Tekovská župa (Uhorsko)
Tekovská župa | ||
Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
Štát | Uhorsko | |
---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko | |
Sídlo župy | Zlaté Moravce | |
Rozloha | 2 724 km² | |
Obyvateľstvo | 178 500 (1910) [1] | |
- | 142 691 (1880) [2] | |
Hustota | 65,5 obyv./km² | |
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 54,8 % Maďari 34,7 % Nemci 9,7 % | |
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 29,52 % Nemci 11,82 % Slováci 55,44 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0 % Ostatní 0,27 % | |
Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 85,9 % Reformovaná k. c. 9,4 % Evanjelické a. v. 1,8% Židovské 2,8 % | |
Wikimedia Commons: Bars County | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Tekovská župa resp. Tekovská stolica resp. Tekovský komitát (iný názov: Tekov; lat. comitatus Barsiensis, nem. Komitat Bars(ch)/Bars(ch)er Gespanschaft alebo Bars(sch), maď. Bars vármegye alebo Bars) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
V súčasnosti je Tekov neformálny názov príslušného slovenského regiónu.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Územie Tekova leží pozdĺž rieky Hron a pokrýva zhruba územie dnešných okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zlaté Moravce a západnú časť okresu Levice. Rozloha Tekovskej župy bola v r. 1910 okolo 2 724 km².
Centrum
[upraviť | upraviť zdroj]Centrom Tekovskej župy do r. 1321 bol Tekovský hrad (lat. castrum Borsiensis) postavený v 11. storočí, zničený v 14. storočí, dnes súčasť obce Starý Tekov; neskôr Levický hrad a Levice, od r. 1580 Topoľčianky a od konca 18. storočia Zlaté Moravce.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Tekovský komitát vznikol v 11. storočí. Najneskôr v druhom desaťročí sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Slúžnovské okresy Oslany a Šúšol (severná časť neskoršej Tekovskej stolice) boli k Tekovu pripojené v 12. storočí, potom k Zvolenskému domíniu a od začiatku 14. storočia opäť k Tekovu. Juhovýchodná časť Tekova patrila do 13. storočia k Ostrihomskej stolici. Počas tureckého ohrozenia bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté Moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku a Žiar nad Hronom, Veľké Pole a niekoľko iných zase Novohradskému sandžaku.[5]
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa stala súčasťou Česko-Slovenska.
Počas 2. svetovej vojny, keď sa južné Slovensko stalo súčasťou Maďarska, bola južná časť Tekova, po Viedenskej arbitráži, pripojená k Maďarsku. Spolu s južnou časťou bývalej Hontianskej župy vznikla vo vojnovom Maďarsku župa Tekov-Hont (po maďarsky: Bars-Hont) s centrom v Leviciach.
Po 2. svetovej vojne sa celý Tekov opäť stal súčasťou Česko-Slovenska.
Okresy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1891 sa Tekov delil na päť slúžnovských okresov (pozri mapa)[5]:
a nasledovné mestá (nezávislé) so zriadeným magistrátom:
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]V Kremnici boli bane na zlato. V Novej Bani robili sa mlynské kamene a v Oroske bol cukrovar.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 127–135.
- ↑ Stanislav Klíma, Slovenská vlasť, s. 59, 1921
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SITÁR, Tomáš. Osídlenie Tekovskej stolice v stredoveku. 1. vyd. Krná : Miloš Hric, 2020. 891 s. ISBN 978-80-973390-5-0.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tekovská župa (Uhorsko)