Preskočiť na obsah

Babenbergovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Babenbergovci

Erb rakúskych Babenbergovcov
KrajinaAUT Rakúsko
Materská dynastia(Traungauerovci, Eppensteinovci)
TitulyMarkgróf, Vojvoda
Rok založenia
dynastie
976 (udelenie Východnej marky)
Rok zániku dynastie1246
Starobylý erb Babenbergov ako rakúskych markfrófov
Rodový erb Babenbergov zdedený po Traungauerovcoch, štajerských markgrófov, ktorí ho zdedili po korutánskych Eppensteinovcoch

Babenbergovci (nem. Babenberger) bol nemecko-rakúsky šľachtický rod pôvodom z historického územia povodia Mohanu a stredného Rýna (Bamberg), v rokoch 9761246 prvá rakúska panovnícka dynastia.

V roku 976 udelil Otto II. grófovi Leopoldovi I. (976–994) v léno východnú bavorskú marku a v roku 996 je po prvý krát doložený názov Ostarrîchi (teda Východná ríša, Východná marka, prenesene Rakúsko v územnom zmysle ).[1] Počiatkom druhej polovice 11. storočia začali babenberskí markgrófovia vyvíjať vlastnú politiku, ktorá mala za ciel oslabiť moc nemeckých cisárov na území, ktoré spravovali Babenbergovci. To viedlo k tomu, že Leopold II. Babenberský v boji o investitúru podporoval pápeža, čo bolo v rozpore so záujmami vtedajšieho nemeckého cisára Henricha IV., ktorý problematickú Východnú marku daroval svojmu spojencovi, českému kniežaťu Vratislavovi II.. Vratislav II. sa snažil toto územie vojensky ovládnuť ale aj cez počiatočné úspechy (víťazstvo v bitke pri Mailbergu 1082) sa mu to nepodarilo.

Pre vznik Rakúska bola kľúčová vláda Leopolda III. (rakúsky markgróf od 1096 do 1136), ktorý si sobášom s dcérou Henricha IV., ktorá bola zároveň vdovou po Fridrichovi Švábskom, zaistil príbuzenstvo s oboma nemeckými cisárskymi rodmi. Svojou ďalšou politikou sa Leopold pokúšal upevniť pozíciu svojho markgrófstva. V roku 1125 sa na základe príbuzenských vzťahov neúspešne pokúsil kandidovať za rímskonemeckého cisára. Leopold III. bol v roku 1163 vyhlásený za patróna Rakúska a v roku 1485 kanonizovaný.

Henrich II. v roku 1143 obdržal do svojho léna Bavorsko, toho sa však bol nútený vzdať už v roku 1156. Vzdanie Bavorska sa v prospech rodu Welfov (Henrich Lev) prinieslo Babenbergom tzv. privilegium minus, ktorým obdržali od cisára Fridricha I. Barbarossu dosť rozsiahle práva okrem iného aj nástupníctvo v ženskej línii a povýšenie rakúskeho markgrófstva na rakúske vojvodstvo.

V roku 1192 ovládol Leopold V. Babenberg Štajersko a posledný Babenberg Fridrich II. Bojovný chcel povýšiť Rakúsko na kráľovstvo, ale padol v roku 1246 v bitke na Litave, čím vymreli Babenbergovci po meči.

Po smrti posledného mužského člena rodu Fridricha II. sa začali zdĺhavé spory okolitých vládcov krajín o Rakúsko. Na štvrť storočie (1251–1276) sa v krajine presadil neskorší český kráľ Přemysl Otakar II..

Zoznam babenberských panovníkov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rodokmeň Babenbergovcov v Klosterneuburgu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ostarrîchi 996–1996 Tausend Jahre Name Österreich [online]. [Cit. 2007-07-11]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Babenberkové na českej Wikipédii.