Vysoký vrch (vrch v Žiari)
| Vysoký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Obce | Dubové, Sklené |
| Pohorie | Žiar |
| Podcelok | Horeňovo |
| Povodie | Turiec |
| Nadmorská výška | 829,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′42″S 18°46′45″V / 48,8116°S 18,7793°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký vrch (829,3 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Sklené, približne 8 km juhozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horeňovo.[3] Vrch leží na území Žilinského kraja, v okrese Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územie obcí Dubové a Sklené.[4] Nachádza sa mimo hlavného hrebeňa a nevedie naň značená trasa.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vysoký vrch je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa z masívu Nemcova. Nakoľko je v susedstve podobne vysokého a homogénneho hrebeňa, pôsobí pomerne nevýrazne. Severozápadne susedí Požežská hlava (673 m n. m.), severne Širiakovo (722 m n. m.) a Podhoreň (750 m n. m.), západne Nemcovo (832 m n. m.) a južne Horeňovo (892 m n. m.).[5][6] Vysoký vrch patrí do povodia rieky Turiec; západné, južné a východné svahy odvodňuje Hájsky potok, severnú časť masívu odvodňuje potok Lúčna. Najbližšími sídlami sú na juhu ležiace Sklené, severne situované Dubové a juhozápadným smerom ležiace Ráztočno, Jalovec a Chrenovec-Brusno.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý porast Vysokého vrchu umožňuje obmedzený výhľad na okolie. Z vhodných miest je vidieť okolité vrchy pohoria Žiar, no tiež Turčiansku kotlinu, Malú a Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Strážovské vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup vedie hrebeňom z turistickej magistrály alebo z okolitých obcí.
- po
značke (Cesta hrdinov SNP) cez Chrenovské lazy:
- zo severozápadu z Vyšehradského sedla cez rázc. Panský háj
- od juhovýchodu z Bralovej skaly cez Sklenianske lúky[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 56.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.