Hainburg an der Donau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′52″S 16°56′31″V / 48,147777777778°S 16,941944444444°V / 48.147777777778; 16.941944444444
Hainburg an der Donau
mesto
Hainburg an der Donau (1).JPG
AUT Hainburg an der Donau COA.jpg
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Dolné Rakúsko
Okres Bruck an der Leitha
Nadmorská výška 161 m n. m.
Súradnice 48°08′52″S 16°56′31″V / 48,147777777778°S 16,941944444444°V / 48.147777777778; 16.941944444444
Rozloha 25,02 km² (2 502 ha)
Obyvateľstvo 6 106 (1. január 2014)
Hustota 244,04 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2410
ŠÚJ 3 07 10
Poloha mesta v Rakúsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rakúsku
Au am LeithabergeBad Deutsch-AltenburgBergBruck an der LeithaEnzersdorf an der FischaGöttlesbrunn-ArbesthalGötzendorf an der LeithaHainburg an der DonauHaslau-Maria EllendHof am LeithabergeHöfleinHundsheimMannersdorf am LeithagebirgePetronell-CarnuntumPrellenkirchenRohrauScharndorfSommereinTrautmannsdorf an der LeithaWolfsthalDolné RakúskoPoloha obce Hainburg an der Donau v okrese Bruck an der Leitha (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha mesta v rámci okresu Bruck an der Leitha
Wikimedia Commons: Hainburg an der Donau
Webová stránka: www.hainburg.at

Hainburg an der Donau (slov. Hájhrad ) je mesto v Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha v spolkovej krajine Dolné Rakúsko. Je to najvýchodnejšie rakúske mesto s malebnými uličkami, mohutnými stredovekými bránami a mestskými hradbami.

Prvá písomná zmienka o meste sa nachádza už v najstaršej nemecky písanej literárnej pamiatke z konca 12. storočia Niebelungenlied. Nad mestom sa vypína hrad, ktorý začali budovať v 11. storočí na príkaz cisára Henricha III. Symbolom mesta je najväčšia európska mestská brána zo stredoveku z 13. storočia. Každoročne v júni sa v meste konajú stredoveké historické trhy a na hrade počas leta Hradné hry Hainburg.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v spádovej oblasti hlavného mesta Slovenska, Bratislavy, tiež leží pri rieke Dunaj, pričom centrum mesta je od Bratislavského hradu vzdušnou čiarou vzdialené asi 12 km západným smerom, od Devínskeho hradu len 4 km juhozápadne.

45,87% rozlohy mesta je zalesnených, 54,13% je využívaných na poľnohospodárske účely.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1050 na území Hainburgu vznikol hrad. V 13. storočí malo mesto dve brány, 15 veží a 2,5 km dlhý múr. V roku 1108 sa novým majiteľom hradu stala dynastia Babenbergovcov. Od roku 1629 hrad patrí mestu. V roku 1683 bolo mesto vyplienené Turkami, ktorí obliehali Viedeň. Zahynulo pritom 8 000 obyvateľov. Svoje školské roky 1738 - 1740 tu strávil významný hudobný skladateľ Joseph Haydn. Po skončení 1. svetovej vojny získal Hainburg prívlastok najvýchodnejšieho mesta Rakúska. Dnes je mesto súčasťou Národného parku Donau-Auen.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské hradby a múr sú stavebná pamiatka európskeho rozmeru (siahajúca do 1. polovice 13. storočia); s mnohými vežami a bránami je najkompletnejšou a najmonumentálnejšou zachovanou mestskou hradbou tejto doby v strednej Európe. Mestský múr je vysoký miestami až 12 m a 2,2 m hrubý, len v severozápadnej časti vo väčšom rozsahu zbúraný, resp. prestavaný, inak vo veľkom rozsahu zachovalý.
Vstupná brána hradu
  • Mestské brány
    • Viedenská brána je najvýznamnejšia rakúska mestská brána z 13. storočia (1230 - 1240). V oblasti brány sú dve postavy rytierov. Na severozápadnej strane je kvádrový výstupok s rozprávkovou bytosťou. V hornom podlaží je regionálne múzeum, múzeum tabaku, predhistorická zbierka a múzeum karpatských Nemcov.
    • Uhorská brána je mestská brána z 13. storočia. Na strane mesta, na fasáde veže je kvádrový výstupok s rozprávkovou postavou.
    • Rybárska brána (Fischertor) je 4-poschodová bránová veža z 2. polovice 13. storočia, stavebná zmeny v 15. a 16. storočí.
  • Zrúcanina hradu Hainburg je dominantná a zďaleka viditeľná, poloha a terén optimálne využitá na komplex s prevažnou časťou stredovekých stavebnín, ktoré boli pravdepodobne v roku 1050 z Bad Deutsch-Altenburgu preložené na vrch Schloßberg. V roku 1200 prvý významný pobyt vojvodu Leopolda VI., v roku 1226 rezidencia vojvodkyne Theodory. V roku 1243 pobyt vojvodu Friedricha II., od roku 1248 sídlo Fridrichovej sestry Margaréty. V roku 1252 sa tu konala jej svadba s Přemyslom Otakarom II. (hradná kaplnka sv. Pankráca).
  • Sakrálne objekty::
    • Farský kostol sv. Filipa a Jakuba (1236, pôvodne kaplnka sv. Jakuba a Kataríny, okolo roku 1400 zväčšená, prestavaná okolo roku 1700 pod vedením Matthiasa Gerla)
    • Kaplnka sv. Ulricha (pôvodne kaplnka pri nemocnici, pochádza z roku 1383) pri Ulrichsheime
    • Cintorínska kaplnka sv. Rochusa a Sebastiana (pôvodne morová kaplnka, z roku 1679)
    • Evanjelický kostol Martina Luthera z roku 2011 od architektov COOP Himmelb(l)au[1]
  • Na námestí je Stĺp svätej Márie (jeden z najkrajších rokokových stĺpov Dolnom Rakúsku, vytvorený v roku 1749 Martinom Vögerlom), Haydnov studňa a socha svätého Jána Nepomuckého
  • Početné staré meštiacke domy, stĺpy a malé pamätníky
  • Ruina hradu Röthelstein (1170/80), asi 2 km východne od mesta na dominantnej vyčnievajúcej vápencovej skale nad Dunajom.
Hainburg-pohľad z hradu

Ekonomika a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 bolo v meste 242 obchodov, pričom 29 malo poľnohospodársky alebo lesnícky význam. Celkovo mesto zamestnáva 2 512 osôb. Nezamestnaných bolo 70 ľudí. Najvýznamnejším zamestnávateľom bol v minulosti tabakový priemysel.

Verejnú dopravu do obce zabezpečujú linky integrovaného dopravného systému VOR, pričom nosnou linkou je tu vlaková S7 (Wien - Wolfsthal). Taktiež tu v hodinovom takte premáva nezaintegrovaná linka 901 Dopravného podniku Bratislava s trasou Bratislava - Wolfsthal - Hainburg.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.archiweb.cz/news.php?action=show&id=10516&type=2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]