Diakovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diakovce
obec
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Šaľa
Región Dolné Považie
Vodný tok Kráľovský kanál
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 48°08′06″S 17°50′26″V / 48,134933°S 17,840422°V / 48.134933; 17.840422
Rozloha 26,28 km² (2 628 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 376 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 90,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1002
Starosta Kristína Jakócsová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 925 81
ŠÚJ 503711
EČV (do r. 2022) SA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hlavná 1
925 81 Diakovce
E-mailová adresa starosta@diakovce.sk
Telefón 031/771 20 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Diakovce
Webová stránka: diakovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Diakovce (maď. Deáki) je obec na Slovensku v okrese Šaľa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Podunajskej rovine, približne 3 km juhozápadne od Šale. Prístupná je cestami III. triedy 1349 a 1366 a východným okrajom vedie železničná trať Šaľa – Neded. Galanta je vzdialená 12 km, Kolárovo 33 km a Nitra 30 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Diakovce ležia v blízkosti starého riečneho brodu cez Váh, ktorým od praveku putovali ľudia. Potvrdzuje to nález sídliska z mladšej doby bronzovej, ktoré bolo na území dnešnej obce. Slovania si tu vybudovali sídlo v období Veľkej Moravy, na ktorého základoch vznikla osada Vag, spomínaná už v roku 1002. Listina kráľa Ladislava z roku 1090 nepriamo poukazuje na existenciu benediktínskeho kláštora. Rímskokatolícky kostol tu stál už v roku 1102 a súčasný kostol Panny Márie Nanebovzatej pochádza z roku 1228. Rozsiahla oprava kostola bola vykonaná v roku 1700, v tomto období bol vybudovaný aj kaštieľ, pôvodne slúžiaci pre obnovené priorstvo.

Škola bola v obci už v 17. storočí, koncom 18. si svoju školu, kostol i modlitebňu postavili aj reformovaní veriaci. Kalvária pri katolíckom kostole dola postavená v roku 1822, zvonica a kamenný kríž pri ceste do Tešedíkova je z roku 1883. V obci sa zachoval tiež cintorínsky kríž z roku 1798, socha Sv. Juraja z prelomu 19. a 20. storočia, socha Sv. Trojice pri kostole z roku 1905, socha Sv. Jána Nepomuckého z roku 1936 a prícestný kríž z roku 1992.

V roku 1898 bol postavený parný mlyn, v roku 1911 bola dokončená výstavba novej katolíckej školy, nová kalvínska škola bola otvorená v roku 1928. Kultúrny dom bol vybudovaný v roku 1938, budovanie Novej osady začalo v 50. rokoch 20. storočia. Postupne boli upravené cesty a chodníky, vybudovaná kanalizácia, vodovod i plynovod, termálne kúpalisko, evanjelický kostol a fara, no tiež materská a základná škola. Medzi najnovšie stavby patrí nový obecný dom.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné a jazykové zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 2 204
maďarská
  
65,65 %
slovenská
  
32,21 %
ostatní
  
2,14 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 2 204
maďarský
  
68,74 %
slovenský
  
29,49 %
ostatné
  
1,77 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

zdroj:Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 2 204
rímskokatolíci
  
67,15 %
ateisti, nezistení
  
13,34 %
kalvíni
  
10,39 %
luteráni
  
7,71 %
ostatní
  
1,41 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, trojloďová románska stavba s troma apsidami a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1228.[4] Ide o jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku. Kostol slúžil ako kláštorný kostol benediktínov. Stojí na mieste staršieho chrámu, zrejme spomínaného už v roku 1102. Touto stavbou môže byť dnešná južná kaplnka sv. Štefana. Toto územie bolo asi od konca 10. storočia vo vlastníctve mníchov z Panónskeho vrchu, ktorí tu vybudovali kláštor. Od začiatku 13. storočia tu budovali dvojpodlažný trojloďový kostol. Miestny kláštor zanikol v 16. storočí, od roku 1633 tento majetok opäť patrí kláštoru na Panónskom vrchu. Na konci 18. storočia došlo k úpravám dvojvežia. Puristickou neorománskou úpravou prešiel kostol v rokoch 1872-1875 podľa plánov F. Schuleka, v tomto období bolo trojlodie výrazne rozšírené západným smerom. Bolo zbúrané románske západné priečelie s emporou. Obnovou a úpravou interiéru prešiel v rokoch 1940-1941 z iniciatívy miestneho rodáka kardinála Jusztiniána Szerédiho. V tomto období vznikli interiérové výmaľby kostola a kaplnky. Komplex prešiel poslednou obnovou v 90. rokoch. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala východná časť trojlodia, časť veží a južná kaplnka. V slovenskom prostredí unikátne je dvojpodlažné riešenie kostola, keď sa v hornej časti okrem samotného kláštorného kostola nachádzali aj cely pre mníchov. Apsidy sú zaklenuté konchami, v apside horného kostola je fragment maľby Ježiša v mandorle.[5] Lode majú krížové hrebienkové klenby. Fasády románskej časti kostola sú členené priebežnými lizénami s oblúčkovým vlysom a oknami s polkruhovým záklenkom. Horný a dolný kostol oddeľuje dekoratívny tzv. strieškový vlys. Neorománska časť vo forme baziliky je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené troma portálmi, stredná časť je prevýšená, ukončená trojuholníkovým štítom s oblúčkovým vlysom. Veže sú členené kordónovými rímsami a ukončené zvonovitými helmicami.
  • Bývalý opátsky kaštieľ upravený na sýpku, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z prelomu 17. a 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1823 a v druhej polovici 20. storočia.[6]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1786. Veža bola doplnená v roku 1820. Interiér je zaklenutý valenými klenbami, v závere s lunetami. Nachádzajú sa tu dve protiľahlé empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola, ostatné zariadenie je z 19. storočia.[7] Fasády kostola sú členené lizénami, pilastrami a segentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Diakovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Diakovce - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diakovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]