Askold Žáčko
| Askold Žáčko | |
| slovenský sochár, sklársky dizajnér | |
| Narodenie | 15. február 1946 Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. december 1997 (51 rokov) Bratislava, Slovensko |
Askold Žáčko (* 15. február 1946, Bratislava – † 5. december 1997, tamže[1]) bol slovenský sochár, sklársky dizajnér, šperkár a spolupracoval na viacerých realizáciách pre architektúru.[2] Patril k uznávaným členom tzv. bratislavskej sklárskej školy.[3]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Askold Žáčko sa narodil v Bratislave. Jeho otec bol právnik Ján Žačko a mama Anna Macenková pracovala ako učiteľka. Po rozvode rodičov sa presťahovali s mamou najskôr do Čadce, neskôr do Žiliny.[4]
Po skončení štúdia na Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode (1961 – 1964), krátko pracoval v Slovenských závodoch technického skla v Bratislave.[3] V štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení Sklo v architektúre u docenta Václava Ciglera (1965 – 1971).
Na jeseň v roku 1979 prevzal vedenie ateliéru po svojom profesorovi, ktorý sa pre nezhody s vedením školy rozhodol pre návrat do Prahy. Školský ateliér zariadil vlastnými strojmi, aby si študenti mohli osvojiť si sklárske technológie.[5] Ateliér sa začal popri voľnom umení a riešeniach pre architektúru viac venovať aj priemyselnému dizajnu. Oddelenie dostalo nový názov – Oddelenie sklárskeho výtvarníctva. Viedol ho až do roku 1990 kedy školu musel opustiť ako väčšina predrevolučných pedagógov. Popri tom v rokoch 1981 – 1990 vykonával funkciu predsedu výtvarnej rady VHJ Tatrasklo. Vďaka tomu sa mu podarilo v Lednických Rovniach vytvoriť experimentálnu dielňu.
Po odchode z VŠVU sa venoval nábytkovému a interiérovému sklárskemu dizajnu, ktorý realizoval vo firme Žáčko-Asgif v Bratislave.[3]
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Žáčko sa paralelne venoval úžitkovému nápojovému sklu, šperku a vytvoril viacero riešení pre architektúru. Napr. osvetľovacie telesá, plastiky a úžitkovo-dekoratívne prvky pre Klenotnicu na Bratislavskom hrade, svietidlá a reliéfy pre novostavbu Národnej rady SR. Hlavným predmetom jeho tvorby bola sklenená plastika z optického brúseného skla. Strohá geometria foriem, ktorá vďaka farbe a narúšaniu štruktúr dokázala jeho chladným plastikám dodať nádych života.
Navrhovaniu úžitkového skla sa venoval už od svojho štúdia. Žáčkove nápojové sklo sa inšpirovalo tzv. ľudovým sklom, ktoré sa vyrábalo kedysi v 19. storočí v zaniknutých sklárňach na Slovensku.
Samostatné výstavy[6] (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- 1986: Trenčín, Galéria Miloša Alexandra Bazovského (SK)
- 1986: Bratislava, Galéria Cypriána Majerníka (SK)
- 1989: Frankfurt nad Mohanom, Galerie Gottschalk-Betz (DE)
- 1990: Banská Bystrica, Stredoslovenská galéria (SK)
- 1991: Bratislava, Galéria Cypriána Majerníka (SK)
- 1992: Drachselsried, Galerie Herrmann (DE)
- 1992: Mníchov, First Glas Galerie (DE)
- 1992: Mníchov, Essener Glasgalerie (DE)
- 1993: Essen, First Glas Galerie (DE)
- 1993: New York, Miller Gallery (USA)
- 1994: Hamburg, Galerie L (DE)
- 1995: Ženeva, Galerie Voutat (CH)
- 1997: Londýn, The Studio Glass Gallery (UK)
- 2006: Bratislava, Galéria mesta Bratislavy (SK)
Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- Zlatá medaila na svetovej súťaži plastiky, Kanazawa 1992
- Cenu ZSA za Klenotnicu na Bratislavskom hrade v spolupráci s architektmi – Ferdinand Milučký, Peter Bouda a Ivan Masár, 1988
Zastúpenie vo verejných zbierkach[7] (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- Ermitáž, Petrohrad
- Umeleckopriemyslové múzeum, Praha
- Moravská galéria, Brno
- Severočeské múzeum, Liberec
- Slovenská národná galéria, Bratislava
- Slovenské národné múzeum, Bratislava
- Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
- Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava
- Kysucká galéria, Oščadnica
- Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava
- MUDAC Musée de design et d'arts appliqués contemporains, Lausanne
- Iparművészeti Múzeum, Budapešť
- Rippl-Rónai Múzeum, Kaposvár
- Museum Jan van der Togt, Amstelveen
- Glasmuseet, Ebeltoft
Realizácie pre architektúru[8] (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- Vitráž I-II., Brána Mateja Korvina na Bratislavskom hrade, architekt – Dušan Martinček, 1974
- Svetelný reliéf pre čitáreň, Svetelno dekoratívne plastiky, Osvetľovací reliéf a svietidlo, Účelové zariadenie Slovenského fondu hudobných skladateľov Dolná Krupá, architekt – R. Palio, 1977
- Dekoratívny svetelný reliéf, Okno „Prúdenie“, Obradná sieň MsNV Sládkovičovo, architekt – Pavol Bučič, 1977
- Dekoratívny svetelný reliéf „Kubus“, Dekoratívno-osvetľovacia plastika „Fuga“ , Zastupiteľský úrad ČSSR v Tokiu, architekt – D. Kvíz, 1978
- Dekoratívno-osvetľovací reliéf „Štátnosť“, Dekoratívno-osvetľovacia plastika „Sieň“, Dekoratívna plastika „Kalamár“, Obradná sieň MsNV vo Zvolene, architekt – D. Kvíz, 1978
- Dekoratívna plastika „Stom života“, Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve, architekt – Ľudovít Jendreják, 1980
- Okno I-II, Čelná stena so štátnym znakom, Obradná sieň MsNV v Šuranoch, architekt – Jozef Martinka , 1984-1985
- Čelná stena so štátnym znakom, Obradný stôl „Triangel“, Zadná stena so znakom mesta Čalova, Obradná sieň MsNV v Čalove, architekt – Benedek Kmoško , 1985
- Dekoratívne plastiky - prvky ozelenenia, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, architekt interiéru – Peter Peressényi, 1980
- Pyramidálny objekt a pylón na inštalovanie Venuše, sústava sklenených objektov - vitrín sklenené prvky zábradlia, celo-sklenené pancierové dvere s optickou štruktúrou, Klenotnica na Bratislavskom hrade v spolupráci s architektmi – Ferdinand Milučký, Peter Bouda a Ivan Masár, 1988
- Riešenie okenných otvorov, Zichyho palác v Bratislave, architekti – Rastislav Janák (architekt) a Oľga Janáková, 1988
- Sklené objekty na ukončenie pylónov na hlavnom schodisku budovy, Správa účelových zariadení v Bratislave, architekti – Jozef Hauskrecht a Pavel Suchánek, 1991 - 1992
- Ústredný luster v zasadacej sále, osvetlenie malej rokovacej miestnosti, svetelný objekt na hlavnom schodisku, sklenený reliéf „Život“, Budova Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave, architekti – Ľudovít Jendreják, Peter Puškár a Ján Šilinger 1992 - 1993
- Sklenená plastika pre pracovný stôl guvernéra NBS, svietidlá pre kanceláriu a zasadaciu miestnosť guvernéra, kryt pre nástupný priestor kancelárií, celo-sklenený paraván pre foyer, Stará budova Národnej banky Slovenska v Bratislave, architekt – Bohuslav Pernecký 1994
- Osvetlenie kancelárie prezidenta, reliéf Bratislava pre salónik prezidenta, voľná sklenená plastika s logom VÚB, popolník „Oko“, popolník „Šošovky“, stolová lampa, stojanová lampa, VÚB centrála budova v Bratislave, architekti – Ján Miloslav Bahna, Pavol Adamec 1996 - 1997
- Po odchode z VŠVU v 90. rokoch sa sústredil na interiérový sklársky dizajn, ktorý realizoval vo vlastnej dizajnérsko-realizačnej firme Žáčko-Asgif spol. s.r.o. v Bratislave - 1990-1997.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ lab.SNG., [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Kniha: Sochár Askold Žáčko našiel silu v krehkosti [online]. 2018-03-04, [cit. 2019-09-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c Askold Žáčko [online]. [Cit. 2019-09-08]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 210.
- ↑ ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 10.
- ↑ ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 214.
- ↑ ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 216.
- ↑ ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 223, 224.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Askold Žáčko – diela na webumenia.sk
- Askold Žáčko – diela na dennikn.sk
- Askold Žáčko - diela na 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018[nefunkčný odkaz]
- ŽÁČKOVÁ, Agáta. Askold Žáčko. Bratislava : Petrus Publishers, 2015. S. 214.