Štefan Tiso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Tiso
Štefan Tiso
3. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
5. september 1944 – 4. apríl 1945
Prezident Jozef Tiso
Predchodca Vojtech Tuka Funkcia zanikla Nástupca
Bývalý minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade
5. september 1944 – 4. apríl 1945
Prezident Jozef Tiso
Predchodca Vojtech Tuka Funkcia zanikla Nástupca
Bývalý minister pravosúdia Slovenska
V úrade
5. september 1944 – 4. apríl 1945
Prezident Jozef Tiso
Predchodca Gejza Fritz Funkcia zanikla Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 18. október 1897
Veľká Bytča, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 24. marec 1959 (61 rokov)
Leopoldov (Väznica Leopoldov), Česko-Slovensko
Politická strana HSĽS-SSNJ (1939 – 1945)
Alma mater Právnická fakulta Univerzity Komenského
Profesia sudca, politik

JUDr. Štefan Tiso (* 18. október 1897, Veľká Bytča – † 24. marec 1959, Leopoldov[1] [2] [3]) bol slovenský právnik a politik. Pôvodným povolaním bol sudca. Pôsobil ako predseda Hlavného súdu Slovenského štátu. Od septembra 1944 do apríla 1945 pôsobil ako predseda vlády, minister zahraničných vecí a minister spravodlivosti Slovenského štátu. Pre svojej pôsobenia v tomto období bol po skončení druhej svetovej vojny odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 30 rokov. Zomrel vo výkone trestu vo Väznici Leopoldov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Veľkej Bytči v rodine čižmára Františka Tisa. Študoval na gymnáziu v Trenčíne. V priebehu prvej svetovej vojny bol odvedený do armády Rakúska-Uhorska. Bol odvelený na východný front, kde však padol v roku 1916 do ruského zajatia. Na konci roka 1918 vstúpil do česko-slovenských légií. Slúžil v legionárskom pluku generála Milana Rastislava Štefánika. Na Slovensko sa vrátil v roku 1920. Následne začal pracovať v Bratislave, kde sa prihlásil na štúdium práva na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Štúdium úspešne ukončil v roku 1926 ziskom titulu doktor práv (JUDr.).[4] Popri zamestnaní a štúdiu práva študoval súčasne na hudobnej škole. Po skončení štúdia začal pôsobiť ako kandidát advokácie[pozn 1]. V roku 1929 sa však stal sudcom v Trenčíne. Na tomto poste pracoval až do roku 1934. O rok neskôr sa stal súdnym radcom. V roku 1938 sa stal predsedom Krajského súdu v Trenčíne. V septembri 1939 bol preložený do Bratislavy, kde bol poverený vedením Hlavného súdu. Následne sa stal predsedom Hlavného súdu, pričom na tomto poste zotrval do roku 1944. Tu sa podieľal na príprave viacerých zákonov. Zo svojej pozície predsedu Hlavného súdu napísal v roku 1943 kritický list smerujúci voči ministerstvu pravosúdia (spravodlivosti).[1]

Napriek tomu, že patril k členom HSĽS-SSNJ, mal v tomto smere zložité postavenie, nakoľko jeho manželku považovali za neárijského pôvodu. V HSĽS-SSNJ sa aktívne angažoval, predsedal tzv. Ústrednému súdu HSĽS-SSNJ. Pôsobil tiež ako predseda Združenia štátnych a verejných zamestnancov. Krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania, konkrétne 5. septembra 1944 bol vymenovaný prezidentom Jozefom Tisom za predsedu vlády Slovenského štátu. Vystriedal tak Vojtecha Tuku, ktorý bol v tom čase už pomerne vážne chorý. Súčasne sa vo svojej vláde stal ministrom zahraničných vecí a ministrom pravosúdia (spravodlivosti). Ako predseda vlády Slovenska uzatvoril s nemeckými okupačnými jednotkami zmluvu o zásobovaní a ubytovaní. S postupom sovietskych jednotiek jeho vláda už na konci marca 1945 opustila Bratislavu a presunula sa najprv do Skalice, potom do Holíča. Následne sa vláda v apríli 1945 presunula do Nemecka, konkrétne do benediktínskeho opátstva v Kremsmünsteri. V kláštore sa ukrývalo viac ako 300 ľudí zo Slovenska, okrem prezidenta a členov vlády, aj ich príbuzní a iní predstavitelia režimu. Už 8. mája 1945 tu podpísal kapituláciu Slovenského štátu známu ako "kapitulačný akt v Kremsmünsteri"[pozn 2]. Štefan Tiso a ďalší členovia vlády boli zadržaní príslušníkmi americkej armády. 16. mája bol presunutý do amerického zajateckého tábora. V júni 1945 požiadali predstavitelia Česko-Slovenska o vydanie Štefana Tisa a zvyšných členov bývalej slovenskej vlády. 27. októbra 1945 bol vydaný do Česko-Slovenska. Najprv bol presunutý do Prahy, o dva dni neskôr do Bratislavy. Bol postavený pred Národný súd v Bratislave, ktorý viedol sudca Karel Bedrna. Po skončení vojny bol obviňovaný zo zodpovednosti nie len za uzatvorenie zmluvy s okupačnými nemeckými silami, no tiež z perzekúcie Židov a Čechov. Odsúdený bol nakoniec z dôvodu prenasledovania účastníkov Slovenského národného povstania, odsúdenia zahraničného odboja v rámci povstania, vydania 300 politických väzňov do Nemecka, uväznenia sudcov (do koncentračného tábora v Ilave), ktorí odmietli súdiť účastníkov povstania a pod. Národný súd odsúdil Štefana Tisa na trest v trvaní 30 rokov. 24. marca 1959 zomrel vo výkone trestu vo Väznici Leopoldov.[1] [2] [3] [5] [6]

Jeho brat Fraňo Tiso bol veľvyslancom Slovenského štátu v ZSSR. Je zaujímavosťou, že jeho brat Jozef Tiso mal za manželku Židovku. Bývalý prezident Slovenského štátu Jozef Tiso bol jeho bol treťokolenným bratrancom. Starý otec bývalého prezidenta Jozefa Tisa, Jozef "Karo" Tiso, bol bratranec starej mamy Štefana Tisa, Terézie Tisovej.[1]

Výroky Štefana Tisa[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovenské národné povstanie reagoval Štefan Tiso nasledovne: "Nebudeme váhať ani len na chvíľu, aby sme české a židovské živly, ktoré sa previnili pri vyvolaní krvavého diela proti slovenskému národu a slovenskému štátu, navždy eliminovali z nášho národného prostredia".[7]

Po vyvraždení 149 obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň, ktoré sa udialo 21. januára 1945, sa Štefan Tiso o dva dni vyjadril v Slovenskom sneme, že aj za týchto okolností Slovensko verne vytrvá po boku Veľkonemeckej ríše bez ohľadu na obete.[8]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V súčasnosti je ekvivalentom kandidáta advokácie už advokátsky koncipient.
  2. Časť súčasných historikov považuje dátum podpisu kapitulácie za oficiálny dátum zániku Slovenského štátu. Bývalí predstavitelia Slovenského štátu v exile však takéto konštatovanie odmietali.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 –1989 [online]. Bratislava : Slovenská advokátska komora, 2008.
  2. a b Kto vlastne kapituloval v Kremsmünsteri [online]. Bratislava : Denník Pravda, [cit. 2018-01-08]. Dostupné online.
  3. a b Denník Dr. Štefana Tisu [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2006, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  4. Štefan Tiso [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  5. Smrť prišla zo vzduchu [online]. noveslovo.sk, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  6. Proces s Jozefom Tisom [online]. upn.gov.sk, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  7. SNP a kolaps režimu HSĽS [online]. historickarevue.com, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  8. PREDSTAVTE SI ŠTÁT – ŠTÁT PRE VŠETKÝCH [online]. jetotak.sk, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.