Zniev (hrad)
| Zniev | |
| Znievsky hrad | |
| zrúcanina | |
 Znievsky hrad, palác dolného hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Martin |
| Obec | Kláštor pod Znievom |
| Nadmorská výška | 985 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′6.06″S 18°46′22.13″V / 48,9683500°S 18,7728139°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | z obce Kláštor pod Znievom |
   Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
| |
  Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zniev (-normovaný názov[1]; iné názvy: Znievsky hrad; vo vrcholnom stredoveku: Turiec, Turčiansky hrad) je zrúcanina na vápencovom vrchu Zniev vo výške 985 m n. m., teda takmer 500 m nad mestečkom Kláštor pod Znievom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú časť Malej Fatry.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V listine z roku 1243, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV., sa hrad uvádza ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad.
Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom, a preto sa volal Turčianskym. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tomto čase ho rozšírili o objekt situovaný východne, na nižšie položenej terase. V 14. storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikla samostatná Turčianska stolica. Jej sídlom sa stal Sklabinský hrad.
Význam hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Jána Zápoľského. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 hrad získali Bočkajovci, 1681 Tököliovci a 1705 Rákociovci. Posledná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal.
V rokoch 1962 – 1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum (G. Balaša).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Na najvyššom mieste vrchu Zniev stáli budovy horného hradu, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove, vzdialenej od horného hradu asi 100 m. Horný hrad chránila šijová priekopa a vežová stavba. Ďalej tu boli pravdepodobne hospodárske budovy a obytné budovy stráží. Dolná novšia budova bola pravdepodobne typu palácovej stavby, ale mala aj obranné prvky. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a bol klasickým stredovekým hradom.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14. storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádre a na severe, smerom do priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí len torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Horný hrad je odčítateľný v konfigurácii terénu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.