Zbor povereníkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zbor povereníkov (skratka ZP), v pôvodnom dlhom tvare Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady (skratka ZP SNR) bol národný orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku od 1. septembra 1944 do 11. júla 1960, kedy zanikol prijatím Ústavy ČSSR, podľa ktorej jeho kompetencie prevzala SNR ako jednotný zákonodarný, vládny a výkonný orgán.[1][2] Spolu so Slovenskou národnu radou (SNR) a jej orgánmi tvoril slovenské národné orgány.

Počas druhej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvorený bol nariadením SNR počas Slovenskej republiky 1. septembra 1944 ako orgán SNR na povstaleckom území Slovenska. SNR mala vtedy všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku a výkonnú moc delegovala práve na Zbor povereníkov. Prvý Zbor mal 9, druhý 11 členov (povereníctiev), sídlil v Banskej Bystrici a pôsobil až do konca SNP, presnejšie do 23.10.1944. Bol kolégiom ústredných štátnych orgánov - „povereníkov“ stojacich na čele povereníctiev SNR. Na čele bolo Predsedníctvo SNR (čiže nie jednotlivá osoba), úradnú agendu vykonával Úrad Predsedníctva ZP.

Od 7. februára 1945 do 18. septembra obnovil svoju činnosť na oslobodenom území - sídlo bolo v Košiciach, neskôr v Bratislave. Tretí Zbor mal 10 členov, štvrtý a piaty 12 členov.

1945 – 1960[upraviť | upraviť zdroj]

Povojnový Zbor povereníkov začal pracovať 18. septembra v Bratislave. Na jeho čele stála odteraz osoba - Predseda ZP (prvý bol Karol Šmidke, potom od 1946 - 1950 Gustáv Husák). Prvý povojnový (teda šiesty) ZP nebol volený, ale obsadzovaný paritne zástupcami Demokratickej strany a Komunistickej strany Slovenska. Jeho činnosť veľmi obmedzila tretia pražská dohoda, ktorá rozhodla, že bude podriadený vláde Česko-Slovenska.

Po voľbách roku 1946 SNR 14. augusta 1946 vytvorila nový ZP (v technickom poradí siedmy, ôsmy atď.) na čele s G. Husákom a v podobe, ktorú zaviedol Košický vládny program. Bola to zjednodušene povedané slovenská vláda s veľmi obmedzenými právomocami. Z česko-slovenského hľadiska išlo o prejav asymetrickej výkonnej moci, lebo v Česku obdobný orgán vytvorený nebol. Počet členov bol 13. Vo februári 1948 G. Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených vo voľbách) vylúčil s odôvodnením, že sa demisia ministrov ich strany týka aj ich. 6.3.1948 teda nastúpil nový komunistický (v poradí deviaty) ZP. Mal 12 členov. Čoskoro ho vystriedal desiaty ZP, ktorý vládol od júna 1948 až do decembra 1954, ktorý mal 13 členov a na ktorého čele od mája 1950 už stál Karol Bacílek, od septembra 1951 Július Ďuriš a od januára 1953 Rudolf Strechaj, ktorý potom ostal predsedom ZP až do jeho zániku.

Kompetencie ZP boli po roku 1948 postupne niekoľkokrát zmenšované, hoci počet povereníkov jedenásteho ZP (1954-1956) bol zvýšený na 17, dvanásteho (1956-1960) na 15. ZP zanikol 11.7. 1960 prijatím Ústavy ČSSR, podľa ktorej jeho kompetencie prevzala SNR, ktorá sa vtedy stala jednotným zákonodarným, vládnym a výkonným orgánom.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Politické provizórium
Obnovená ČSR
Po februárovom prevrate

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zbor povereníkov. In: Encyklopédia Slovenska VI. T – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. s. 543-544.
  2. Zbor povereníkov. In: Dejiny slovenského národného povstania 1944. Zv. 5, Encyklopédia odboja a SNP. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1984. s. 628-629.