnohými údajmi o výskyte chrobákov prispieval i druhým entomológom. Najviac údajov o výskyte niektorých druhov chrobákov poskytol MUDr. Karolovi Brančíkovi pre zoznamy chrobákov Trenčianskej župy, ktoré Karol Brančík v rokoch 18781910 postupne publikoval v Ročenkách Prírodovedného spolku župy Trenčianskej.

Entomologická zbierka Jozefa Laca je dnes uložená v Prírodovednom ústave Slovenského národného múzea v Bratislave.

Literárna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Laco bol aj literárne činný. Okrem faunistických prác venoval tiež pozornosť i taxonómii coleopter, z ktorých hlavne z územia Slovenska popísal niekoľko nových taxónov. Venoval sa aj systematike, najmä výskumu variability u niektorých druhov chrobákov, pričom sa pokúsil tiež o odborné názvoslovie.

Svoje práce uverejňoval v ústrednom entomologickom časopise „Rovartani lapok“, ale aj v Sborníku Prírodovedného odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave. Celkove Jozef Laco publikoval z entomológie 8 prác. V rokoch 19061915 to boli prevažne opisy nových variet a aberácií, ako i niekoľko faunistických príspevkov prevažne z Trenčianskej oblasti.

V roku 1931 zhrnul v samostatnom príspevku svoje doplnky k Fleischerovmu „Seznamu brouků Československé republiky“, ktoré vydal pod názvom: „Addimenta ad enumerationem Coleopterum faunae Čechoslovakiae edita a Domino dr. Antonio Fleischer ex Brno“. Tu publikoval doplnky fauny Trenčína, Bratislavy ale i z iných území Slovenska a Podkarpatskej oblasti.

Chrobákoveda[upraviť | upraviť zdroj]

Najzaujímavejšou prácou Jozefa Laca je súkromne vydaný spis: „Chrobákoveda“, ktorý bol vydaný v Bratislave v roku 1928. V tejto práci je komplexne zhrnutých niekoľko prác, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 19191928. Ide o súbor prác (prevzal sem i práce publikované v predchádzajúcich obdobiach), ktoré môžeme rozdeliť do troch tematických okruhov. Prvá časť je jeho prínosom k tvorbe slovenského odborného názvoslovia, druhá podáva výsledky taxonomických štúdií a tretia obsahuje výsledky jeho faunistickej práce. Podľa názoru renomovaného odborníka † RNDr. Iľju Okáliho by „Chrobákoveda“ zaslúžila podrobnejšie vyhodnotenie a zrovnanie s jeho publikovanými prácami, prípadne kritickú reedíciu niektorých jej častí (najmä faunistických). Tieto zoznamy nevyšli oficiálne v tlačí, ale iba v obmedzenom náklade bolo litograficky rozmnožených niekoľko exemplárov, ktoré venoval niekoľkým entomológom na Slovensku. [Jeden exemplár venoval autor osobne i Matici slovenskej v Martine]

Priatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem MUDr. Karola Brančíka bol Jozef Laco tiež vo veľmi dobrom vzťahu i s inými entomológmi a vedcami zo Slovenska, napr. lepidopterológom JUDr. Eugenom Pažickým (Dr. Jenö Pazsiczky), botanikom, etnografom a archeológom Dr. Jozefom Ľudovítom Holubym, dipterológom Rudolfom Čepelákom a geológom Dionýzom Štúrom. Veľa priateľov mal tiež z územia Čiech, napr.: Jan Roubal, Antonín Fleischer, František Rambousek a iní. Veľa materiálu (i zahraničného) takto získal výmenou práve od týchto zberateľov.

Psammoecus lacoi a Rosalia alpina ab. lacoi[upraviť | upraviť zdroj]

Na počesť Jozefa Laca pomenoval významný slovenský entomológcoleopterológ Dr. Jan Roubal (18801971) nový druh chrobáka z čeľade plocháčovitých (Cucujidae) Psammoecus lacoi Roubal, 1929 a Henri Testout (18841950) aberáciu fuzáča alpského Rosalia alpina L., ab. lacoi Testout, 1935.

Veľmi vzácne sú Lacove objavy nových aberácií a druhov. Jeho zvláštna časť zbierky obsahuje 45 aberácií a jeden nový druh štítonožca Notoxus slovakiensis n. sp. Laco, ktorý popísal z okolia Bolešova v maďarskom časopise Rovartani lapok v roku 1912. [V súčasnosti iba synonymum druhu: Notoxus brachycerus Faldermann, 1837].

V neskoršom období sa Jozef Laco začal venovať i otázke škodlivosti a úžitkovosti hmyzu, čo ho priviedlo k výraznejšej spolupráci s vtedajším Zemedelským múzeom. Tieto svoje poznatky a skúsenosti spracoval v rukopisnom diele: „Škodci a ochranci z ríše zviereny a škodlivý a osožný hmyz Európy, poťažne Strednej Európy a Československa“. Táto jeho práca sa však stratila.

Od roku 1935 bol Jozef Laco na odpočinku, kde väčšinu času trávil v Bratislave. Odtiaľto robil zberateľské exkurzie do okolia Bratislavy, ale tiež veľmi často navštevoval i „svoj rodný“ Trenčiansky kraj, dokiaľ mu to dovolil zdravotný stav, lebo posledné roky bol už značne chorľavý.

Po svojom odchode do dôchodku sa Jozef Laco okrem entomológie venoval i botanike, hlavne štúdiu liečivých rastlín na vedeckom základe. Koncom svojho plodného života sa postupne plne preorientoval na štúdium tejto problematiky. Intenzívne študoval odbornú literatúru a sám zhromaždil obrovské množstvo informácií o účinkoch liečivých rastlín na rôzne choroby.

Vypracoval i množstvo receptov na základe svojich pozorovaní, ako i vedomostí a poznatkov iných autorov z odboru fytoterapie. Dosť značne sa venoval práve otázkam liečby rakoviny za použitia liečivých rastlín. Vypracoval jedinečné a vedecké dielo, ktoré popisovalo vyše 1000 druhov rastlín a ich použitie k liečbe. Svoju prácu ponúkol na odborné posúdenie, ale zostala iba v rukopise a tieto rukopisné poznámky sa tiež stratili.

Jozef Laco zomrel 1. 9.1941 v Dolnej Súči, v okrese Trenčín počas pobytu u svojho syna Ladislava Štefana Laca, ktorý tam pôsobil ako rímskokatolícky kňaz. Mal 69 rokov. Pochovaný je spoločne so svojim synom na starom cintoríne vedľa kostola v Dolnej Súči.

V jeho rodisku v NemšovejĽuborči mu bola odhalená krajanmi 20. 4. 1997 pri príležitosti jeho 125. výročia narodenia pamätná tabuľa.

Zdroje informácií o autorovi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anonym: 1932, Jozef Laco 60 ročný. Slovenská politika 13(88) z 15.4.1932, 2.
  • Anonym: 1932, Jozef Laco 60 ročný. Slovensky denník Bratislava 15(87) zo 14.4.1932, 2.
  • Kolektiv: 1932, Slovenský náučný slovník: diel 2: (E – M), Bratislava – Praha: Litevna, 282.
  • Anonym: 1936, Slovensky denník Bratislava 19(234), z 11.10.1936.
  • Kolektív: 1936, Reprezentačný lexikon Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava, Academia, 187.
  • Mjartan, J.: 1937, Bibliografia. In: Pamätnica mestského muzea Dr. Karola Brančíka v Trenčíne, 105.
  • Anonym: 1941, Čas. Slov. liečivé rastliny, Bratislava 1(9): 237 – 239.
  • Jurkovič, M.: 1941, Pohrab Jozefa Lacu. Slovák, Bratislava 23(203) zo dňa: 5. 9. 1941, 6.
  • Kolektív: 1941, Slovenská vlastiveda, zv. I., Bratislava: SAVU, p. 416.
  • Okáli, I.: 1971, Múzeum Bratislava, Jozef Laco – 100 výročie narodenia a 30. výročie úmrtia, 16, 144 – 145.
  • Jurkovič, M.: 1972, Práca, Bratislava 27(88) zo dňa: 14.4.1972, 5.
  • Mindár, P.: 1972, Ľuborča jubiluje (1242 – 1972). Ľuborča: MNV, 28 – 29.
  • Jurkovič, M.: 1973, Jozef Laco. K stému výročiu narodenia. In: Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea 1972. Trenčín: Trenčianske múzeum, 173 – 181 + (portrét + faksimilie Chrobákovedy).
  • Matoušek, B. & Okali, I.: 1975, Príspevok k dejinám Prírodovedného ústavu Slovenského národného múzea v Bratislava. II. časť. Jozef Laco. Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., Bratislava, 21, 3 – 13.
  • Kolektív: 1977, Zborník referátov zo seminára k 100. výročiu založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a múzea v Trenčíne. Trenčín: Trenčianske múzeum, 28, 30, 34.
  • Nešporová, T.: 1977, 100. výročie založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a múzea v Trenčíne (1877 – 1977). Katalóg k výstave: Trenčín: Trenčianske múzeum, 3.
  • Anonym: 1979, Encyklopédia Slovenska. Sv. III. K – M, Veda – SAV, Bratislava, 301.
  • Kolektív: 1982, Malý SBS: A – Ž. Martin: Matica Slovenská, 332.
  • Mikuš, M.: 1983, Prírodovedci Trenčianskeho okresu v minulosti. Trenčín, Trenčianske múzeum, nestránkované, (60 s), heslo: LACO JOZEF entomológ a botanik (1872 – 1941).
  • Koleška, Z.: 1985, Zpravy Čs. spol. ent. ČSAV Praha, 21: 238 – 240 + portrét.
  • Tibenský, J.: 1988, Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. Zv. II., Bratislava, Obzor, 489.
  • Kolektív: 1990, Slovenský biografický slovník, zv. III: (K – L), Matica Slovenská, Martin, LACO Jozef: 334: (biografia, časť bibliografie a zdroje informácií o autorovi).
  • Anonym: 1992, Entomológ Jozef Laco. Trenčianské noviny, 39, 5.
  • Kolektív: 1992, Nemšová (1242 – 1992). Nemšová, MsÚ, 22, 25.
  • Kobela, A. & kol.: 1993, Jozef Laco – chýrny entomológ a botanik. In: Bolešov – monografia obce. Žilina: Electa, 288 – 289.
  • Okáli, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. Bratislava, Stimul, (Laco Josef, 71).
  • Mikuš, M.: 1997, Jozef LACO, Ľuborčianský rodák. Významný entomológ a botanik. K 125. výročiu narodenia. Mesto Nemšová: apríl 1997. 40 pp.
  • Okáli, I.: 1997, Jozef Laco (1872 – 1941). In: Entomofauna Carpatica, 9, 63.
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Laco (Laczo) Josef (=Jozef)“.
  • Kříž, K.: 2005, Dejiny a entomológia. Kto bol…? Jozef Laco (Josef Laczo) (1872 – 1941). In: Entomol. magazín: Hmyz, IV(12): 26 – 29 + portrét + autogram + 4 far. obr., Bratislava.
  • Majzlan, O.: 2005, Chrobákoveda. In: Entomol. magazín: Hmyz, IV(12): 30 – 31 + 9 far. obr., Bratislava.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Laco, J.: 1906, Kirándulás a bolessói erdőkben fekvő csepkőbarlanghoz. A Trencsén Varmegyei Természettudományi egylet Évkönyve, 27 – 28, 251 – 255, Trenčín.
  • Laco, J.: 1909, Uj levélbogár Trencsén – varmegyéből. Rovartani Lapok, 16, 57, Budapest.
  • Laco, J.: 1910, A havasi czinczér új változata. Rovartani Lapok, 17, 12, Budapest.
  • Laco, J.: 1912, Uj bogarak Trencsén – vármegyéből. Rovartani Lapok, 19, 3 – 5, Budapest.
  • Laco, J.: 1915, Uj bogár – fajváltozatok. Rovartani Lapok, 22, 125 – 126, Budapest.
  • Laco, J.: 1928, Chrobákoveda. Vyšlo vlastným nákladom (litografia), 140 pp., Bratislava.
  • Laco, J.: 1931, Addimenta ad enumerationem. Coleopterorum faunae Čechoslovakiae edita a Domino dr. Antonio Fleischer ex Brno. In: Sborník Prírodovedného odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, 1924 – 1931: 49 – 57, Bratislava [In Latin].
  • Laco, J.: 1933, Ku kritike prof. MUDr. Zděnka Frankenbergera. Bratislava, 7, 359.