Ivankovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rodový erb

Ivankovci bol šľachtický rod na území dnešného Slovenska, spriaznený s rodom Huntovcov-Poznanovcov. Jeden z Ivankovcov sa stal zakladateľom rodu Forgáčovcov.

Rodová tradícia[upraviť | upraviť zdroj]

Siedmi potomci zakladateľa rodu ivankovského, Ivanku Lysého, sprevádzali Ondreja II. do Svätej Zeme ako križiaci. Keď sa navrátili do Turca, dostali roku 1218 za svoje vojenské zásluhy a preto, že tam zachránili kráľovi život, v Turci, pri dnešných Dražkovciach, čiastku zeme, ktorá sa v listinách menovala raz Erden, raz Jordán, vraj na pamiatku výpravy do Svätej Zeme. I potoky na tomto území nazvali a ešte dnes menujú sa Jordánom a Cedronom. V tie samé časy založili kostol svätej Heleny.

Ďalší potomci, Ondrej a Tomáš, roku 1241 zachránili život kráľa Belu IV., keď mu Tomáš po nešťastnej bitke s Tatármi pri rieke Slaná (Šajava) na úteku oddal svojho rýchleho koňa, na ktorom kráľ ušiel. Tomáša dorúbali Tatári, Ondrej sa zachránil, a prichýlil aj unaveného kráľa na svojom hrade znievskom a v odmenu za obetavosť a hrdinstvo oboch bratov dostal znievske panstvo. V súčasnosti historici považujú pobyt a záchranu Bela IV. na hrade Zniev za potvrdený fakt.

Ďalší potomok Blažej, ktorý sa stal zakladateľom rodu Forgáčovského, zabil 7. februára 1387 uchvatiteľa trónu Karla Durazzo (Karol III. Neapolský, vládol v Uhorsku ako Karol II.), za čo ho kráľovná Mária Uhorská obdarila výsadami a majetkami (hrady Gýmeš a Halič).

Blažej prevzal vyobrazenie Márie do erbu a podľa legendy, prijal meno Forgáč (Forgách). V skutočnosti priezvisko začal používať už Mikuláš Forgách, ktorý žil okolo roku 1333.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marta Herucová: Hrobka Forgáchovcov v Haliči [online]. [Cit. 2006-10-11]. Dostupné online. Archivované 2007-02-03 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]