Ferdinand Milučký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand Milučký
slovenský architekt
slovenský architekt
Narodenie 26. september 1929 (88 rokov)
Rajec, Slovensko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ferdinand Milučký
Dom umenia Piešťany (1974-1979)

Ing. arch. Ferdinand Milučký (* 26. september 1929, Rajec) je slovenský architekt a projektant.

Venuje sa občianskej a bytovej výstavbe, ako aj výstavníctvu. Je autorom krematória v Bratislave, spoluautorom sídliska Trávniky v Bratislave, Domu umenia v Piešťanoch, budovy bývalého česko-slovenského veľvyslanectva v Ríme a pod. Cena Dušana Jurkoviča (1964, 66, 67, 72, 88), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1. september 2005).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinand Milučký sa narodil v Rajci. Jeho otec bol klampiarom. Formovala ho história rodného mesta i ľudová architektúra okolitých dedín.

Po absolvovaní gymnázia sa zapísal na Slovenskú vysokú školu technickú (dnes Slovenská technická univerzita) a postupne sa dostával do kontaktu s modernou. Jeho profesorom bol Jan E. Koula. Ako jeho asistent sa Milučký zúčastnil na výskumoch ľudovej architektúry. Zrejme práve tu sa mu podarilo preniknúť do najhlbšej podstaty ľudovej architektúry, čo neskôr hojne využíva vo svojich dielach.

Dnes je čestným občanom mesta Rajec, pre ktoré v roku 1991 rekonštruoval renesančnú radnicu na Námestí SNP, žije v Bratislave vo vlastnom dome, na ktorom môžeme čítať mnohé charakteristické prvky jeho tvorby.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorivo si bol blízky s Emilom Bellušom, s ktorým sa ako jeho asistent zúčastnil na súťažných projektoch bratislavského Slavína a veľvyslanectva v Pekingu. V roku 1958 začal tvoriť v Krajskom projektovom ústave v Bratislave. Od roku 1970 v Združení projektových ateliérov a napokon sa vrátil do Stavoprojektu. Vo svojej tvorbe si často prizýval umelcov galandovskej skupiny.

Na začiatku spolupracoval s Vojtechom Vilhanom. Podarilo sa mu úspešne vyhnúť socialistickému realizmu. V tomto období robil najmä výstavy Expo 67 v Montreale, interiér Bratislavskej reštaurácie a Slovenskej koliby, výstava Družstevný byt v Bratislave (1958)

V 60. rokoch prichádza jeho prvá veľká príležitosť - má to byť prvé krematórium na Slovensku. Na projekte začal pracovať v roku 1962.

70. roky - Dom umenia Piešťany

Celé 80. roky pracuje v prostredí pamiatkovej zóny Bratislavy - historické jadro a Hradný vrch. Jeho návrhy však zostali z veľkej väčšiny nerealizované. V spolupráci s architektami Petrom Boudom, Ivanom Masárom a akademickým sochárom, docentom Askoldom Žáčkom navrhuje v druhej etape obnovy bratislavskéh hradného areálu expozíciu Klenoty dávnej minulosti Slovenska.

Z ďalšej tvorby: Výstavné pavilóny PKO (1975), sídlisko Trávniky (1968) a Park Andreja Hlinku (1978), ktoré sú súčasťou bratislavskej mestskej časti Ružinov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]