Zniev (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°58′04″S 18°46′11″V / 48,9679°S 18,7698°V / 48.9679; 18.7698
Zniev
vrch
Znievsky hrad.jpg
Vrcholová časť s ruinou hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Martin
Obec Kláštor pod Znievom
Pohorie Žiar
Podcelok Sokol
Povodie Turiec
Nadmorská výška 985 m n. m.
Súradnice 48°58′04″S 18°46′11″V / 48,9679°S 18,7698°V / 48.9679; 18.7698
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z Kláštora pod Znievom
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zniev (985 m n. m.) je tretí najvyšší vrch pohoria Žiar. Nachádza sa približne 10 km severozápadne od Turčianskych Teplíc.[1] Na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny Znievskeho hradu.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v severnej, najvyššej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Sokol.[2] Vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Martin a v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom. Masív leží v povodí rieky Turiec.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrch je najsevernejším masívom pohoria Žiar, oddelený výrazným sedlom od masívu Chlievísk (1 024 m n. m.), najvyššieho vrchu horského celku. Predstavuje teda zakončenie hrebeňa. Severné svahy odvodňujú prítoky potoka Vríca, východné svahy odvádzajú vodu menšími prítokmi Znievskeho potoka a potokom Vedžer priamo rieke Turiec.[1] Prevažná časť vrchu je husto zalesnená a poskytuje tak len veľmi obmedzené výhľady, výnimkou je vrcholová časť s ruinou Znievskeho hradu, odkiaľ sú výhľady možné.

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vďaka nadmorskej výške a polohe ponúka vrchol Znievu zaujímavý výhľad na okolité vrchy, susednú Malú Fatru a Turčiansku kotlinu. Najvyššia, juhozápadne situovaná časť i lokalita hradu však pri vhodných podmienkach umožňujú pozorovať susedné pohoria Veľká Fatra a Kremnické vrchy, pri troche šťastia aj Veľký Choč a vrcholky Oravskej Magury a Západných Tatier.[3]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
  3. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]