Močenok
| Močenok | ||
| obec | ||
 kostol sv. Klimenta | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Šaľa | |
| Región | Dolné Považie | |
| Vodný tok | Dlhý kanál | |
| Nadmorská výška | 130 m n. m. | |
| Súradnice | 48°13′51″S 17°55′51″V / 48,230819°S 17,930803°V | |
| Rozloha | 46,39 km² (4 639 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 4 280 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 92,26 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1113 | |
| Starosta | Roman Urbánik[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) | |
| PSČ | 951 31 | |
| ŠÚJ | 500739 | |
| EČV (do r. 2022) | SA | |
| Tel. predvoľba | +421-37 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Močenok | ||
| Webová stránka: mocenok.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Močenčan[4] | ||
Močenok (v minulosti Močonok, Mučeníky, Sládečkovce, maď. Mocsonok)[5] je obec na Slovensku v okrese Šaľa.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Močenku sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113, uloženej v Biskupskom archíve v Nitre. Ďalšia z dávnych historických zmienok o obci je z 13. júna 1623, keď cisár Ferdinand II. udelil obci právo vyberať mýto na terajšom Zúgovskom moste. Historici predpokladajú, že staroslovenský názov obce Močenok pochádza z latinského názvu musenic[6]. Pomenovanie obce prešlo v priebehu ďalších storočí len drobnými zmenami. V roku 1773 sa uvádza názov Mocsonok, v ďalšom súpise z roku 1786 zas Mocschonok a od roku 1808 opätovne Mocsonok[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 1 828 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Močenku 3 878 obyvateľov, z toho bolo 3 041 Slovákov, 706 Maďarov, 47 Nemcov, 3 Rómovia a 81 obyvateľov inej, resp. nezistenej národnosti[8].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Močonok resp. Močonek, neskôr bol zmenený na Močenok[5]. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na Mučeníky a o tri roky neskôr bol názov opätovne zmenený na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov Močenok[5].
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol svätého Kríža, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1747. V rokoch 2003 – 2006 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora, pod ktorou je umiestnená krypta s pomníkom biskupa Jozefa Klucha. Nachádza sa tu barokový oltár so súsoším Golgoty.[9] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šabránami. Štítové priečelie je lemované pilastrami a ukončené segmentovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená barokovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol svätého Klimenta, trojloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1761 – 1765. Donátorom kostola bol arcibiskup Imrich Esterházi. Úpravami prešiel v rokoch 1774 – 1782. V rokoch 1926 – 1927 bol doplnený o bočné lode podľa projektu architekta Milana Michala Harminca.[10] V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár so sochami svätého Klimenta a uhorských svätých kráľov, svätého Štefana a svätého Ladislava, dva bočné oltáre a kazateľnica. Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Biskupský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena H z rokov 1840 – 1848. Bol poškodený počas revolúcie v roku 1848. Na mieste staršej stavby ho vybudoval nitriansky biskup Imrich Paluďai. Úpravami prešiel v rokoch 1893 – 1896. Do roku 1911 tu sídlil biskupský úrad než sa presťahoval do Nitry. V rokoch 1950 – 1951 tu boli v rámci režimných perzekúcií násilne sústredení kňazi. V interiéri sa dochovali kazetové stropy a pôvodné parkety. Súčasťou kaštieľa je súkromná biskupská kaplnka sv. Kríža. Priečeliu dominuje päťosový rizalit s portikom s balkónom neseným iónskymi stĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je reliéfna výzdoba s erbom. Nárožia štítu sú dekorované akrotériami.[11] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovaním. Okná poschodia majú šambrány s rímsovými suprafenestrami na konzolách, na nárožných rizalitoch sú polkruhovo ukončené. Okolo kaštieľa sa nachádza prírodnokrajinársky park.[12]
- Kaplnka svätého Urbana, baroková stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1748 – 1750. Pôvodne bola obklopená vinicami. Obnovou prešla v roku 2001.[13] Veža kaplnky je členená priebežnými lizénami, ukončená je ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená socha patróna v nike.
- Kalvária s kaplnkou Božieho hrobu, súbor klasicistických stavieb z roku 1852. Kaplnka je ukončená segmentovým záverom.[14]
Kostol svätého Kríža
Kostol svätého Klimenta
Biskupský kaštieľ na konci 19. storočia
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa od roku 1993 každoročne koná festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok na počesť biskupa svätého Gorazda, ktorý bol jedným z najznámejších žiakov vierozvestov Konštantína a Metod.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
- Štefan Odorik Balažovič (* 1810 – † 1875), historik a františkán[15]
- Štefan Ján Majer (* 1813 – † 1893), osvetový pracovník, cirkevný hodnostár a pedagóg[16]
- Ľudovít Eiselle (* 1882 – † 1979), náboženský spisovateľ, misionár a jezuita[17]
- Jozef Kútny (* 1922 – † 1978), cirkevný hodnostár a katolícky kňaz[18]
- Jozef Moravčík (* 1944), archeológ a múzejník
- František Rábek (* 1949), slovenský rímskokatolícky biskup a prvý ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky
- Timotej Kudlička (* 2003), slovenský profesionálny futbalista
Žili, pôsobili alebo zomreli v Močenku
- Ján Gustini (* 1712 – † 1777), náboženský spisovateľ a hodnostár, zomrel v Močenku[19]
- Anton Révai (* 1718 – † 1783), rožňavský a nitriansky biskup, zomrel v Močenku
- Jozef Kluch (* 1748 – † 1826), biskup, cirkevný hodnostár, univerzitný profesor, národnokultúrny pracovník, zomrel a je pochovaný v Močenku[20]
- Eva Mosnáková (* 1929 – † 2024), preživšia holokaustu a aktivistka za ľudské práva a proti extrémizmu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Močenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- 1 2 3 4 MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zv. II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s.
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (po maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
- ↑ Kostol sv. Kríža [online]. Oficiálne stránky obce Močenok. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Močenok [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Močenok - Kaplnka sv. Urbana [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ BLAŽOVIČ, Štefan Odorik. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I. A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. ISBN 80-89023-16-9. S. 184 – 185.
- ↑ MAJER, Štefan Ján. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI. M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 71.
- ↑ EISELLE, Ľudovít. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II. C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. ISBN 80-89023-44-4. S. 421.
- ↑ KÚTNY, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V. Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 551.
- ↑ GUSTINI, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III. G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 255.
- ↑ KLUCH, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV. CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 584.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Močenok
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |