Prírodovedný spolok župy Trenčianskej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Prírodovedný výskum, šírenie a popularizovanie prírodovedných poznatkov bolo náplňou a cieľom prírodovedných spolkov a inštitúcií, ktoré združovali prírodovedcov, lekárov, pedagógov a všetkých ďalších záujemcov. Vznikali u nás od druhej polovice 19. storočia. Založenie a vznik Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, tejto významnej slovenskej národnej inštitúcie, sú spojené s menom MUDr. Karola Brančíka, ktorý počas svojho života vykonával funkciu župného lekára a dlhoročného predsedu tohto spolku. Myšlienku o založení tohto spolku predniesol na zasadnutí správneho výboru župy Trenčianskej dňa 10. februára 1877 a 12. júna toho istého roku sa konalo jeho zakladujúce valné zhromaždenie. MUDr. Brančík v ňom pracoval tiež aj ako jeho tajomník, pod vedením ktorého sa organizovali výlety do prírody a mnohé exkurzie nielen pre členov spolku, ale aj pre širokú verejnosť, ktorá mala záujem o spoluprácu s týmto spolkom.

V roku 1887, pri príležitosti desiateho výročia vzniku prírodovedného spolku sa konalo stretnutie členov tohto spolku v Rajeckých Tepliciach. O tomto stretnutí, jeho priebehu i účastníkoch nie sú známe žiadne záznamy, ani informácie. Da sa len predpokladať, že práve toto stretnutie všetkých významných predstaviteľov Trenčianskej župy malo ďalší a rozhodujúci význam pre rozvoj Rajeckých Teplíc, ako kúpeľov.

Niektorí členovia tohto spolku vykonávali systematický prírodovedný výskum na území Trenčianskej župy, podľa individuálneho odborného zamerania a svojich záujmov. Výsledky týchto exkurzií a pozorovaní publikovali vo vlastnej ročenke, ktorú si spolok vymieňal s podobnými spoločnosťami vo všetkých svetadieloch. V ročenkách publikovali svoje vedecké práce predovšetkým MUDr. Karol Brančík a dr. Jozef Ľudovít Holuby. Boli tu publikované aj príspevky, ktoré sa zaoberajú národopisom Trenčianskej župy, Balkánu, ale i iných častí sveta. Spolok vykonával súčasne aj výstavy zbierok, ale tieto sa vystavovali pre verejnosť len občas. Táto skutočnosť podnietila úvahy o založení múzea, a preto 24. októbra 1911 sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Muzeálnej spoločnosti župy Trenčianskej. Začiatkom nasledujúceho roku (1. januára 1912) sa obe spolkové organizácie spojili. Táto novovzniknutá Muzeálna spoločnosť nestačila rozvinúť v dostatočnej šírke svoju vlastivedno–výskumnú činnosť hlavne pre udalosti I. svetovej vojny a smrť dr. Karola Brančíka roku 1915.

Po skončení I. svetovej vojny pokračovala v práci Vlastivedná spoločnosť dr. Karola Brančíka, ktorá bola založená v roku 1921. Vtedajší buržoázny režim však nemal veľké pochopenie pre prácu podobných organizácií a preto ich ani dostatočne nepodporoval. Múzeum stále zápasilo s nedostatkom priestorov a finančných prostriedkov. Až v polovici tridsiatich rokov badať určité zlepšenie, najmä v oblasti národopisu. V tomto období je pozoruhodná práca dr. Jána Mjartana, vtedajšieho profesora na trenčianskom gymnáziu. Zaujímali ho predovšetkým hmotné doklady, dokumentujúce kultúru širokých ľudových vrstiev okolia Trenčína. V roku 1937, kedy uplynulo 60 rokov od založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, zostavil a pripravil do tlače "Pamätnicu mestského múzea dr. Karola Brančíka v Trenčíne." Práca dr. Jána Mjartana bola podkladom pre ďalšiu systematickú činnosť v odbore národopisu.

V dňoch 11. a 12. októbra 1977 sa konali oslavy 100. výročia založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, ktoré zorganizovali Oddelenie dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Trenčianske múzeum v Trenčíne. Pri tejto príležitosti boli položené vence a kytice kvetov k buste MUDr. Karola Brančíka na Hradnej ulici v Trenčíne i k jeho hrobu. Súčasťou osláv bol aj seminár, na ktorom odznelo niekoľko hodnotných prednášok. Jednotliví prednášatelia vychádzali predovšetkým zo založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a pútala ich tiež osobnosť Karola Brančíka. Tento všestranne vzdelaný muž sa okrem medicíny venoval i niekoľkým vedným disciplínam. Vynikol predovšetkým v entomológii, ale mal blízko aj k botanike a pozoruhodné sú jeho schopnosti v oblasti kreslenia a maľovania.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrabovec, I.: 1960, Prírodovedný spolok župy Trenčianskej (1877 – 1911), Biologické práce. Vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Pamätnica mestského muzea dr-a. Karola Brančíka v Trenčíne. Zredigoval dr. Ján Mjartan, Trenčín, 1937.
  • Šišmiš, M.: 1977, Stále živý odkaz Prírodovedného spolku župy Trenčianskej. Trenčianske noviny, orgán Okresného výboru KSS a ONV v Trenčíne, roč. 18, č. 42, str. 6.