Priepasné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°42′03″S 17°35′27″V / 48,7009°S 17,5908°V / 48.7009; 17.5908
Priepasné
obec
Mohyla Milana Rastislava Stefanika.jpg
Mohyla M. R. Štefánika na obcou Priepasné
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Myjava
Región Kopanice
Nadmorská výška 343 m n. m.
Súradnice 48°42′03″S 17°35′27″V / 48,7009°S 17,5908°V / 48.7009; 17.5908
Rozloha 13,71 km² (1 371 ha) [1]
Obyvateľstvo 379 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 27,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1957
Starosta Peter Czere[3] (nezávislý)
PSČ 906 15 (pošta Košariská)
ŠÚJ 504696
EČV MY
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Priepasné 109
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Priepasné
Webová stránka: priepasne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Priepasné je obec na Slovensku v okrese Myjava v Trenčianskom kraji.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Priepasné pochádza od slova „pasenie“. Samostatná obec vznikla až v roku 1957 odčlenením od susednej obce Košariská. Meno obce úzko súvisí s menom obce Košariská, kde sa v dávnej minulosti pásli ovce a tieto ovce sa cez obec Priepasné pásli (prepásali), odtiaľ názov obce Priepasné. Mnoho ľudí si mýli obec Priepasné s menom Priepastné, ako by pomenovanie bolo odvodené od slova priepasť.

Vznik obce[upraviť | upraviť zdroj]

Dôkazom osídľovania obce je pamätná tabuľa na pomníku, postavenom v roku 1938, na pamiatku zhromažďovania sa evanjelikov v čase náboženského útlaku po roku 1733, kedy už obec musela mať viacej obyvateľov. O tejto pamätnej tabuli ako našej historickej pamiatke je spomenuté v rubrike historické a kultúrne pamiatky obce. Postupné začiatky rozrastania sa obce sú datované ako súčasť Brezovej, pretože Priepasné spolu s Košariskami patrili k Brezovej až do roku 1926. Cirkevne sa však Košariská-Priepasné odčlenili od Brezovej už v roku 1870, kedy obyvatelia Košarísk dali na súdne trovy v Prahe 150 000 korún, aby dostali povolenie vytvoriť si samostatnú cirkevnú obec, nezávislú od Brezovanov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Priepasné sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska na 48°50' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky. Územne je začlenená do okresu Myjava v Trenčianskom kraji.

Reliéf obce je členitý, v obci sa striedajú pohoria s výškou približne 500 m n. m. s údoliami. Juhozápadnú hranicu tvorí hrebeň pohoria zvaný Bradlo dosahujúci nadmorskú výšku 544 m n. m. Na tomto vrchu sa nachádza národná kultúrna pamiatka, mohyla Generála Dr. Milana Rastislava Štefánika, rodáka z obce Košariská.

Najnižšia výška na území obce je 300 m n. m. je rovnaká na dvoch miestach. Jedno je na hraniciach územia U Minárčiných a druhé na hraniciach územia Pod Mierkovým. Rozloha obce je 1 371 ha, z toho 500 ha tvorí lesný porast. Obec má cestné spojenie cez susednú obec Polianku s okresným mestom Myjava, vzdialeným 10 km. Ďalej smerom západným s mestom Brezová pod Bradlom, ktoré je vzdialené 7 km a smerom na východ s obcou Košariská vzdialenou 4 km.

Obec Priepasné nepredstavuje jeden monolitný celok sústavne zastavenej plochy (dedina). Osídlenie je kopaničiarskeho charakteru. Jednotlivé kopanice, osady a samoty sú roztrúsené po celom území obce.

Obec má celkovo 19 lokálnych osídlení pomenovaných väčšinou podľa obyvateľov, ktorých mená v danej kopanici prevládajú, prípadne prevládali v minulosti: Batíková, Dlhý Vršek (miestne sa rozdeľuje na Haluzice, Pažite a Výhon), Jandech Dolina, Jurčatári, Končiny, Podmynárová, U Bachárov, U Bielych, U Blatniakov, U Čúvalov, U Hrajnohov, U Kázikov, U Kopeckých, U Markov, U Mosnáčkov, U Petráši, U Potúčkov, U Ševcov a U Zubákov.

Cez obec preteká v rokoch 1962 – 1963 zregulovaný potok, miestne nazývaný "Priepasňanský potok".

Hranicu obce smerom východným tvorí chotár obce Krajné, smerom na juh až juhovýchod sa rozprestiera územie obce Košariská, na juhozápad až západ sa rozprestiera hranica mesta Brezová pod Bradlom a severnú hranicu hranica obce Polianka. Územné hranice sú riešené v súlade s prírodnými hranicami, ktoré tvorí reťaz pohorí. Najvýznamnejšie z nich sú Bradlo, Batková a Lipovec.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie obce je chladné. Dlhotrvajúce mrazy sa striedajú s krátkym na vodné zrážky bohatým a priemerne teplým letným obdobím. Pre obec sú typické výkyvy počasia.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Mohyla Milana Rastislava Štefánika[upraviť | upraviť zdroj]

Z pamiatok historického významu treba zdôrazniť mohylu, postavenú na kopci Bradlo ako miesto večného odpočinku rodáka generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Mohyla sa nachádza tesne za hranicou katastrálneho územia Priepasného v katastri mesta Brezová pod Bradlom.[4] Projekt na toto dielo vypracoval architekt Dušan Jurkovič.

Stavba bola postavená v rokoch 1927 a 1928, vopred sa však v obci musela vybudovať vyhovujúca príjazdová komunikácia. Do roku 1927 bol tu iba malý pomník, ktorý označoval miesto uloženia telesných pozostatkov spomenutého vedca a učenca.

Mohyla je obdĺžnikového pôdorysu, kaskádovite stavaná do výšky z opracovaných veľkých kamenných kvádrov. Jednotlivé terasy sú šlachteným kameňom vydláždené. Na najvyššej časti mohyly sú v kamenných doskách vykresané osobné údaje zosnulého.

Pomník v osade U Mosnáčkov[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou z hľadiska histórie dôležitou pamiatkou je kamenný murovaný pomník v osade u Mosnáčkov. Označuje miesto, na ktorom sa v dobe prenasledovania evanjelikov a. v., schádzali k tajným modlitbám. Pamätník dala ho postaviť v roku 1938 ev. a.v. cirkev na Brezovej. Postavil ho Štefan Pavelka.

Budova Obecného úradu[upraviť | upraviť zdroj]

V nej sa poriadajú všetky podujatia celoobecného významu. Kultúrna miestnosť má kapacitu 120 miest na sedenie a cca 50 miest na státie.

Pamätník Dr. M. R. Štefánika[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1999 je v obci pamätník gen. Dr. M. R. Štefánika, ktorý bol postavený v roku 1999 pri príležitosti 80. výročia jeho smrti. Pamätník naprojektoval Prof. Ing. Arch. Ľudovít Jendreják. Na pamätníku sa nachádzajú mená občanov obce, ktorí padli v I. a II. svetovej vojne. Pamätník sa nachádza pri Obecnom úrade v Priepasnom.

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obci sa nachádzali štyri školy, tri z nich sa ešte zachovali, ale v súčasnej dobe funguje len jedna, v ktorej je dnes materská škola.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Výraznejšie sa kultúra formuje v obci po prvej svetovej vojne, kedy sa na celom okolí formovali prvé slovenské spolky. V roku 1928 vznikol Slovenský národný bratský spolok a v roku 1929 vznikol Slovenský národný sesterský spolok.

Prvé divadelné predstavenia sa v obci hrávali už v roku 1880, kedy bola postavená prvá škola v obci.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Zo športu v obci dominuje futbal a turistika.

Vznik futbalu siaha do roku 1934, keď sa tu odohrali prvé futbalové zápasy pod vedením učiteľa Ondreja Senku.

V obci sa v roku 1959 založila Telovýchovná jednota Slovan Priepasné. Každoročne sa zúčastňujú majstrovských futbalových súťaží. V súčasnosti hrajú III. triedu – juh.

V roku 1979 bol v obci vybudovaný lyžiarsky vlek, ktorý využívali i lyžiari z okolia. V súčasnosti už nie je v prevádzke a ani zariadenie nezodpovedá dnešným požiadavkám. Možnosť lyžovania poskytuje neďaleké Bradlo, kde je i lyžiarsky vlek.

V roku 1989 sa v obci vybudovalo športové zariadenie na ihrisku v roku 1989, kde pribudli šatne, sprchy a ubytovacie priestory pre asi 45 ľudí. Zriadila sa i posilňovňa.

Spoločenské organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

V našej obci pôsobí v súčasnej dobe sedem spoločenských a záujmových organizácií, ktoré obohacujú spoločenský a kultúrny život v obci.

Dobrovoľný hasičský a záchranný zbor Priepasné

Slovenský zväz drobnochovateľov v Priepasnom

Únia žien Slovenska v Priepasnom

Slovenský červený kríž v Priepasnom

Jednota dôchodcov Slovenska v Priepasnom

Poľovnícka združenie Priepasné

Telovýchovná jednota Slovan Priepasné

Cirkev v Priepasnom

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý znak zaznamenávame na pečatidle z roku 1786, keď sa kopanice Košarísk a Priepasného prvýkrát odčlenili od obce Brezová a utvorili spoločnú obec. V priebehu 18. storočia zanikla, znova bola utvorená v roku 1926 opäť ako obec Košariská-Priepasné. Znakom obce bola stojaca holubica s ratolesťou v zobáku.

Typáriá:

  1. Pečatidlo, v strede ktorého je holubica s ratolesťou v zobáku, okolo letopočet 1786. Bez kruhopisu.
  2. Pečatidlo s tým istým motívom, holubica obrátená na opačnú stranu, okolo letopočet 1786. Kruhopis : EX POSESIO KOŠARIC.A.PREPASNE.
  3. Pečiatka z obdobia r. 1945. Znak podľa pečatidla bez kruhopisu.Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR KOŠARISKÁ-PRIEPASNÉ. V roku 1957 sa obidve jej časti osamostatnili a každá obec má svoje symboly.

Súčasné symboly obce Priepasné boli zaevidované v roku 1996 v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P-66/96 a slávnostne dané do užívania na zasadnutí Obecného zastupiteľstva v Priepasnom.

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce tvorí v zelenom štíte strieborná pec

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Mapový portál katastra nehnuteľností : LV 1700, KÚ Brezová pod Bradlom [online]. mapka.gku.sk, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]