Trnovec nad Váhom
| Trnovec nad Váhom | ||
| obec | ||
 Kostol Premenenia Pána | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Šaľa | |
| Región | Dolné Považie | |
| Nadmorská výška | 116 m n. m. | |
| Súradnice | 48°08′54″S 17°55′43″V / 48,148222°S 17,928486°V | |
| Rozloha | 32,54 km² (3 254 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 753 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 84,6 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1113 | |
| Starosta | Oliver Berecz[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 925 71 | |
| ŠÚJ | 504092 | |
| EČV (do r. 2022) | SA | |
| Tel. predvoľba | +421-31 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Trnovec nad Váhom | ||
| Webová stránka: trnovecnadvahom.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Trnovec nad Váhom (maď. Tornóc) je obec na Slovensku v okrese Šaľa.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží vo východnej časti Podunajskej nížiny, na ľavobrežnom vale rieky Váh. Chotár obce sa rozprestiera na riečnych nivách s priečnymi valmi. Má prevažne rovinatý povrch. V severovýchodnej a východnej časti sa nachádzajú pieskové presypy – duny. Na širokom vale sú lužné a nivné pôdy s opustenými ramenami Váhu.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Miestne časti: Trnovec nad Váhom, Horný Jatov, Kľučiareň a Nový Dvor.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické zloženie v roku 2021: 75,7% Slováci, 12% Maďari, Česi 0,6% a nezistení 11,3%.
Etnické zloženie v roku 2011: 76,2 % Slováci, 17,7 % Maďari.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná správa o obci sa vyskytuje v zoborskej listine z roku 1113 vo forme Durmuz a Dormuzc. V dobe vzniku tejto listiny boli teda dve dediny s týmto názvom, ktoré boli kráľovským majetkom. Jedna časť patrila kráľovským lámačom ľadu a druhá kráľovským nosičom rybárskych sietí.
V [13. storočí tu mal majetky Bartolomej z Veče, neskôr, po vymretí jeho rodu sa dedina stala majetkom Aladára a Petra, synov Ivánku. Počas stredoveku v dedine mali významnejšie majetky príslušníci rodiny Čúzi, Aponi a kastelán šintavského hradu Juraj Byb. Dedina sa v stredoveku delila na Horný Trnovec, Veľký Trnovec a Malý Trnovec. V 17. storočí okrem spomínaných tu mali majetky aj príslušníci rodín Amade, Sembery, neskôr Huňadi. Táto rodina postupne nadobudla majetkovú prevahu a stala sa najvýznamnejším zemepánom až do zrušenia poddanstva.
V roku 1869 mala obec 220 domov a 1613 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Zastúpené boli však aj niektoré remeslá, najmä krajčíri, obuvníci a čižmári.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1725. Donátorom kostola bol miestny zemepán Štefan Huňadi. V roku 1911 bol neoklasicisticky upravený. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1924. Interiér je plochostropý, presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu klasicistický oltár s obrazom Premenenie pána zo začiatku 19. storočia.[4] Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s úzkymi šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v časti Horný Jatov, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, zo začiatku 19. storočia. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Nachádza sa tu klasicistická krstiteľnica zo začiatku 19. storočia.[5] Fasády kostola sú členené termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Dedinská zvonica, barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse štvorca z druhej polovice 18. storočia.[6] Fasády sú členené kordónovou rímsou a polkruhovo ukončenými rezonančnými otvormi, ukončená je ihlancovou helmicou.
- Pamätník antifašistickej manifestácie z 4.10.1938, stavba z roku 1968.[7]
- Socha sv. Floriána, v obci bola postavená na počesť patróna Dobrovoľného požiarneho zboru, ktorý je najstarším spolkom v obci. Táto socha bola postavená pri príležitosti 50. výročia založenia spolku v roku 1924.
- Socha sv. Tekly, v obci sa nachádza socha prvomučeníčky svätej Tekly, ktorá je zriedkavým zobrazením tejto svätej. Aj keď v obci neexistuje kronika nepodarilo sa zistiť meno osoby, ktorá sochu objednala a nechala umiestniť za obcou. Avšak, vieme, že táto časť obce mala historický názov Tekla a toto miesto je uvedené pod týmto názvom aj v 2. vojenskom mapovaní z rokov 1819 – 1869. Sochu zreštauroval v roku 2021 Mgr. art. Juraj Puškár.
Kostol sv. Petra a Pavla
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Trnovec nad Váhom - Kostol Premenenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Horný Jatov (Trnovec nad Váhom) - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Trnovec nad Váhom - zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnovec nad Váhom
