Preskočiť na obsah

Zniev (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zniev
Znievsky hrad
zrúcanina
Znievsky hrad, palác dolného hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Martin
Obec Kláštor pod Znievom
Nadmorská výška 985 m n. m.
Súradnice 48°58′6.06″S 18°46′22.13″V / 48,9683500°S 18,7728139°V / 48.9683500; 18.7728139
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Kláštor pod Znievom
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu na Slovensku
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Poloha Znievskeho hradu v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Zniev Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zniev (normovaný názov[1]; iné názvy: Znievsky hrad; vo vrcholnom stredoveku: Turiec, Turčiansky hrad) je zrúcanina na vápencovom vrchu Zniev vo výške 985 m n. m., teda takmer 500 m nad mestečkom Kláštor pod Znievom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú časť Malej Fatry.

V listine z roku 1243, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV., sa hrad uvádza ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny kráľa Bela IV. z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad.

Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom, a preto sa volal Turčianskym. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tomto čase ho rozšírili o objekt situovaný východne, na nižšie položenej terase. V 14. storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikla samostatná Turčianska stolica. Jej sídlom sa stal Sklabinský hrad.

Význam hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie, hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Jána Zápoľského. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal, ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 hrad získali Bočkajovci, 1681 Tököliovci a 1705 Rákociovci. Posledná správa z roku 1713 nás informuje, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal.

V rokoch 1962 – 1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum (G. Balaša).

Na najvyššom mieste vrchu Zniev stáli budovy horného hradu, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove, vzdialenej od horného hradu asi 100 m. Horný hrad chránila šijová priekopa a vežová stavba. Ďalej tu boli pravdepodobne hospodárske budovy a obytné budovy stráží. Dolná novšia budova bola pravdepodobne typu palácovej stavby, ale mala aj obranné prvky. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a bol klasickým stredovekým hradom.

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14. storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádre a na severe, smerom do priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí len torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Horný hrad je odčítateľný v konfigurácii terénu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zniev (hrad)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]