Ľudovít Jendreják

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľudovít Jendreják
slovenský architekt a zaslúžilý umelec
Ľudovít Jendreják
Narodenie28. máj 1929 (89 rokov)
Veľká (Poprad), ČSR
Alma materFakulta architektúry SVŠT v Bratislave
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ľudovít Jendreják
Študentský domov Jura Hronca (1960 – 1967).
Biznis Centrum Kerametal (známe aj ako "bývalá budova Kerametalu") (1972 – 1973).
Obch. zastupiteľstvo v Moskve (1975).
Rezidencie ČSSR v Bonne (1975 – 1976).

Prof. Ing. arch. Ľudovít Jendreják (* 28. máj 1929) je slovenský architekt, zaslúžilý umelec

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 28. mája 1929 vo Veľkej pri Poprade. Študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1950 – 1955) (Ing. arch., prof.)

Absolvoval študijné pobyty v USA, Kanade, Japonsku, Taliansku, Nemecku, ZSSR, Francúzsku, Fínsku. V rokoch 1955 – 1968 bol projektantom, neskôr vedúcim ateliéru Stavoprojektu. Od roku 1961 do roku 1974 pôsobil ako externý pedagóg na SVŠT. V rokoch 1968 – 1990 bol pracovníkom Združených ateliérov a Štátneho projektovo-technického ústavu. Od roku 1990 pôsobí v Bratislave ako samostatný architekt.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít Jendreják pracoval vo viacerých projektových ústavoch, najdlhšie v bratislavskom ŠPTÚ, kde v kolektíve realizoval viacero významných stavieb. Tiež sa zúčastnil viacerých domácich a medzinárodných súťaží.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom a spoluautorom množstva realizácií najmä občianskej výstavby v Bratislave

  • Škola na Jelačičovej ul. (1957)
  • Dom invalidov (1958)
  • Študentský domov Jura Hronca (1960 – 1967)
  • Biznis Centrum Kerametal (známe aj ako administratívna budova Kerametal), Bratislava, Jašíkova 2, projekt 1968, realizácia 1972 – 1973
  • Nová budova SNR
    • Autori projektu: Ing. arch. Ľ. Jendreják, Ing. arch. L. Kušnír, CSc., súťaž 1974, realizácia 1979. Prístavbu úradu vlády postavili vo forme pavilónu na východnej strane letného arcibiskupského paláca na kraji historickej záhrady. S historickým objektom ju spája podzemná chodba. Pavilón má tvar kvádra, ktorého štvorcová základňa má stranu 36 m dlhú. Jeho výška iba mierne presahuje výšku rímsy historického objektu. Vonkajší vzhľad pavilónu vytvára vertikálne článkovanie fasády, kde sa striedajú pásy kamenného obkladu a štrbín s antireflexným sklom.
  • Podniky zahr. obchodu (1975)

V zahraničí[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom

  • Rezidencie ČSSR v Bonne
    • Autor projektu: Ing. arch. Ľudovít Jendreják, projekt 1975, realizácia 1975 – 1976. Objekt rezidencie v Bonne je situovaný v jedinečnej polohe nad mestom a Rýnom Rezidencia vznikla prestavbou a rozšírenou dostavbou pôvodnej vily. Objekt bol dispozične a interiérovo preriešený tak, aby svojím výrazom, funkčným a architektonickým ponímaním vyjadril obsah i poslanie zariadenia. Úpravy vychádzali z úvahy docieliť funkčné plnenie úloh, ktoré sú kladené na rezidenciu, za minimálnych nákladov pri maximálnom využití jedinečnosti pozemku vytvoriť kontaktom s prírodou kultúrnosť prostredia, čím by sa rezidencia stala dôstojným reprezentantom. Rešpektovanie jestvujúceho prírodného prostredia, optická spojitosť s okolitou prírodou boli primárnymi kritériami pre celý architektonický koncept, pričom jednota exteriéru a interiéru vychádza zo spoločenského významu obsahu objektu.
  • Budovy veľvyslanectva ČSSR v Bonne – Nemecko
    • Autori projektu: Ing. arch. Ľ. Jendreják, Ing. arch. L. Kušnír, CSc. akad. arch. Ing. P. Puškár Ing. arch. J. Silinger projekt a realizácia 1980 – 1985. V súčasnosti je to budova konzulárneho pracoviska Česka v Nemecku. Zariadení Československého veľvyslanectva v Nemeckej spolkovej republike sa stala aktuálnou po upravení zahraničnopolitických vzťahov medzi obidvoma krajinami. Pre jej realizáciu bol určený pozemok v tichej mestskej štvrti Bonnu v Ippendorfe, ktorá je typickou obytnou štvrtou hlavného mesta NSR. Komplex zariadení veľvyslanectva pozostáva z dvoch hlavných funkčných častí; administratívnej a obytnej, ktoré sú prevádzkovo navzájom nezávislé. Táto skutočnosť je uplatnená aj v architektonickom výraze oboch hmôt. Úradná časť veľvyslanectva pozostáva z funkcie konzulátu, vlastnej úradnej časti a sústavy spoločensko-reprezentačných priestorov. Charakteristickým kompozičným prvkom tejto hmoty objektu je trojpodlažná úradná časť na horizontálnej podnoži vstupných a spoločenských priestorov. Pracovné úradné priestory sú zásadne orientované do uzavretého átria (posledné dve podlažia). Týmto dispozičným riešením architektonické tvarovanie ústrednej hmoty objektu sa stáva kompaktnou hmotou, ktorá je zároveň výrazným kompozičným prvkom. Naopak, horizontálna podnož je architektonicky členená a mierkou architektonického detailu dotvára prostredie pešieho pohybu.
Prevádzka úradnej časti pozostáva z troch funkčných zložiek; pracovno-administratívna zložka, recepčná časť a konzulárne oddelenie. Prvé dve zložky majú jeden spoločný vchod, ktorý je zároveň oficiálnym vstupom do objektu veľvyslanectva. Reprezentačné a recepčné priestory nadväzujúce na oficiálny vstup vyúsťujú na recepčné terasy – záhrady. Tak ako interiérové priestory i terasy sú opticky izolované od blízkej obytnej zástavby v susedstve areálu. Pozemné časti sú využité pre technické a technologické priestory a najmä pre parkovanie osobných vozidiel. V prízemnej časti hlavnej obytnej plochy sú situované malé klubové priestory pre obyvateľov a dvojtriedna škola.
  • spoluautorstvo
    • Budovy Obch. zastupiteľstva v Moskve (1975)
    • Budovy veľvyslanectva ČSSR v Pchjongjangu – Kórea (1958 – 63)
    • Budovy veľvyslanectva ČSSR v Ulanbátare – Mongolsko (1976)

Ľudovít Jendreják sa úspešne podieľa i na pamätníkovej tvorbe. Je autorom Pamätníka M. R. Štefánika a obetiam I. a II. svetovej vojny, ktorý bol odhalený 26. jún 1999 v areáli Obecného úradu Priepasné.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít Jendreják bol trikrát vyznamenaný Cenou Dušana Jurkoviča[1].

  • V roku 1966 za Vysokoškolský internát na Legionárskej ul. v Bratislave
  • v roku 1980 za Prístavbu budovy Vlády SSR v Bratislave
  • a roku 1981 za Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Adamec V., Blech R., Dziuban J., Marčoková I.,Pechová M., Žiláková M.: Kto je kto na Slovensku 1991, Konzotcium encyklopedia, Avizo concept teame sro., 1991
  • Ebeczky-Juvenel S.: Encyklopédia Slovenska II. Zväzok E – J súhrn poznatkov o minulosti a prítomnosti, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978
  • Jendreják L. - Kušnír L.: Nová budova vlády SSR. Projekt 17, 1975, C. 7, s. 51
  • Kušnír, L.:Veľvyslanectvo ČSSR v Bone. Projekt 24 ,1982 č. 9, s. 33 – 34

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]