Komitát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Komitát (iné názvy: kráľovský komitát[1], hradské španstvo[1], kráľovská župa[2]) je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od konca 10. storočia do 13./14. storočia.

Komitáty (aspoň niektoré) sa ďalej delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Okrem toho existovali malé, tzv. pohraničné komitáty, ktorých úlohou bola ochrana hraníc, a ktoré zanikli so vznikom stolíc. Nitrianske kniežatstvo v roku 1042 pozostávalo vtedy z 9 komitátov.[3] Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45 – 50 komitátov.

Začali vznikať asi už za Gejzu, najneskôr však za Štefana I. V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky Veľkej Moravy. Uhorsko bolo centralizovaným štátom, ktorý bol rozdelený na kráľovské komitáty spravované hodnostárom. Hodnostárom na čele bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan.

Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal aj svoje meno.

Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky s cieľom spravovať kráľovský majetok (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od stolíc, ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami.

Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.[4]

V latinčine – vtedajšom úradnom jazyku – mal tento útvar veľa rôznych označení, až v 13. storočí sa ustálil názov „comitatus“, odkiaľ pochádza aj slovo komitát. V maďarčine sa pravdepodobne tiež používalo viacero názvov, jeden z nich bol megye [vyslov: meďe], čo je slovo odvodené zo slovanského *medja (alebo zo slovenského medzä či bulharského mežda), ktoré pôvodne v slovanských jazykoch aj maďarčine označovalo (a v slovenčine ako medza a v slovinčine ako meja dodnes označuje) skôr územnú hranicu.

Koncom 10. storočia vznikli: Bratislavský, Komárňanský, Nitriansky a Ostrihomský komitát. Začiatkom 11. storočia Hontiansky a Tekovský, neskôr (stále ešte v 11. storočí) Abovský, Novohradský, Trenčiansky a Zemplínsky komitát. Následne v 12. storočí Gemerský, Spišský, Turniansky, Užský a Zvolenský komitát a v prvej polovici 13. storočia Šarišský komitát.[5]

Na Slovensku sa nachádzali[6]:

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b HRADNÉ ŠPANSTVO. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 238.
  2. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 263.
  3. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 113.
  4. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.
  5. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 567 s. (Svet vedy; zv. 30.) ISBN 978-80-224-1292-6. S. 75.
  6. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 567 s. (Svet vedy; zv. 30.) ISBN 978-80-224-1292-6. S. 62 – 74.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]